totálna chemická anal¯za PDF
Preview totálna chemická anal¯za
obalka 2 13.2.2007 14:46 Stránka 2 SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL 2/2 2006 ISSN 1336-7242 TOTÁLNA CHEMICKÁ ANAL¯ZA obalka 2 13.2.2007 14:51 Stránka 3 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 45 Obsah SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL 47 Predslov 77 Pedagogika 48 Aktuality Vzdelávanie stredo‰kolsk˘ch uãiteºov 49 Konferencie prírodovedn˘ch predmetov 59. Zjazd chemikov 78 âo bolo na X. seminári „Súãasné problémy vo vyuãovaní chémie“ 50 Priemyseln˘ profil Európska technologická platforma „Potraviny pre 80 Príklady zfyzikálnej chémie vpríbehoch Ïivot“ apríprava slovenskej potravinárskej 82 Krátky ãlánok technologickej platformy Textilné materiály awellness 52 Prehºadn˘ ãlánok 83 Chemická olympiáda Totálna chemická anal˘za materiálov – 29. roãník Letnej ‰koly chemikov (L·CH) – Nitra hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov 2006 54 PomôÏu polyméry diabetikom? 84 42. roãník chemickej olympiády (ChO) na 56 Napoleon did not die from arsenic poisoning Slovensku (pokraãovanie zChemZi 2/1) 58 Hodnotenie úspe‰nosti ìal‰ieho vzdelávania 86 Legislatíva uãiteºov chémie di‰tanãnou formou 3. Oznaãovanie chemick˘ch látok aprípravkov 60 SSPCH Portrét 88 Jubilanti aSpomienky Slovák, vedecká osobnosÈ sveta 93 EuCheMS 62 SCHS Aktuality 58. zjazd chemick˘ch asociácií 63 Noví ãlenovia SCHS 63 49. zjazd Poºskej chemickej spoloãnosti 64 Doc. Ing. Viktor MILATA, CSc., nov˘ predseda Slovenskej chemickej spoloãnosti 64 Heyrovsk˘-Ilkoviã-Nernst (H-I-N) Lectureship 65 Zãinnosti OS SCHS pre analytickú chémiu vKo‰iciach SLOVENSKÝČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL 66 Profesor Dr. DDDr.h.c. Bernd Michael Rode 2/1 2006 ocenen˘ medailou SCHS ISSN 1336-7242 66 Chemické horizonty – ukonãili sme II. roãník tejto série predná‰ok 68 UK CHÉMIA âestn˘ doktorát pre prof. Josefa Paldusa POD 69 Veºká zlatá medaila UK pre prof. Andrzeja Sadleja 70 EuCheMS LAMPOU Prv˘ európsky chemick˘ kongres vBudape‰ti 70 Nová kniha 71 IUPAC EuAs C2S-9 – 9th Eurasia Conference on Chemical Sciences, September 9 – 13, 2006, Antalya, Turkey 72 Obraz chémie âo je to chemikália? Dá sa to jesÈ? 74 História Ke stému v˘roãí Chemick˘ch listÛ 76 Stretnutia SCHS aSSPCH sjubilantami vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 46 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 47 Predslov ChemZi Rok 2007 a opäť Tatranský zjazd chemikov roãník/volume: 2 (2006) ãíslo/number: 2 Slovensk˘ ãasopis o chémii pre v˘ch akcií atém. Témou bude urãite chemické vzdelávanie, v˘skum storoãnica narodenia na‰ej super a priemysel vedeckej hviezdy na fyzikálno-che- mickom poli a to profesora Ilko- ISSN 1336-7242 viãa. ëal‰ou témou bude 60 rokov registraãné ãíslo Ministerstva kultúry Chemick˘ch Zvestí, téma oto srdcu Slovenskej republiky 3406/2005 bliωia, Ïe ná‰mu ãasopisu ChemZi koluje v Ïilách práve tá krv s odka- vydáva: zom spojenia Spolku chemikov Slo- Slovenská chemická spoloãnosÈ vákov a Slovenskej chemickej spo- loãnosti. Hlavnou akciou bude nበako ãasopis 59. Zjazd chemikov vo Vysok˘ch Asociácie slovensk˘ch chemick˘ch Tatrách, na ktor˘ Vas v‰etk˘ch a farmaceutick˘ch spoloãností srdeãne poz˘vame – viì pozvánka vovnútri. Sme si istí, Ïe Va‰e oãaká- a vania na vysoko nastaven˘ ‰tandard a viem, skonãil rok 2006 Zväzu chemického a farmaceutického J z roku 2005 nesklameme a pokú- a mali by sme sa venovaÈ bi- sime sa ho e‰te opäÈ mierne zdvih- priemyslu SR lancovaniu minulého roku núÈ. so spoluvydavateºmi: a nie stavaÈ nové méty a sno- V tejto r˘chlej dobe si tieÏ uve- vaÈ plány. Ale predsa len, Úvodník Slovenská spoloãnosÈ domujem, Ïe dobré INFO je hodné má malé vyhradené, nie nutne v˘- viac ako predslov a tak len formou chemického inÏinierstva hradné, právo na trocha rozletu. info zhrniem niektoré opakujúce sa, Oto viac, Ïe veºká ãasÈ tohoto ãísla Slovenská spoloãnosÈ priemyselnej no dosÈ podstatné, Ïiadosti. ChemZi, ktoré drÏíte v rukách ho- chémie vorí o uplynul˘ch mesiacoch roku Uvidíme sa v Tatrách, Slovenská spoloãnosÈ pre biochémiu 2006. TakÏe späÈ k vzletu. V roku 2007 nás ãaká niekoºko zaujíma- a molekulovú biológiu D. Veliã Slovenská farmaceutická spoloãnosÈ tSellp8oe1rSfvaí2ósledf opnIn3arRâve/7xsepevak :swhDB nkdaáI+owsyv âlr P4rickna ewneHO2phátelsd1.iioe :s::kcsa a- mscl+@221ékkaiahe-074hiav cie5cll282odiaackm2e0 1 ,é.È94á9 /s8- smSa09 2nk/0.s1dls0--a1ipo5k51da 5ov29e1 r6vel03-1eo3min52seãss-adn:5kio2ol:s9È9 Vaoodo(slkocoav‰ãhajedsebttaiÏsr- aeees1@mtdt zloe30ú˘acpa p.2 tnsh0ripi i-lio0spt 5uoefsu)br9. jnv esatl3aCodtée 2luìpjem he -nbalrãbe5ooialalm2oj‰ekv.íi9s mn éeZk9s aik.n˘ie vsadksnaÏrifíaáke jojhta uctevevinbo1ahndme5i.pp oil kvS 0easáro Perti0í pnstna p arpo totvftdÀoaasorca‰dyledntsíhemroshesíneoej mptv r t bave–a ooasetfneav dakkmyo nék zv o ro‰ a˘ upumpldtf ojry orzdopeeíp rramtsl o2 ioorhCvp p5riyzd i‰fe oh0drasseaozvázel aejrau osuvm pehllc.nko7mobof,hZ ˘ o5 vnzoepnm0rrid én,-rmpea r evi-lasfee-uokolv, os otyfovdroe,or‰-- 821 D0D4. a LtBnloauRrãrabOáeitiaiSdnFasbrIicsoleoáMae,tÀ lvvrAok/vSáap:ai. ,r s3: VSi,5 nlsiotn.:rv c.oez.ensko ÀoaaDoCdaldavdvidoEhPso˘yaasdtemrNf pÈlunúmiova lnyIjíhernÈs eEZ aa oí inztmnÈdd iaesap .co.Ot ,. V oor t SSiatv3YePnCvtnaZ0taaHroHÈy.odAã s s LíamiSãtp PÈtpuaÁ. rle vLursapoVrySíoãA sluzpEpáaítajjvTrls iNetmnis 2Eee ,itI0s e ÈdoNEúkn0 sk 27t taÍ.nPyo% n svTi OránlDãmoe˘ lva avTd Aanô VãpnoVdteÏiNraeúvveasáRº‰ttámEn-avior-c˘iejehí ãPpleropinuloosÏkkÏiiétenaehnºe o énus art‰neo eaz bkta raiyplok ilp.ka er t2o‰et0nseí0im e7, ChemZi 2/2 2006 47 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 48 Aktuality Predošlé sondy na Marse mohli zabiť tamojšie mikróby Dve sondy amerického Národného vzru‰ujúcich záberov, z ktor˘ch vedci po „Problémom bolo, Ïe v tom ãase ne- úradu pre letectvo avesmír, ktoré nav‰tí- dôkladnej expertíze vyvodili, Ïe na Marse mali ani tu‰enia oprostredí na Marse,“ vy- vili Mars pred 30 rokmi, sa mohli na ãer- kedysi existovala voda. Nové zábery geo- svetºuje Schulze-Makuch. Priznáva, Ïe venej planéte doslova potk˘naÈ o mimo- logick˘ch zmien reliéfu Marsu naznaãujú, svoju hypotézu o existencii mikróbov na zemské mikróby, no nielenÏe si ich ne- Ïe voda tadiaº dodnes príleÏitostne teãie. Marse nemôÏe dokázaÈ, no „vzhºadom na v‰imli, ale ich mohli nechtiac zabiÈ. Sondy Viking v 70. rokoch minulého prostredie na Marse a evolúciu takáto Túto hypotézu vyjadril jeden z po- storoãia na Marse nena‰li Ïiadne známky adaptácia zbiochemického hºadiska dáva predn˘ch vedcov NASA Dirk Schulze- Ïivota. Bolo to v‰ak preto, Ïe Viking hºa- zmysel“. Makuch, profesor geológie Washington- dal Ïivot podobn˘ pozemskej forme, kde V posledn˘ch rokoch vedci na‰li skej ‰tátnej univerzity aautor nového v˘- slaná voda je základnou vnútornou zloÏ- formy Ïivota v extrémnych podmienkach skumu, ktorého tézy zazneli na zasadnutí kou Ïiv˘ch buniek. aj na Zemi, ato vtak˘ch kútoch, kde by Americkej astronomickej spoloãnosti. Vzhºadom na chladné podmienky na Ïivot nikto neãakal. Tak˘mto prostredím, Problémom podºa neho je, Ïe ves- Marse sa v‰ak Ïivot na tejto planéte mohol ktoré sa dosiaº povaÏovalo za silne nehos- mírne sondy Viking vrokoch 1976-77 hºa- vyvinúÈ tak, Ïe základnou vnútornou teku- tinné pre Ïivot, je napríklad extrémne dali na Marse „nesprávnu“ formu Ïivota tinou bola zmes vody a peroxidu vodíka, kyslá rieka v·panielsku, zamrznuté jazerá anespoznali ju. tvrdí Schulze-Makuch. Táto zmes totiÏ do- vAntarktíde ãi horúce podmorské gejzíry Najnov‰ie sondy, ktoré mapujú Mars káÏe zostaÈ vtekutom stave aj pri veºmi níz- vhlbinách oceánov. v súãasnosti, poslali na Zem mnoÏstvo kych teplotách (-55,56 stupÀov Celzia), pri Vedci si ãoraz viac uvedomujú, Ïe pri zmrznutí neniãí bunkové tkanivo adokáÏe pátraní po mimozemsk˘ch formách Ïivota dokonca nasávaÈ vodnú paru zovzdu‰ia. musia upustiÈ od geocentrizmu anehºadaÈ Experimenty misie Viking si nielenÏe Ïivot, ako ho poznáme na Zemi. „Problé- nemohli v‰imnúÈ Ïivot zaloÏen˘ na pero- mom totiÏ je, Ïe vedci nájdu len to, ão hºa- xide vodíka, ale ho vskutoãnosti mohli za- dajú,“ upozorÀuje profesorka geologic- biÈ t˘m, Ïe mikróby utopili alebo uvarili, k˘ch vied zPennsylvánskej ‰tátnej univer- hovorí Schulze-Makuch. zity Katherine Freemanová. Vrámci jedného zexperimentov totiÏ Ostatní vedci uznávajú, Ïe Schulze- sonda Viking liala na marÈanskú pôdu Makuchova teória o vzniku Ïivota na vodu. Ak by vnej bol vtom ãase aj exis- Marse má vsebe istú logiku anie sú voãi toval nejak˘ Ïivot postaven˘ na báze pe- nej apriori odmietaví. Práve naopak, túto roxidu vodíka, nutne sa musel utopiÈ. Sú- moÏnosÈ celkom pripú‰Èajú. Je v‰ak treba ãasÈou iného experimentu bolo zasa za- urobiÈ e‰te veºa práce, aby ich to úplne hrievanie pôdy, „aby sme videli, ãi sa nie- presvedãilo. NASA Viking Lander vsimulaãnom ão stane“, to v‰ak marÈanské mikróby laboratóriu stvárÀujúcom Mars mohlo jedine upiecÈ, dodáva vedec. SME Najvýkonnejší program pre atómové simulácie Z hºadiska v˘poãtovej kapacity bol ‰piãková v˘poãtová kapacita je 360 bilió- molybdénu pomôÏu fyzikom urãiÈ spoºahli- uveden˘ do prevádzky najv˘konnej‰í pro- nov v˘poãtov (teraflops) za sekundu aj vosÈ a stabilitu bojov˘ch hlavíc. Niektoré gram pre simuláciu kvantového správania keì softvér, ktor˘ normálne beÏí na znich uÏ vsúãasnosti prekraãujú stanovenú atómov. Simulácie pomáhajú vedcom Gene/LvyuÏíva asi len 5% zjeho celkovej dobu skladovania. Koordinátorom pro- z amerického vládneho energetického kapacity. jektu je program pokroãil˘ch simulácií aal- úradu (DOE) urãiÈ spoºahlivosÈ starnú- Na druhej strane, odladená verzia goritmov National Nuclear Security Admi- ceho arzenálu nukleárnych zbraní bez Qboxu dosahuje trval˘ v˘kon 203.7 tera- nistration (NNSA) ktorá podlieha DOE. toho, aby museli byÈ testované pri jadro- flops, ão predstavuje rekord voblasti soft- Dimitri Kusnezov, manaÏér v˘poãtovej v˘ch skú‰kach. Program spríznaãn˘m me- véru. Simuluje interakcie medzi 1000 ató- skupiny vNNSA predpokladá, Ïe projekt nom Qbox beÏí na najv˘konnej‰om super- mami molybdénu pri vysok˘ch tlakoch, môÏe vyústiÈ aj do dôleÏit˘ch vedeck˘ch poãítaãi súãasnosti IBM Blue Gene/L, priãom vyuÏíva rovnice, ktoré berú do v˘stupov napr. vo fyzike tuh˘ch látok pri ktor˘ je umiestnen˘ v priestoroch Law- úvahy kvantové správanie elektrónov. Iné opise elementárnych vlastností látok. rence Livermore National Laboratories softvérové nástroje moÏno pouÏiÈ pre simu- Podºa jeho slov: „Kombinácia vyvinu- (California, US). Program vykonáva veº- láciu interakcie medzi miliardami atómov tého softvéru asuperpoãítaãa Gene/Lmá mi komplexné kvantové simulácie správa- ale iba v priblíÏení klasickej molekulovej dosah na ‰iroké spektrum záujmu vedec- nia súborov niekoºk˘ch tisícok atómov dynamiky. Realizácia kvantovo-mechanic- kej komunity mimo programu udrÏiavania v troch rozmeroch. V˘vojári z Lawrence k˘ch simulácií je podstatne nároãnej‰ia arzenálu NNSA.“ Livermore aIBM odladili Qbox tak, aby a preto sa aÏ doteraz pracovalo nanajv˘‰ mohol vyuÏívaÈ väã‰inu matematick˘ch s50 atómami súãasne. Simulácie správania Science schopností systému Blue Gene/L. Prepí- sali kºúãové ãasti programu, aby si jednot- livé procesory superpoãítaãa lep‰ie pora- Voda na Marse dili s relevantn˘mi kvantovomechanic- k˘mi v˘poãtami. „Programátori strávili dlhú dobu iden- tera voblasti Centauri Montes Region na tifikáciou kritick˘ch subrutín aich distribú- Marse vroku 1999 (vºavo) avroku 2005 ciou na Blue Gene“, hovorí Jim Sexton, (vpravo). Na snímke z roku 2005 sú ktor˘ je súãasÈou tímu v˘vojárov z IBM vdvoch ‰ikm˘ch ryhách usadeniny, ktoré Watson Research Center (New York, US). tam v uplynul˘ch siedmich rokoch pri- „Dosiahli sme zv˘‰enie v˘poãtovej kapa- niesla voda. Doteraz existovali iba dôkazy city o ‰tvornásobok, takÏe to vyzerá, ako toho, Ïe na Marse bola voda pred miliar- by ste mali ‰tyrikrát väã‰í poãítaã.“ dami rokov. Gene/Lpozostáva zo 131 072 individu- „Dnes hovoríme oteãúcej vode, ktorá álnych procesorov, ktoré navzájom komu- sa na planéte vyskytuje vsúãasnosti,“ po- nikujú prostredníctvom ‰peciálnych vyso- Na snímke, ktorú 6. decembra 2006 vedal bádateº Ken Edgett. kor˘chlostn˘ch sieÈov˘ch rozhraní. Jeho zverejnila americká NASA je okraj krá- SME 48 ChemZi 2/2 2006 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 49 Konferencie KÝC H C(cid:253)HEMICKÝC E(cid:253)S CHSH SPO EC (cid:253)OL AICOSAÍTS O N Vážení priatelia, Sekcie v mene organiza(cid:255)ného a programového výboru, 1. Analytická a fyzikálna chémia sponzorov a (cid:255)estného predsedníctva je nám potešením 2. Anorganická a materiálová chémia 3. Organická chémia a polyméry Vás pozva(cid:345) na náš (cid:272)alší spolo(cid:255)ný zjazd chemikov a to 4. Vyu(cid:255)ovanie a história chémie opä(cid:345) do Vysokých Tatier. Centrom zjazdu bude ho- 5. Životné prostredie a biotechnológia telový komplex Hutník situovaný v Tatranských Mat- 6. CHEMPROGRESS liaroch s priamym prístupom k najvýznamnejším Konferen(cid:255)ný poplatok tatranským lokalitám i s možným rozšírením ubyto- vacích kapacít v hoteli Odborár. Ur(cid:255)ite ste si všimli, (cid:120)(cid:3)ú(cid:255)astník, (cid:255)len* 8 000 Sk že postupne budujeme tradíciu tatranských zjazdov (cid:120)(cid:3)študent, doktorand, (cid:255)len* 6 000 Sk s presunom do hotelového komplexu so zaslúženým (cid:120)(cid:3)dôchodca, (cid:255)len* 7 000 Sk komfortom, v spojení s plejádou pozvaných prednáša- (cid:120)(cid:3)príplatok za ne(cid:255)lena 2 000 Sk vjúýczincham (nPýP )k.a nOdtivdáárta nciau Npolebneálornvuu cperneud nPáršokfu. GpCreirsHh(cid:314)úaEbrdiMl ICKÁ(cid:120)(cid:120) (cid:3)(cid:3)psprírpelvaátdozka zjúac jae donsoolbôaž kovú iz bu 74 000000 SSkk Á S Ertl z Fritz Haber Inštitútu. Novinkou buKde tématický * ASChFS, AP(cid:254)ChS, SChS S O workshop „Nanotechnológia“. N Poplatok zah(cid:333)(cid:322)La: konferen(cid:255)né materiály, ubytovanie v dvoj- E poste(cid:314)ovej izbe s Oplnou penziou (od ve(cid:255)ere 2. 9. po obed 6. 9.), Programový výboVr uvítací ve(cid:255)ierok, ví(cid:253)nny a pivný ve(cid:255)er, prestávkové ob(cid:255)erstvenie, Prof. Ing. Dr. Jozef Tomko, DOrSc. (SChS) opeka(cid:255)ku, plaváre(cid:322), mNieOstny poplatok, poistenie nákladov na zásah Doc. Ing. Dušan Berek, DLrSc. (SChS) Horskej záchrannej službSy. RNDr. Dalma GyepesováS, CSc. (SChS) (cid:289) Doc. RNDr. Marta Sališová, CSc. (SChS) Termíny RNDr. Milan Drábik, PhD. (SChS) Registrácia do 1. júna 2007 Prof. RNDr. Vladimír Kellö, DrSc. (SChS) PaeDr. Anna Tóthová, PhD. (SChS) Platba do 1. júla 2007 Prof. Ing. Ján Labuda, DrSc. (STU, BA) Abstrakt do 1. júla 2007 Prof. Ing. Stanislav Biskupi(cid:255), DrSc. (STU, BA) Prof. RNDr. Jozef (cid:254)ársky, CSc. (UK, BA) Registrácia po 1.6.2007 pri zaplnenej ubytovacej kapacite, bude Doc. Ing. Igor Šurina, CSc. (STU, BA) navýšená o 4 000 Sk, na zabezpe(cid:254)enie náhradného ubytovania. Prof. RNDr. Dušan Kaniansky, DrSc. (UK, BA) Y S Formy prezentáTcie Doc. RNDr. Jozef Kuruc, PhD. (UKL, BA) E Prof. Ing. Milan Remko, DrSc. (UK, OBA) Poster (800 mmCI šírka × 1 000 mm d(cid:310)žka) PIrnogf.. MInágr. i(cid:313)a uObmora sFtiošveráa, ,P DhrDS.c .( S(SATVU, ,B BAA)V ) AK CHEMISšCtúu(cid:345)dAaežneLt if, o dSromkOotour kanodmi e(ncetonvya: n5ý 0c0h0 p, o3s 0te0r0o, v2 000 Sk) Doc. Ing. Štefan Schmidt, PhD. (STU, BA) vedci do 35 rokov (ceny: 10 000, 7 000, 5 000 Sk) Ing. Ján Hirsch, DrSc. (SAV, BA) Prednáška Prof. Ing. Peter Šimon, DrSc. (STU, BA) Formát MS Powerpoint Prof. MUDr. Viktor Roman(cid:255)ík, DrSc. (SSPCh) pozvaná prednáška 40 min. + 10 min. diskusia Prof. RNDr. Peter Silný, CSc. (UK, BA) prednáška 20 min. + 5 min. diskusia Doc. RNDr. Ján Benko, CSc. (UK, BA) Panelová diskusia ako záver zjazdu Doc. RNDr. Martin Putala, PhD. (UK, BA) Doc. RNDr. Ta(cid:345)ána Gondová, CSc. (UPJŠ, KE) Abstrakt v (cid:255)asopise ChemZi Doc. RNDr. Mária Reháková, CSc. (UPJŠ, KE) Publikácia v nasledujúcich (cid:255)íslach ChemZi (1 500 slov a štyri Doc. RNDr. Ladislav Lux, CSc. (TU, KE) grafy) Prof. RNDr. Nadežda Števulová, PhD. (TU, KE) Doc. RNDr. O(cid:314)ga Hritzová, CSc. (UPJŠ, KE) Kontakt: Slovenská chemická spolo(cid:255)nos(cid:345), Radlinského 9/1111, Doc. RNDr. Mária Ganajová, CSc. (UPJŠ, KE) 812 37 Bratislava, [email protected] Doc. RNDr. Magdaléna Bálintová, PhD. (TU, KE) Ing. Elena Kulichová (Nováky) (cid:271)alšie informácie a prihlášku nájdete na stránke zjazdu http://www.schems.sk/59zjazd Predbežný program Hod. 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 Ne Dovoz autobusmi z Popradu, registrácia a ubytovanie Uvítací ve(cid:255)ierok 2.sep Recepcia komplexu Hutník Komplex Hutník 3.Psoep TOattrvaonrseknái eL zojmazndiuca pprProelfed.n nEááršnrkata l zSVhCraoHlnméS . KomOplebxe Hdu tník PPPP21 Prednášky KVHoeum(cid:255)tenpírlkeax Kao mVPíponlnesxyt eHvreuy(cid:255)t enrí k 4.Usetp PPPP34 Prednášky KomOplebxe Hdu tník Výlety KVHoeum(cid:255)tenpírlkeax NANO Kao mPPipovlnesýxt evHreyu(cid:255)te nr ík St PP5 Prednášky Obed PP7 Prednášky Opeka(cid:255)ka a Goralská muzika 5.sep PP6 Komplex Hutník PP8 Medvedia Lúka 6.Šset p UkPonre(cid:255)denniáeš zkjyaz, d u Pdaisnkeulosviaá KomOplebxe Hdu tník Odvoz autobusmi do Popradu Hod. 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 ChemZi 2/2 2006 49 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 50 Priemyseln˘ profil Európska technologická platforma „Potraviny pre život“ a príprava slovenskej potravinárskej technologickej platformy Európske technologické plat- welcome.asp). Jej víziou je efektívna Potraviny azdravie formy (ETP) sú priemyslom integrácia strategicky orientovaného, Zmeny v stravovaní zaloÏené na vedené verejno-privátne par- nadnárodného v˘skumu v oblasti v˘- najnov‰ích poznatkoch v˘skumu tnerstvá, ktor˘ch cieºom je zoskupiÈ Ïivy, potravinárstva a vied o konzu- v oblasti potravín a v˘Ïivy, spolu so stakeholderov (predstaviteºov prie- mentoch s manaÏmentom potravino- sprievodn˘mi zmenami v Ïivotnom myslu, mal˘ch astredn˘ch podnikov, vého reÈazca za úãelom získania inovo- ‰t˘le môÏu v˘znamne zlep‰iÈ zdravie spotrebiteºsk˘ch organizácií, minis- van˘ch, nov˘ch a zlep‰en˘ch potravi- obyvateºstva a zv˘‰iÈ produktívny terstiev, v˘skumn˘ch in‰titúcií, aka- nárskych v˘robkov pre národn˘, regio- vek. Tieto zmeny taktieÏ môÏu v˘- démií, bánk a rizikového kapitálu) nálny a globálny trh v súlade s poÏia- razne prispievaÈ k zníÏeniu nákladov daného ekonomického sektora a vy- davkami a oãakávaniami konzumen- na zdravotnú starostlivosÈ. tvoriÈ efektívny a dobre riaden˘ me- tov. Nakoºko stravovacie zvyky majú chanizmus na rie‰enie potrieb apríle- v˘razn˘ vplyv na zdravie ºudí, predpo- Kvalita av˘roba potravín Ïitostí Európy poãas ìal‰ích 15-20 ro- kladá sa, Ïe vìal‰om desaÈroãí sa poãet Nové inovované v˘robné technoló- kov. Ide teda odiskusné skupiny v‰et- civilizaãn˘ch ochorení bude v˘razne gie adresované spotrebiteºovi, ktor˘ k˘ch zainteresovan˘ch skupín v ob- zvy‰ovaÈ. Nakoºko sa predpokladá aj oãakáva vysokú kvalitu, nové alebo lastiach vedy, vzdelávania atechniky, obrovské zv˘‰enie nákladov na zdra- modifikované v˘robky so zlep‰enou ktoré sú iniciované hlavne z EU-15 votnú starostlivosÈ, ktorá s t˘m súvisí, alákavou chuÈou akonvenãn˘mi cha- a vedené samotn˘m potravinárskym je potrebné sa zameraÈ na prevenciu ta- rakteristikami budú zlep‰ovaÈ konku- priemyslom. V Európe existuje vy‰e k˘chto ochorení. Kºúãov˘mi faktormi rencieschopnosÈ európskeho potravi- 30 technologick˘ch platforiem, ztoho sú zdravé potraviny, zmeny vstravova- nárskeho priemyslu a prispievaÈ tretina sa venuje poºnohospodárstvu, cích zvykoch azv˘‰ená fyzická aktivita. k zdraviu a telesnej a du‰evnej po- potravinárstvu a biotechnológiám. Inovácia nevedie len k nov˘m v˘- hode európskych spotrebiteºov. Úlohou technologick˘ch platforiem robkom a v˘robn˘m postupom, ale je napomáhaÈ Európskej komisii pri je aj dôleÏit˘m determinantom pre Potraviny akonzument vytváraní politiky v˘skumu aprispie- zlep‰enie produktivity a ekonomic- V˘zvou pre ETP „Potraviny pre Ïi- vaÈ k celkov˘m investíciám EÚ do k˘ rast. Budúci úspech a pôsobenie vot“ je viac anaplno porozumieÈ spo- vedy pre budúci rast, konkurencie- európskeho potravinárskeho prie- trebiteºovi pri v˘bere potravín a sti- schopnosÈ atrvalú udrÏateºnosÈ. myslu musí byÈ postaven˘ na pro- mulovaÈ jeho v˘ber potravín tak, aby Technologické platformy figurujú aj dukcii hodnotn˘ch a kvalitn˘ch v˘- pre‰iel na zdravé stravovanie („zdra- v siedmom rámcovom programe – 7. robkov vyuÏitím technického know- v˘ v˘ber – ºahk˘ v˘ber“) atieÏ vytvá- RP. Vporovnaní so ‰iestym rámcov˘m how, zlep‰enia jeho kapacity pre ino- raÈ dôveru kprodukovan˘m potravi- programom, sa 7. RP sústreìuje na váciu a trh. Oãakáva sa, Ïe úspechy nám, ich v˘voju a odbytu (potraviny rozvoj aplikovaného v˘skumu, ktor˘ v agro-potravinárskom sektore pris- nového typu). zohºadÀuje potreby európskeho prie- pejú vo veºkej miere ktelesnej adu- myslu práve cez technologické plat- ‰evnej pohode európskych obyvate- BezpeãnosÈ potravín formy, prostredníctvom ktor˘ch sa tie- ºov a budú maÈ pozitívny dopad na NepretrÏitá pozornosÈ sa bude ve- to potreby zahrnú do v˘ziev pre pro- verejné zdravie acelkovú kvalitu Ïi- novaÈ bezpeãnosti potravín a taktieÏ jekty 7. RP. vota. Na dosiahnutie vy‰‰ie uvedenej zabezpeãeniu, aby nové technológie V rámci potravinárskeho sektora vízie ETP „Potraviny pre Ïivot“ bolo boli vsúlade so súãasn˘mi abudúcimi bola zriadená v roku 2005 Európska zostaven˘ch ‰esÈ kºúãov˘ch tematic- oãakávaniami, ão sa t˘ka bezpeãnosti technologická platforma „Potraviny k˘ch okruhov, ktor˘m sa platforma koneãného v˘robku a ochrany spo- pre Ïivot“ (http://etp.ciaa.be/asp/home/ venuje (Obrázok 1). trebiteºa pred negatívnym vplyvom Sprava dve kºúãové osoby pre ETP na Slovensku, CEI Bratislava, 20.-21. September 2006. organizátorka K. Németh a pán minister M. JureÀa. 50 ChemZi 2/2 2006 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 51 PPreridenmáy‰kseyl n- ˘s epkrcoifai l1 na jeho zdravie a telesnú a du‰evnú Európskej technologickej platformy podpora my‰lienky „národn˘ch tech- pohodu. „Potraviny pre Ïivot“, Stredoeuróp- nologick˘ch platforiem“. skej iniciatívy (CEI) a 6. RP. I‰lo Mnohé krajiny vEurópe sa rozhodli UdrÏateºná v˘roba potravín o koordinaãné stretnutie zástupcov zaloÏiÈ národnú potravinársku techno- Trvalé zásobovanie potravinami ‰tátov CEI so zástupcami ETP a Eu- logickú platformu, iné vytvorili tzv. podporuje najzákladnej‰ie poÏia- rópskej komisie. Cieºom stretnutia potravinárske klastre. Úlohou národ- davky kvality Ïivota. Snahou plat- bolo prerokovaÈ kºúãové témy Strate- n˘ch platforiem je uºahãiÈ komuniká- formy „Potraviny pre Ïivot“ je po- gickej v˘skumnej agendy subjektov ciu a interakciu medzi stakeholdermi skytnúÈ európskym obyvateºom atieÏ vytvoriÈ trvalé avzájomne pod- na národnej úrovni at˘m posilniÈ kon- bezpeãné, vysoko kvalitné, zdraviu porované partnerstvá medzi národ- takt a dialóg s ETP. Národné plat- prospe‰né acenovo dostupné potra- n˘mi subjektami a ETP. Konzultácie formy budú prepojené s ETP za úãe- viny. sa zúãastnilo 15 krajín strednej a v˘- lom optimalizácie transferu skúseností chodnej Európy, priãom úãastníci re- a podpory krajín, ktoré majú záujem ManaÏment potravinového prezentovali ministerstvá, priemysel, ozaloÏenie vlastn˘ch platforiem. Slo- reÈazca v˘skumné in‰titúcie, univerzity, ná- vensko, konkrétne V˘skumn˘ ústav Víziou ETP „Potraviny pre Ïivot“ rodné financujúce orgány ako aj orga- potravinársky podobne ako aj iné kra- je dosiahnuÈ konkurenãne vysokú nizácie pre ochranu spotrebiteºov. jiny Európy, pripravuje zriadenie Slo- úroveÀ realizácie reÈazca potravino- Akciu svojou osobnou úãasÈou pod- venskej potravinárskej technologickej v˘ch hodnôt cez implementáciu no- poril aj zástupca Generálneho riaditeº- platformy (SPTP). Cieºom tejto ná- v˘ch technológií aobchodn˘ch prak- stva pre v˘skum Európskej komisie, rodnej platformy bude dosiahnuÈ tík, ktoré zohºadÀujú v‰etky aspekty ìalej predstavitelia Rady Európskej efektívnu spoluprácu medzi v˘rob- ekonomickej efektívnosti, kontroly technologickej platformy „Potraviny n˘mi subjektami potravinárskeho trhu aÏivotného prostredia. pre Ïivot“, Európskej asociácie che- priemyslu, v˘skumnou základÀou, Tieto opísané okruhy tém sú pod- mick˘ch amolekulárnych vied akºú- vzdelávacími in‰titúciami a záujmo- porované efektívnymi stratégiami pre ãoví predstavitelia národn˘ch techno- v˘mi zdruÏeniami za úãelom zabezpe- komunikáciu, ‰kolenie, transfer tech- logick˘ch platforiem pre potraviny ãenia investícií na stimuláciu aur˘ch- nológií ahorizontálnymi aktivitami. z Rakúska, Talianska, âeskej repub- lenie rozvoja ainovácií vtejto oblasti Prvou fázou rozvoja ETP „Potra- na Slovensku ako z národn˘ch zdro- viny pre Ïivot“ bolo vytvorenie tzv. jov, tak aj zo zdrojov Európskej únie. dokumentu vízie, ktor˘ opisuje v˘zvy Práve cez SPTP by sa záujmy a po- a príleÏitosti do r. 2020 a po Àom. treby slovenského potravinárskeho Neskôr pracovné skupiny ETP „Po- priemyslu mohli predloÏiÈ ETP, pros- traviny pre Ïivot“ vypracovali strate- tredníctvom ktorej moÏno poÏiadavky gickú v˘skumnú agendu zaintereso- potravinárskeho priemyslu na Sloven- van˘ch strán (SSRA), vktorej sa za- sku predstaviÈ Európskej komisii aza- definovali strednodobé a dlhodobé ãleniÈ do v˘ziev pre projekty 7. RP. vedecké atechnologické poÏiadavky. Prvé, úvodné stretnutie slovenskej V marci 2006 bola agenda zaslaná technologickej platformy organizoval Európskej komisii scieºom jej imple- VÚP dÀa 22. novembra 2006. Zúãast- mentácie do 7. RP. Koneãná verzia nili sa ho predstavitelia jednotliv˘ch strategickej v˘skumnej agendy (SRA) zväzov, zdruÏení, v˘skumu auniverzít bude uverejnená v marci 2007. Ko- pôsobiacich v potravinárskom prie- neãn˘m cieºom ETP je teda realizácia mysle na Slovensku. Na stretnutí bola Obrázok 1. Schéma – prepojenie zámerov SRA voblasti v˘skumu, tré- prezentovaná Európska technolo- hlavn˘ch tematick˘ch okruhov ningu, komunikácie atransferu tech- gická platforma „Potraviny pre Ïivot“ Európskej technologickej platformy nológií s vyuÏitím verejno-súkrom- asiedmy v˘skumn˘ rámcov˘ program „Potraviny pre Ïivot“ vyÏadovan˘ch n˘ch zdrojov. Európskej únie – 7. RP vo vzÈahu na dosiahnutie vízie tejto platformy. Vrámci ETP „Potraviny pre Ïivot“ k potrebám a príleÏitostiam potravi- sa organizujú konzultácie, ktoré na- nárskeho priemyslu vEurópskej únii. pomáhajú súãinnosti subjektov potra- Cieºom stretnutia bolo zadefinovaÈ vinového reÈazca na národnej aregio- prostredníctvom jednotliv˘ch organi- nálnej úrovni, ãím sa podchytia po- liky, Maìarska a Poºska. DôleÏitosÈ zácií pôsobiacich voblasti potravinár- dobné aktivity na európskej úrovni. tohto stretnutia podãiarkla i osobná skeho priemyslu na Slovensku poÏia- Prostredníctvom t˘chto regionálnych, úãasÈ ministra pôdohospodárstva Slo- davky apotreby slovenského potravi- národn˘ch ale aj web-konzultácií sa venskej republiky Miroslava JureÀu. nárskeho priemyslu. Zaãiatkom roka tieÏ prezentujú a propagujú aktivity Konzultácia bola hodnotená vo v‰eo- 2007 má vpláne VÚP pripraviÈ mate- platformy. Rozvíjajúci sa plán národ- becnosti veºmi pozitívne a podporila riál – dokument, ktor˘ bude prezento- n˘ch a regionálnych konzultácií riadi sa na nej my‰lienka Európskej tech- vaÈ Slovensko a jeho potreby voblasti pracovná skupina Európskej techno- nologickej platformy „Potraviny pre potravinárstva. Tento dokument bude logickej platformy Horizontálne akti- Ïivot“. Závery a odporúãania prijaté predstaven˘ ETP a prostredníctvom vity, na aktivitách ktorej sa podieºa aj úãastníkmi stretnutia sa okrem iného nej sa poÏiadavky slovenského potra- Slovensko prostredníctvom V˘skum- t˘kali poÏiadavky, aby ETP flexibil- vinárskeho priemyslu môÏu dostaÈ do ného ústavu potravinárskeho (VÚP, nej‰ie reagovala na potreby a v˘zvy v˘ziev pre projekty 7. RP vbudúcom www.vup.sk). Celkovo sa vroku 2006 regiónu Strednej a V˘chodnej Eu- období. konalo 22 národn˘ch konzultácií rópy, ìalej ETP by mala napomáhaÈ a jedna regionálna konzultácia pre Európskej komisii pri navrhovaní Strednú a V˘chodnú Európu, ktorej kºúãov˘ch kritérií potrebn˘ch pre za- Ing. Kitti Németh, PhD. organizátorom bol VÚP. Táto konzul- bezpeãenie optimálneho dopadu avy- RNDr. Martina Valachová tácia sa konala v Bratislave v dÀoch uÏitia projektov a aktivít 7. RP. Na V˘skumn˘ ústav potravinársky, 20. a 21. septembra 2006 s podporou stretnutí sa taktieÏ prejavila v˘razná Bratislava ChemZi 2/2 2006 51 vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 52 Prehºadn˘ ãlánok Totálna chemická analýza materiálov – hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov M. ARANYOSIOVÁ, Medzinárodné laserové centrum, Bratislava [email protected] Hmotnostná spektrometria se- tíc vpovrchovej vrstve ahje transmi- Time of Flight, doba letu) je kon- kundárnych iónov so skrat- sia resp. priepustnosÈ analyzaãného cepãne jednoduchá aveºmi efektívna. kou SIMS (Secondary Ion systému. Dva fundamentálne para- TOF-SIMS pracuje v pulznom re- Mass Spectrometry) je metóda, kto- metre sú Yaα+, na ktoré má v˘razn˘ Ïime, kde je povrch vzorky bombar- s rou sa analyzuje chemické zloÏenie vplyv druh, kry‰talinita, ãi topografia dovan˘ pulzn˘m fokusovan˘m zväz- povrchov rôznych materiálov. Ana- analyzovaného materiálu, veºkosÈ kom primárnych iónov. Emitované l˘za nie je limitovaná pôvodom ãi prúdu pouÏit˘ch primárnych iónov sekundárne ióny sa extrahujú do ko- druhom materiálu, ktor˘ môÏe byÈ ako aj ich hmotnosÈ, náboj aenergia. lóny doby letu dan˘m potenciálom, v podstate ak˘koºvek, anorganick˘, âo sa t˘ka atómov, v˘ÈaÏky elemen- ktor˘ im udeºuje rovnakú kinetickú organick˘ aj biologick˘. Základn˘m tárnych sekundárnych iónov sa môÏu energiu. Vzhºadom na tento fakt ich princípom techniky SIMS je ato- v rámci periodickej tabuºky meniÈ. potom moÏno separovaÈ podºa doby márne bombardovanie povrchu Tento jav sa naz˘va matricov˘ efekt ich letu. âím niωia je hmotnosÈ iónu, vzorky primárnymi iónmi s vysokou a kvantifikácia jednotliv˘ch atómov, t˘m r˘chlej‰ie letí kolónou k detek- energiou. Primárny ión preniká ãi molekúl vo vzorke je potom moÏná toru anaopak, tie najÈaωie ióny letia materiálom aprená‰a svoju kinetickú za pouÏitia ‰tandardov afaktorov re- najpomal‰ie. Vypl˘va to zo základnej energiu na zasiahnuté atómy a ge- latívnej citlivosti. rovnice pre kinetickú energiu, z kto- neruje kolíznu kaskádu, ktorej v˘- Tvorba sekundárnych iónov zmo- rej moÏno odvodiÈ aj vzÈah na prepo- sledkom je emisia atómov, molekúl lekuly MmôÏe prebehnúÈ tromi hlav- ãet medzi meranou dobou letu a klastrov z povrchu. (Obr. 1, n˘mi procesmi. ahmotnosÈou iónu. Platí, Ïe http://galilei.chem.psu.edu/pdf/260bjg. - protonáciou a deprotonáciou za E = 1/2mv2= zU (2) k pdf) Emitované resp. odprá‰ené ãas- vzniku [M+H]+, [M-H]±ako aj for- t= L/v= L(m/2zU)1/2 (3) tice sa v ionizovanej forme ako se- movaním molekulov˘ch radikálov kundárne ióny analyzujú vhmotnost- typu M+ a M- vzniknut˘ch stratou kde m je hmotnosÈ iónu, v je jeho nom spektrometri. Vzhºadom na ko- alebo získaním elektrónu r˘chlosÈ, z je náboj, U extrakãn˘ po- lízny charakter techniky sa pouÏíva tenciál, t je doba letu iónu a L je extrémne nízka dávka primárnych dæÏka kolóny. V˘sledkom merania je iónov atak spektrálna informácia po- hmotnostné spektrum, kde sú jednot- chádza zneporu‰eného povrchu aza- livé píky srôznou intenzitou usporia- bezpeãuje molekulárnu informáciu. dané podºa vzrastajúcej hmotnosti, Základná rovnica pre SIMS anal˘zu resp. pomeru m/z. Rastrovaním lúãa je primárnych iónov po povrchu vzorky I = IYα+qh (1) moÏno meraÈ aj dvojrozmerné distri- s p s s búcie prvkov amolekúl, odkiaº sa zís- kde I je prúd sekundárnych iónov, I kava informácia nielen ochemickom s p je tok primárnych iónov, Y je totálny zloÏení povrchu, ale aj okonkrétnom s v˘ÈaÏok odprá‰en˘ch ãastícna dopad umiestnení zadefinovan˘ch chemic- jedného primárneho iónu, α+ je ioni- k˘ch ãastíc. TreÈou moÏnosÈou SIMS zaãná pravdepodobnosÈ na pozitívne anal˘zy je meranie hæbkového pro- ióny, q je ãiastková koncentrácia ãas- filu, ktor˘ poskytuje informácie ozlo- s Ïení vo vnútri vzorky. Analyzujú sa jednotlivé vrstvy vzoriek, ktoré sa po- stupne odstraÀujú tzv. odpra‰ovacím delom. Hæbkov˘ profil dotvára kom- Obrázok 2 TOF SIMS, Medzinárodné pletn˘ trojdimenzionálny chemick˘ laserové centrum obraz o vzorke, ktor˘ sa dá vytvoriÈ zrekon‰trukcie jednotliv˘ch meraní. - stratou mal˘ch funkãn˘ch skupín ako napr. [M-CH]±, [M-OH]+ 3 - kationizáciou neutrálnych mole- kúl ºahko ionizovateºn˘mi ató- mami alkalick˘ch kovov ako napr. [M+Na]+, [M+K]+ alebo iónmi kovu zo substrátu ako napr. [M+Ag]+. Hmotnostná spektrometria se- Obrázok 1 Simulované bombardovanie kundárnych iónov sdetekãn˘m systé- povrchu vzorky primárnym iónom mom zaloÏen˘m na separácii hmot- Obrázok 3 Detail hmotnostného spektra Ga+aC + ností podºa doby letu iónov (TOF – β- cyklodextrínu 60 52 ChemZi 2/2 2006
Description:The list of books you might like
