Syn človeka, 1. časť

222 Pages·1994·11.097 MB·Slovak

by  Fazekaš, Ľudovít

Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela
Teologicko - misijný seminár
Banská Bystrica
S Y N ČLOVEKA
l.časť: SPLNOMOCNENÝ VLADÁR
Evanjelium podľa Marka (1-8)
Ľudovít Fazekaš
ECM Bratislava 1994

Ľudovít Fazekaš
SYN ČLOVEKA

Praktický komentár k Novej zmluve
Zväzok L
SYN ČLOVEKA
l.časť: SPLNOMOCNENÝ VLADÁR
Evanjelium podľa Marka (1-8)
Ľudovít Fazekaš
ECM Bratislava 1994
Ľudovít Fazekaš, 1994
Vydavateľstvo ECM s.r.o., 1994
ISBN: 80 - 85733 - 22 - 6
OBSAH
1. časť: Splnomocnený vladár 1,1-8,30 7
A/ Ježišova autorita 1,1-3,6 7
a/ Ako autoritu dostal 1,1-13 8
1. Mesiášov herold 1,1-3 9
2. Ján Kajúcnik 1,4-8 13
3. Mesiášské pomazanie 1,9-11 18
4. Reparát človeka 1,12-13 22
b/ Ako autoritu uplatnil 1,14-45 27
5. Vládny program 1,14-15 27
6. Rybár ľudí 1,16-20 32
7. Veliteľ v kostole 1,21-28 36
8. Lekár tela a duše 1,29-34 40
9. V práci modlitebník 1,35-39 45
10. Prostredník stvorenia 1,40-45 49
c/ Ako autoritou pohoršil 2,1-3,6 53
11. Veľká amnestia 2,1-12 54
12. Priateľ hriešnikov 2,13-17 59
13. Zbožný človek či nový človek? 2,18-22 63
14. Ja vám dám odpočinutie 2,23-28 68
15. Odpočinok od lásky? 3,1-6 72
B/ Ježišovo panstvo 3,7-5,43 77
a/ Založenie panstva 3,7-35 77
16. Nový Izrael 3,7-12 78
17. Základ apoštolov 3,13-19 83
18. Diskvalifikácia teológie 3,22-30 87
19. „Krv je voda” 3,20-21.31-35 91
b/ Skrytosť panstva 4,1-34 96
20. Dôverujúci rozsievač 4,1-9 97
21. Na povstanie a pád 4,10-12 102
22. Triumfujúce slovo 4,13-20 106
23. Zjavenie tajomstva 4,21-25 110
24. Samočinná moc Ducha 4,26-29 115
25. Malé začiatky 4,30-34 119
c/ Presvitanie panstva 4,35-5,43 124
26. Skrotené živly 4,35-41 125
27. Oddémonizovanie sveta 5,1-20 129
28. „Zleje umnieranie” 5,24b-34 134
29. Smrť ako spánok 5,21-24a.35-43 139
C/ Ježišov svet 6,1-8,30 144
a/ Kráľ celého Izraela 6,1-56 144
30. Cudzincom v domove 6,1-6a 145
31. Kráľovskí poslovia 6,6b-13 150
5
32. Takzvaný „kráľ” I. 6,14-29 154
33. Takzvaný „kráľ” II. 6,14-29 159
34. Pastier Izraela 6,30-34 163
35. Pomocník tjedárov 6,45-56 167
b/ Zvalenie plotu 7,1-23 172
36. Kultická infekcia 7,1-5 173
37. Biblická mravnosť 7,6-13 178
38. Konečný kardiogram 7,14-23 182
c/Na hraniciach pohanstva 7,24-8,30 187
39. Židovský Spasiteľ pohanov 7,24-30 187
40. Nové stvorenie 7,31-37 192
41. Darca chleba 8,1-10 197
42. Neverné pokolenie 8,11-21 201
43. Svetlo otvára oči 8,22-26 206
44. Ježiš Kráľ 8,27-30 210
Literatúra 215
6
SPLNOMOCNENÝ VLADÁR
(1,1 - 8,30)
Na začiatku výkladu pokúsme sa nájsť základné hľadisko, z ktorého sa sám Marek
díva na Pánov život. Sotva budeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že preňho je Ježiš
skrytý Mesiáš. Od začiatku dokonca nám poukazuje na jeho slávu. Ako k svojmu
Synovi sa k nemu priznáva Otec pri krste, potom posadnutí, v strede evanjelia ho Peter
vyznáva za Mesiáša a Otec znova za Syna, na konci sa k nemu priznáva stotník. Na druhej
strane stále utajuje túto slávu: prikazuje mlčať i učeníkom i posadnutým, ohlasuje svoje
utrpenie a zomiera na kríži síce ako opravdivý kráľ, ale skrytý v rúchu poníženého
trpiteľa.
Sotva možno povedať, žeby sa pri tom Marek viazal na nejaký titul. Niektorí si
mysleli, že má záľubu v titule Boží Syn (Dehn). Naozaj ho má dômyselne rozmiestený
na začiatku, v strede i na konci evanjelia (1,11. 9,7.15,39). Ale ozvali sa proti tomu námietky
(Pesch, 2). Veď Marek používa aj iné tituly (Kristus, Pán) a niektoré aj oveľa častejšie
ako Boží Syn (napr. Syn človeka 13x). Nemožno povedať, že by uprednostňoval
niektorý z nich. Keď napriek tomu hovoríme o skrytej sláve Syna človeka, robíme to
preto, že práve titul Syn človeka vyjadruje i slávu i skrytosť Pánovu, lebo označuje
predstaviteľa Božieho kráľovstva i trpiaceho človeka.
Hoci v celom evanjeliu ide o skrytú slávu Pánovu, možno povedať, že v jeho prvej
časti ide viac o jeho slávu. Ježiš je tu Syn človeka ako predstaviteľ Božieho kráľovstva.
Dostáva od Otca autoritu Božieho Syna (1,1-3,6), ktorú konkretizuje vo svojom panstve
/3,7-5,43/a cez Izraela ju rozširuje až na hranice pohanského sveta (7,24-8,30). Aj tu sa
Pán usilujeutajiť svojuslávu, alejej žiara presvitá cez záclony, ktorými je zahalená, či už
v jeho divoch, či v prehláseniach posadnutých alebo v Petrovom vyznaní pri Cézarei,
ktorým prvá časť vrcholí.
Je skôr výnimkou končiť prvú časť pri tejto udalosti. Väčšina vykladačov sa
rozhoduje pre delenie pri 8,26 a vyznanie pri Cézarei zaraďuje už do druhej časti. Keď sa
s niektorými (Lane) rozhodujeme zaradiť Petrovo vyznanie do prvej časti ako jeho
vrchol, robíme to na základe poznatku, že v prvej časti ide viac o slávu (o ktorej hovorí
Peter) a v druhej o skrytosť (o ktorej hovorí Ježiš). Aj zemepisný náčrt to znázorňuje: Pán
ide od Jordána ku Galilejskému moru (1,5.16) a odtiaľ k Týru a Sidonu (7,24), aby dosiahol
najsevernejší bod pri Cézarei (8,27), odkiaľ sa obracia smerom na juh do Jeruzalema, kde
zostupuje na samé dno poníženia.
A/JEŽIŠOVA AUTORITA (1,1-3,6)
Pokúsme sa aj v prvej časti nájsť nejaký vedúci pojem. Podľa všetkého sa zdá, že je
to exousia, čo možno prekladať ako „sloboda dispozície, plná moc, autorita”(Bauer).
Výslovne sa nachádza v 1,22.27 o Ježišovom spôsobe kázania v synagóge a v 2,10 o plnej
moci Syna človeka odpúšťať na zemi hriechy. Keď si však všimneme bližšie aj iné
7
miesta, zbadáme, že aj tam ide o túto autoritu, vyjadrenú raz výrazmi Mocnejší a môj Syn
(1,7.11), raz povolaním „Poďte za mnou” (1,17), ktoré znie ako vojenský rozkaz/Lohmeyer/
, alebo uzdravovaním a vyháňaním démonov, čo malomocný v 1,40 dobre vyjadril slovom
„Môžeš, máš moc”. Bez násilného vkladania niečoho môžeme povedať, že prvá časť
evanjelia sa točí okolo pojmu „autorita”, pričom jednotlivé odseky osvetľujú jej jednotlivé
hľadiská.
Je otázka, ako rozdeliť túto prvú časť na menšie odseky. Je vôbec možné nejaké
nenásilné rozdelenie? Pozrime sa na to! Začnime od posledného odseku 2,1-3,6, ktorý
nám jasne ukazuje na Pánove spory s farizejmi, čo popierali jeho autoritu. Charakter
odseku ho jasne osamostatňuje od ostatného celku, ktorý možno tiež nenásilne rozdeliť
ešte na dva odseky. Hneď si možno všimnúť, že začiatok evanjelia nám ukazuje Ježiša
viac-menej trpného: Ján káže o ňom, Otec ho prehlási za Syna a Satan ho pokúša. Nový
odsek sa jasne začína 1,14, kde Pán vystúpi sám s kázňou, povoláva učeníkov, uzdravuje
chorých atď. Tak sa nám teda rozpadáva aj tento začiatok na odseky 1,1-13 a 1,14-45. Keď
majú všetky znázorniť Pánovu autoritu, môžeme povedať, že prvý hovorí, ako ju Pán
dostal, druhý ako ju uplatnil a tretí ako ňou pohoršil.
Čo sa týka znakov tejto autority, možno povedať, že je to plná moc, aká patrí
Božiemu Synovi, za ktorého Ježiša prehlásil Otec po jeho krste v Jordáne. Je to taká
veľká autorita, že Ján Krstiteľ sa necíti hodným vykonať mu ani len otrockú službu pri
rozväzovaní sandálov, - Marekjej charakter určuje aj tak, že oproti nej stavia zákonníkov.
Tí boli pismáci a rečníci, ale Ježiš bol veliteľom. Jeho slovo sa muselo poslúchať, čo Pán
dokázal pri vyháňaní démonov a pri uzdravovaní. - Bola to nakoniec autorita, ktorá sa
mohla odvolávať na Písmo a na jeho prvotný zmysel, ktorý pokrivila neskôr židovská
tradícia. Ba bola to autorita Syna Božieho, ktorý si dovolil predstaviť sa ako pôvodný
vykladač výrokov svojho Otca. Tento Syn si nárokuje autoritu Otcovu práve preto, že je
poslušným Synom.
a/AKO PÁN AUTORITU DOSTAL (1,1-13)
Prvý odsek o autorite nám rozpráva, ako Ježiš autoritu dostal. Keď povieme, že je
to autorita Syna Božieho, potom možno povedať, že sa tak stalo na základe synovskej
poslušnosti. Ján ho síce ohlásil ako toho Mocného, ale tento Pán sa stáva Božím
služobníkom, keď sa postavil do jedného radu s hriešnikmi ako ich zástupca. Na motív
Božieho slúžobníka nám ukazuje niekoľko citátov zo Starej zmluvy (l,2n.ll) a zjednej
piesne o Služobníkovi Hospodinovom (Iz 42,1). Vlastne tu máme ilustráciu miesta
Fp 2,5-11, ktoré tiež vraví, že sa Ježiš nestal Pánom tak, že by si bol uchvátil panstvo, ale že
ho dostal pre svoju poslušnosť.
Výrazom tejto poslušnosti je to, že Ježiš je v spomínaných príbehoch trpný: je
ohlásený, pokrstený, pokúšaný. V inej polohe túto poslušnosť znázorňuje to, že všetky
tieto príbehy sa odohrávajú na púšti (1,4), kde je Ježiš pokrstený i pokúšaný (1,12). Markov
záujem nie je zemepisný, ale zvestný. Počas 40 rokov putovania po púšti si Boh nahovoril
Izraela ako svoju nevestu (Jr 2,2), na púšť má Boh vyviesť Izraela a tu znova hovoriť
k jeho srdcu (Hoz2,16). A tu sa našiel niekto, kto ide na púšť a radikálne poslúcha Boha
a stáva sa tak začiatkom nového Izraela a nového exodu (porov. Maurer).
8