slovenska archeológia sl ovenska arch e ológia s lovenska archeológia

210 Pages·2016·26.77 MB·Slovak

SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA
CASOPIS ARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED V NITRE
REDAKTOR ANTON TOClK
Vychádza dva razy do roka, strán 480, ročné predplatné Kčs 120,
Redakcia: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Nitra-Hrad
SLOVENSKA ARCH E OLÓGIA
>l<YPHAJl HHCTHTYTA APXEOJlOnlH CJlOBAU,l<OH Al<AAEMHH HAYI< B HHTPf.
PEAAl<TOP AHTOH TOYHI<
81>1xo1l•ľľ J\Ha paaa R ro11. Ha 480-rn cTpaHnu.ax, no}l.1111cHaff u.eHa l{o1c 120,
Pe1la1nv1H: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA
ZEITSCHRIFT DES ARCHÄOLOGISCHEN INSTlTUTES
DER SLOWAKJSCHEN AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN IN NITRA
SCHRIFTLEITER ANTON TOC1K
Erscheint zweimal jährlich auf 480 Seiten, Bezugspreis Kčs 120,
Redaktion: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA
XV-2, 1967
Hlavný redaktor
ANTON TOClK
Redakčná rada:
Vojtech Budinský-Krička, Ján Dekan, Božena Filová, Bohuslav Chropovský,
Ľudmila Kraskovská, Josef Poulík a Peter Ratkoš
SLOVENSKÁ
ARCHEOLÓGIA
XV-2
VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
1 9 6 7
OBSAH 1. CfSLA
B i a 1 ek o v {I Darina
Zltá keramika z pohrebísk obdobia avarskej ríše v Karpatskej kotline . 5
Die gelbe Keramik aus den awarenzeitlichen Gräberfeldern im Karpatenbecken 65
Plei ner Radomír
Die Technologie des Schmiedes in der grollmährischen Kullur 77
Kovárská technologie Velké Moravy 135
K o 1 n í k o v á Eva
Obolus mŕtvych vo včasnostredovekých hroboch na Slovensku 189
Totenobolus in fri.ihmittelalterlichen Gräbern der Slowakei 246
Z p rá vy a r e c e n z i e:
Točí k Anton
Sympózium o problematike osídlenia Karpatskej kotliny v VIL-VIII. storočí 255
Točí k Anton
Odborn:'.1 komisia na výskume pohrebiska zo VIL-VIII. storočia v 2elovciach 25R
Bánesz Ladislav
Laplace Georges, Essai de typologie systématique 2GO
J a n šá k Stefan
Waterbolk H. T. - Butler J. J., Comments on the Use of Metallurgical Analysis in
Prehistoric Studies 264
J a n šá k Stefan
Neuninger Heinz Pittioni Richard, Fruhmetallzeitlicher Kttpferhandel im Voral-
penland 265
B e na d i k Blažej
Krämer Werner. Das keltische Gräberfeld von Nebringen (Kreis Boblingen) 266
C i l i n s ká Zlata
Atajev D. M., Nagornyj Dagestan v rannem srednevekovie . 267
C i 1 i n s k á Zlata
Solle Miloš, Stará Kouŕim a pTojevy vellwmoravské hmotné kultury v Cechách 268
R u t t k a y Alexander
Lappäaho Jorma, Späteisenzeitliche Waffen aus Finnland 270
OBSAH 2. CfSLA
Bud i n s ký -Krič k a Vojtech
Východoslovenské mohyly 277
Ostslowakische Hi.igelgräber 361
On dráč ek Jaromír
Moravská protoúnetická kultura 389
Die mährische Proto-Aunjetitzer Kultur 440
C i 1 i n s ká Zlata
Zur Frage des zweiten awarischen Kaganats 447
R e m i á š o v á Marta - R u t t k a y Alexander
Zisťovací výskum v Koši 455
Probegrabung in der Gcmeinde Koš 463
Zprávy:
C h r o po v s ký Bohuslav
Zomrel akademik Jan Eisner . 465
Budinský -Krič k a Vojtech
Za dr. Antonom Petrovským-Sichmanom 469
Točík Anton
Sympózium o lengyelskom kultúrnom okruhu a susedných kultľ1rach Hl
Točík Anton
Zpráva o činnosti Archeologického ústavu SA V za rok 1966
S 1.. O V E~ N S KÁ A R C H E O 1.. Ô G 1 A XV-2, 1967
VÝCHODOSLOVENSKÉ MOHYLY
VOJTECH BUDINSKÝ-KRICKA
Prvé nálezy, ktoré upozornili na skupinu prave spravidla po hrebeňoch vrchov, v nejednom prípa
kých východoslovenských mohýl, boli pamiatky vy de ťažko zistiť, do katastra ktorej obce patria. Do
kopané roku 1936 z násypov, objavených na hre terajší prieskum východoslovenskej hornatiny za
beni vrchu Stykovica nad Košarovcami v okrese chytil už vyše 300 mohylových násypov, z ktorých
Humenné. Priamy podnet k sústavnému vyhladá sa preskúmalo zatiaľ 50.
vaniu, sledovaniu a skúmaniu týchto pozoruhod Hoci výskumy sa konali doteraz len asi na šes
ných pamätníkov vo východoslovenskej karpatskej tine zistených mohýl, poznatky a materiál z nich
oblasti dali však skupiny mohýl, objavených na majú nepochybne prvoradý význam pre štúdium
vrchu nad Kurimou a Kožanmi v poriečí Tople jednej z najpozoruhodnejších severokarpatských
v okrese Bardejov, kde sa urobil roku 1940 prvý pravekých kultúr, nositelom ktorej pripisujeme
systematický výskum. Terénne práce, ktoré sa prvé súvislejšie osídlenia východoslovenskej vrcho
v tomto roku a potom hlavne v ro!<och 1941, 1942, viny medzi Torysou a Laborcom.1 Podať prehlad
1945, 1946, a 1949 rozvinuli na východnom Slo doterajších výskumov v oblasti najstarších mohýl
vensku, sústredili sa v jadre na hrebene Ondavskej na východnom Slovensku, analyzovať pohrebný rí
vrchoviny čiže Nízkych Beskýd, na oblasť zhruba tus a inventár mohýl, pokúsiť sa o zaradenie a
medzi Sekčovom (prítokom Torysy) a Laborcom. datovanie nálezov a zhodnotiť docielené výsledky
Odtiaľto sa výskum v posledných rokoch rozšíril je hlavným cielom tejto práce. Po štúdii o nálezoch
ešte na pahorkatinu v poriečí Torysy severne a juž typu Veselé na juhozápadnom Slovensku2 je auto
ne od Prešova a na Šarišskú vrchovinu v poriečí rova práca o východoslovenských pravekých mo
Svinky. Zatiaľ negatívne boli výsledky prieskumu hylách jeho dalším príspevkom k otázke kultúry
na horách medzi Laborcom, vihorlatským masívom šnúrovej keramiky na Slovensku.
a Užskou hornatinou. V spôsobe skúmania mohýl prispôsoboval sa
Za prvé hlásenia a zprávy o náleziskách výcho autor jednak terénnej situácii, jednak finančným
doslovenských pravekých mohýl patrí vdaka V. možnostiam. Výskum mohýl vo viacerých prípa
H 1 á v k o v i, B. K r p e 1c o v i, J. M j a r t a doch, najmä ak sa rozprestierali v hustom lese
nov i a K. S e re d a i m u. O vyhladávanie alebo ak ich násyp bol veľmi rozťahaný a mal ne
mohýl sa zaslúžil aj A. š k v a r e k, ktorý dô určité obrysy, sústredil sa na odkrytie ich stredo
kladne preskúmal hlavne oblasť medzi Ondavou a vej časti. Robilo sa tak nielen z finančných dôvo
Laborcom a hory východne od Laborca. O prie dov a aby sa šetril lesný porast, ale aj preto, lebo
skume v juhozápadnej oblasti východoslovenských východoslovenské mohyly sú - ako to mznačo­
mohýl značný záujem prejavili najmä J. Rep vali už prvé výsledky výskumov - nápadne chu
č á k, T. W e i s z a F. B 1 a h u t a. Doterajší dobné na nálezy pamiatok. Z niektorých mohýl,
prieskum spomenutých mohýl usmerňoval autor ktorých výskum vyžiada 1 si prácu až 2 -4 týž
tejto štúdie, a to najmä ešte ako pracovník býv. dňov, získalo sa len niekoľko prevažne atypických
Štátneho archeologického ústavu v Martine. Pod črepov a kamenných odštepov alebo len jediný ka
priamym jeho vedením sa realizovali takmer všetky menný nástroj, prípadne ani toľko. Napriek tomu
doterajšie zisťovacie a systematické výskumy vý viaceré násypy preskúmali sa úplne alebo skoro
chodoslovenských mohýl. úplne. Výskum sa robil plošne s ponechaním kon
Mohyly východoslovenského typu, ako ich mož trolného bloku v strede mohyly alebo kontrolných
no už na tomto mieste nazvať, zistili sa doteraz stien. Mohyly sa odkrývali až po vrstvu podložnej
približne v katastroch SO obcí. Pretože sa ťahajú celiny. Z autorových spolupracovníkov dobre sa
278 V. BU O 1 N S KÝ· KR 1 C K/\
osvedčil pri výskume mohýl najmä V. še mm e r B u d i m 1 r, okres Košice
a A. š k v a re k. Prvé výskumy mohýl finan Na horskom hrebeni medzi Kosickou Novou Vsou a Obi
šovcami v rozvod! Torysy a Hornádu medzi kótami 385 a
covali býv. Šarišsko-zemplínska župa, býv. Minis
383 zistil A. šk v a re k roku 1948 osamelý mohylový
terstvo školstva a národnej osvety, autor a ne
násyp. Dvlha sa južne od cesty Malá Vieska-Budimír a
skoršie býv. Štátny archeologický ústav v Martine, východne od lesnej cesty. Má priemer 14-15 m a je
Muzeálna spoločnosť slovenská a Archeologický približne 1,3 m vysoký. Vo vrcholci násypu je zememerač­
ústav SAV v Nitre. ský kameň.
Niektoré z pozoruhodnejších mohylníkov zame
ral a zmapoval j. 1 1 a v s k ý z Ústavu nižšej Drienov - šarišské Boh d a no v c e, okres
geodézie SVŠT v Bratislave, ostatné z najväčšej Prešov
časti autor (aj terénne fotografické snímky). Pred Severne od Šarišských Bohdanovicc, pri hradskej vedúcej
do Prešova, na nlzkom horskom hrebeni zistili sa dve sku
mety kreslili A. Hab o vš ti a k o v á a V. Mé
piny mohýl. Južná skupina pozosláva zo šiestich násypov,
s z ár o s, fotografie predmetov zhotovili v Sloven
ťahajúcich sa takmer v priamej llnii po bokoch cesty medií
skom národnom múzeu v Martine a v Archeologic
kótami 287,5 a 306,2. Tri z nich (mohyly 1- 3), rozložené
kom ústave SAV v Nitre. v lese pri západnom okraji cesty, patria do katastra Drie·
nova, ostatné (mohyly 4-6). nachádzajúce sa pozdlž vý
chodného okraja cesty a nateraz už rozorané, patria do
1. Prieskum a výskumy v ob lasti
katastra Šarišských Bohdanoviec (obr. l). Druhá skupina
východoslovenských mohýl
mohýl zistila sa na upozornenie M. And r c ja severne
od predchádzajúcej; pozostáva z dvoch násypov v katastri
Mohyly v poriečí Svinky Drienova.•
M a 1 ý Š a r i š, okres Prešov Mohyly prvej skupiny ťahajú sa v dlžke 650 m západne
od Drienova; upoz.ornil na ne C. Ta h y. Najsevernejšia
Mohyly y poriečl Svinky (pritoku Hornádu) v Šarišskej
vrchovine sú nateraz. najz.ápadnejšie v oblasti východného z nich - mohyla 1 - odkryla sa z väčšej časti roku 1949.
Slovenska. Podarilo sa ich· tu z.achyti( z.atia( len nad osadou Nepreskúmané mohyly mali v čase výskumu v Drienove
tieto rozmery: mohyla 2 - priemer 13,5 m, výška 0,5-
Ccmjata v Malom Šariši. Prvý na ne upoz.ornil A. Ren
v e r s. Mohylnik roz.prestiera sa v dlžke asi 1 km na 0,7 m; mohyla 3, ktorej východná časí je porušená cestou
- priemer približne 15 m, výška asi 1,2 m; mohyla 4 -
horskom hrebeni medzi potokom Chujavka a hradskou Pre
priemer 20 m, výška ako predchádzajúca; mohyla 5 ·
šov-Radačov, severozápadne od trigonometrického bodu
priemer približne ako predchádzajúca, výška asi 1 m; mo
441,9 pri lesnej ceste. Jeho plán načrtol F. B 1 ah ut a.
hyla 6 - priemer 28 m, výška približne 1,5 m.
Pohrebisko skladá sa z troch skupin mohýl a jednej osa
Mohyly druhej skupiny (dva násypy) sú v lese západne
melej mohyly, dovedna približne z 23 násypov, z ktorých
asi päť je neurčitých. V prvej najsevernejšej skupine mohýl od kóty 317,6. Väčšia z nich má priemer 14 m a je pri·
sú len dva násypy, v druhej a tretej skupine asi po desať blifoe 1- 1,2 m vysoká, menšia má priemer ca 10 m :i je
vysoká 0,3- 0,5 m; obidve sú zachované.
násypov. Osamelá mohyla bola asi 300 m vzdialená od
Mohyla 1 v Drienove, odkrytá roku 1949, mala kruhový
tretej (južnej) skupiny mohýl. Mohyly druhej a tretej sku
pôdorys, na obvode miestami neurčitelný, priemer 20,3-
piny sú nepravidelne a pomerne husto rozložené.
Na celom pohrebisku prekopala sa zatiaf iba osamelá 20,6 m a výšku asi 2,23 111. Jej stred bol porušený 4,5 m
dlhou a 2,5 m širokou jamou. Tmavý humusovitý zásyp
mohyla, preskúmal ju roku 1960 F. B 1 ah ut a. Mala
tohto výkopu začlnal sa v hlbkc 105 cm pod najvyšším
priemer 10 m a výšku ca 0,75 m, bola navŕšená z ílovitt:j
hliny. Stred násypu bol porušený. Pôvodná úroveň terénu bodom násypu a končil sa na úrovni pôvodného terénu
v hlbke 2,2 m pod vrcholom mohyly. Prekopala sa stredová,
pod násypom sa nezistila. V násype sa prišlo na uhlíky,
popol, miestami i na prepálenú hlinu, ojedinelé zlomky nezalesnená časť mohyly na priestore v priemere 11 m
i hniezda kalcinovaných kosti, ako aj vrtáčik z. radiolaritu, (~br. 2, tab. I: 1).
Mohyla bola nasypaná zo žltej hliny, nemala kamennú
tri odštepy z rohovca a ojedinelé atypické črepy. Telo bolo
spopolncné mimo priestoru mohyly.3 kcnštrukciu. Zememeračská značka vo vrcholci mohyly pooe
chah sa v bloku hliny. Násyp obsahoval ojedinelé uhlíky,
Mohyly v poriečí Torysy menšie zhluky uhlikov, miestami aj väčšie kúsky zuhofna
teného dreva; boli v iiom iba ojedinelé črepy z rozličných
V poriečí Torysy zasahuje oblasť východoslovenských nádob, 11 odštepov z tvrdej horniny a zvierací zub (najskôr
mohýl hlboko na juh, dotýkajúc sa Košickej kotliny. Na z ovce). Prekvapujúcim nálezom bol neskoroslovanský kos
strednom toku rieky zistili sa mohyly v Budimíre, na roz trový hrob z XI - XII. stor„ odkrytý v juhovýchodnom
hraní šarišských Bohdanoviec a Drienova a v katastri Var úseku mohyly v hlbke 113- 130 cm pod najvyšším bodom
haňoviec. Severne od týchto nálezisk prišlo sa na mohyly až násypu, uložer.ý zrejme sekund:írne do pravekej mohyly.
vo vrchovine medzi Torysou a Sekčovom, prítokom Torysy. Telo smerovalo hl.ivou na západ. Z kostry dospelého jedin
Negatívny bol výsledok prieskumu A. Š k v a re k a roku ca zachovali sa Jc.n chatrné zvyšky lebky a pravej stehennej
1948 na horskom hrebeni medzi Ďurdošíkom a Buneticami kosti. Pri lebke ~oli dve velké esovité záušnice; svedčia
v rozvodí Torysy a Tršťanky (pritoku Olšavy) medzi kóta o tom, že ide o hrob ženy.5 Násyp na mieste hrobu ne
mi 362 a 419, ako aj v susednom Bačkovskom lese v roz ukazoval tmavšie sfarbenie. Azda z ďalšieho obdobného,
vodí Tršťanky a Olšavy (pritoku Torysy) medzi Bidovcami sekundárne do mohyly uloženého alebo z pravekého kos
a Čižulicami. trového hrobu pochádzajú zlomky lebečných kostí a zlomok
VYCllODOSLOVENSKlt MOHYLY 279
končatinovej kosti, nájdené v strednej, porušenej časti mo
hyly. Q ~
Západne od stredu mohyly v hlbke 211- 215 cm, pod ~
jej samým spodkom, v nepatrne vyhlbenej obdlinikovej jame s Q Q
spočívala na chrbte kostra pravdepodobne dospelého jedinca,
ktorej nohy boli roztiahnuté v podobe kosoštvorca. Z kostry
u•i• os
ostali Jen zvyšky lebky, ľavej ramennej kosti a kostí dolných
končatín. Situovaná bola hlavou na západ a nohami na 06 o
východ (obr. 3, tab. 1: 2). Približná dlžka nevystretej
kostry 1,3 m. Pri nej sa nenašli žiadne predmety. Tenká
vrstva hnedého zásypu plytkej priehlbne hrobu zreteľne sa Obr. 1. Drienov - Sarišské Bohdanovce, okr. Prešov.
Rozmiestnenie mohýl pozdlž cesty.
oddeľovala od vrstvy celíny, ktorá sa začinala v hlbke
223 cm pod lllljvyšším bodom násypu. Celú veľkú mohylu
navŕšili zrejme v súvise s týmto hrobom.
Z nálezov štiepanej kamennej industrie ani jeden nie je
dôkladnejšie opracovaný. Sú z radiolaritu, rohovca a kre
menca. Č:repy sú zlomkami z jemnej hliny zhotovených, slabo '·
·' ·---·---·:
vypálených nádob hnedej, oranžovej, červenohnedej a čierno­
sivej farby. Hrubšia spodná vrstva väčšiny črepov je čierno­
sivá. Kamenné drvidlo žarnova je nezvestné.
Opis pozoruhodnejších nálezov z mohyly 1:
Plochý široký odštep listovitého tvaru z červenohnedého ... -·
radiolaritu, najskôr strúhadlo; dlžka 4,7 cm, max. širka „
f -„
3,75 cm (tab. Vl: 7).
Odštep čokoládovohnedého radiolaritu; dlžka 2,8 cm, šírka
::
2,5 cm (tab. Vl: 6).
Lichobežnlkový, bielo patinovaný odštep rohovca; dlžka o :; o )
• E
3,3 cm (tab. Vl: 8).
~ F
Tri črepy z červenohnedej, miestami oranžovožltej nádoby o
s výzdobou pripominajúcou šnúrové odtlačky (tab. vl: - .+-
1-3).
Č:iernosivý čriepok s podobnou výzdobou (tab. Vl: 10).
Hnedý črep s ryhami pripominajúcimi tiež šnúrové od " ...
tlačky (tab. Vl: 11). .
Fragment hnedej nádoby so zbrázdeným povrchom, zlo
-
žený z troch črepov (tab. VI: 9). B
Zlomok hnedej nádoby s podobným povrchom. „
Dve esovité záušnice z bronzového drôtu so stopami po
stríebrenia; max. 0 5.7- 6,7 cm, hrúbka 0,25 cm.
V a r h a ň o v c e, okres Prešov
Z. S e re d a i podal autorovi zprávu o mohylovom ná
sype, ktorý zistil v severovýchodnej časti katastra obce, seve
rovýchodne od Brestov a, asi 700- 800 m na juh od kóty
481 na lesnej čistine. Ubr. 2. Drienov, okr. Prešov. Preskúmaná čast mo
hyly 1. 1 - črepy, 2 - štiepaná kamenná industria,
Mohyly na vrchovine medzi Torysou 3 - uhlíky; A - porušená čast mohyly, B - slovanský
a Sekčovom kostrový hrob, C - ľudské kosti v sekundárnej po
lohe, D - kostrový hrob pod násypom, E - kamenné
Veľ k ý š a r i š, okres Prešov drvidlo, F - zvierací zub.
Tri skupiny mohýl, ktoré v katastri tejto obce zistil J.
Rep č á k, sú na zalesnených vrchoch, patriacich zemepisne
do poriečia Torysy. V prvej skupine mohýl, objavených na
horskom hrebeni Kozl chrbát, sú iba dva zachované násypy
kruhového pôdorysu, z ktorých väčšl má priemer približne
15 m a výšku asi 1 m.
V dalšej skupine mohýl, rozprestierajúcej sa na horskom
hrebeni Okruhliak na hranicíach velkošarišského a prešov
ského katastra nad osadou Dúbrava, patriacou k Prešovu, je
asi 10, väčšinou už rozťahaných mohýl. Najväčšiu z nich
roku 1955 čiastočne odkryli spolupracovníci prešovského
múzea pod vedenlm J. Rep čáka. Okrem stôp ohňa našli
v nej iba bielo patinovaný rohovcový úštep, dlhý 5,2 cm Ob. 3. Drienov, okr. Prešov.
(obr. 4), ktorý L. B á n c s z označil ako mladopaleolitický Kostrový hrob pod násy O 60cm
nástroj. pom mohyly 1.
280 V. 13 U D 1 N S K Ý - J' Jt 1 Č J< /\
Trclia skupina mohýl je v hore Tri harby (;1lebo S1redný
harb) blízko lesnej cesty. na východojuhovýchod od osady
Kanaš, patriacej do Veľkého Šariša, na kulminačnej čiare
návršia medzi kótami 328,4, 310,0 a 408,3. Mohylník po·
zostával zo šlyroch zachovaných, nepravidelne rozložených
násypov kruhového pôdorysu (obr. 5), z klorých jeden -
mohylu l - prekopal aulor roku 19)4 so spolupracovníkmi
prešovského múzea J. R e p č á k o m, š. š e b e š o m a
F. Blahu 1 o m. Z oslatných lroch mohyla 2 má priemer
19,5 m a výšku l, l m, mohyla 3 priemer 18,5 a výšku
0,9 m, mohyla 4 priemer 20 m a výšku 1.9 m (obr. 6).
Mohyla l v Ka naši mala priemer J 3 m a bola vysoká
0.7- l m. Bol to rozlahaný násyp s neurčiteľným ohrani
čením (lab. 1: 3). Prekopali sme ju v ~lyroch úsekoch, kon·
trolné stienky boli 40 cm široké a kolmo sa pretinali v cen
lre mohyly (tab. 1: 4). Násyp lvorila jasnožllá sypká hlina
a spočíval na ílovitej podložnej vrslve. Nálezy z násypu:
Obr. 4. Veľký Sariš, okr. Prešov. Rohovcový nástroj ojewnelé uhlíky a ich zhluky, ojedinelé alypické črepy, od
paleolitického pôvodu z mohyly. štepy z tvrdých hornín a kamenný kotúč. Najpozoruhodnej
ším nálezom bol popolnicový hrob, odkrylý 3,:> m na západ
od stredobodu mohyly (obr. 7). Zislil sa na dne násypu,
s
I na povrchu celiny. Medzi zlomkami vrchnej časti popolnice.
Q hlavne však na jej dne, bolo množstvo zlomkov nedohorených
kostí dospelého jedinca, na ich vrstve ležala kamenná se·
Q
kerka. Vrchné črepy popolnice boli v hlbke 66 cm a jej dno
73 cm pod najvyšším bodom násypu. Hrob mohyly 1 v Ka·
nasi je dosial prvý nález popolnicového hrobu v oblasti vý·
-------
-------... ---, chodoslovcnských mohýl.
Popolnica je, žiaľ, nerekonštruovatclná. Ide o bezuchú
' ' tenkoslennú amforovilú nádobu s kužeľovitým, slabo prehnu
'
'
' tým hrdlom, ktoré splýva bez lomu s vydutím nádoby. Je
'
' ' z jemnej hliny, slabo vypálená, hnedej farby. Na hrdle ju
'
' ' ?.dobili tenké. zvislé, jamkami delené plaslické rební (obr. 8).
'
' Priemer dna nádoby 10 cm.
'
' Triangulárna sekerka zo zelenkavosivého vulkanického
'
o
lulilu má oblúkovité nslrie, hrolité lylo a je hrubo opraco
Q vaná; dlžka 7,"i cm, šírka 3,9 cm, hrúbka 2,05 cm (lab. Vl:
5)
Trachylový kotúč, najviac IO cm široký, hrúbka 2,4 cm
(tab. Vl: 4).
Z kamenných predmetov pozoruhodnejší je len úštep z čer·
venohnedého radiolaritu.
Mohyly na vrchovine medzi Sekčovom
Obr. 5. Kanaš, obec Veľký Sariš, okr. Prešov, Mohyly a Topľou
v hore Stredný harb.
Oblasť vrchoviny medzi údoliami týchlo tokov vyznačuje
sa značnou koncenlráciou nálezísk mohýl. Rozprestierajú ~a
tu severne od čiary danej cestou Vyšné a Nižné Raslavicc
Marhaň. Zistili sa v katastroch obcí Abrahamovce. Bardejov,
Buclovany, Kopcivnica. Hankovce, Hrabovec, Kľušov, Ko·
byly, Kochanovce, Komárov, Lukavica, Nemcovce, Olšavce
a Vyšná Vola. Z nich len mohyly v Kobylách zbudovali na
vrchu gravitujúcom zemepisne do poriečia Sekčova, všetky
ostatné ich nateraz známe náleziská v uvedenej oblasti sú
na vrchoch patriacich do poriečia Tople. Pri prieskume i;a
hore severozápadne od Koprivnice, s domí nanlnou kótou 368.
nezistili sa mohylové násypy; negatívny bol aj prieskum
v oblasli južne od cesly Vyšné a Nižné Raslavice- Marhai\
na vrchoch s kótami 443. 500, 486 a )30 medzi Demjalou
a Dukovcami a na horskom hrebeni s kótami '.!86 a '.!92
medzi Koprivnicou a Kalnišlom (A. šk v a re k 1943).
Obr. 6. Kanaš, obec Veľký Sariš, okr. Prešov. Veľká, Pokusné výskumy na mohylách uskutočnili sa len v Buclo·
doteraz nepreskúmaná mohyla v hore Streclný harb. vanorh, Komárove a na hraniciach Bardejova a Klušova.
281
VYC:llODOSLOVENSKt:: MOllYL.Y
A br a h a m o v c c, okres Bardejov
Na vrchu Prilasck (severozápadne od obec) zistili F.
B 1a h u ta a š. J e n d re k zachovanú mohylu s prie
merom asi 18 m, vysokú 1,5- 1,7 m; rozprestiera sa pri
s
križovatke lesných ciest na juhozápad od kóty 490.
B a r d e j o v - K r u š o v, okres Bardejov
V septembri roku 1959 podnikol autor pokusný výskum
na rozsiahlom mohylníku, ktorý objavil T. W e i s z na
hrebeni Kobylskej hory nad Lukavickým potokom na hrani ~:
ciach katastrov uvedených miest. Na severozápad od kóty ••'< >
Q
535.9 v dlžkc asi l km rozprestiera sa tam v niekoľkých
8
skupinách okolo 17 (s výhradou 21) mohylových násypov
s priemermi 9- 17 m, vysokých 0,5- 1,7 m. Mohyly sú za
chovalé, pokrýva ich lesný porast.
Na pokusný výskum vyhliadli sme výraznú mohylu pri
kóte 535,9. Mala priemer 13 m a výšku 1,3 m (tab. 1: 5,
6). PreskúmaH sme ju v celom rozsahu. Násyp skladal sa 18
z jasnožltej llovitcj hliny premiešanej so zlomkami zvetra
2~
ného pieskovca. V podloží bola tvrdá llovitá vrstva so zvet
raným pieskovcom. Rozhranie medzi násypom a podložím
bolo nezretelné, pôvodný povrch, na ktorý mohylu navŕšili,
sa nezistil Na dne násypu boli hniezda uhlikov, atypický Obr. 7. Kanaš, obec Verký Šariš, okr. Prešov. Mo
črep. dva atypické odštepy z neurčenej horniny a silne zvet hyla 1. 1 - črepy, 2 - kamenné odštepy, 3 - uhlíky;
rané torzo lichobežníkovej sekerky z lahkého vulkanického A - kamenný kotúč, B - zlomky urny.
tufitu okrovobclavcj farby (tab. VII: 2). Stopy hrobu sa
~' ----------. ---------
nenašli. \
1 -
,H,~ •.: ~
Bu cl o v a ny, okres Bardejov
//
Na tamojšie mohyly upozornilo býv. Štátny archeologic yII
,
ký ústav prešovské múzeum (J. Rep č ú k). Rozprestierajú
sa na výbežku vrchu Hora západne od kóty 365,2 nad osa ,I I
dou Oubic (obec Koprivnica), severozápadne od Buclovian. 1
1
Päť mohýl je na pasienku Brezinky (obr. 9) a ostatné tri
na susednej oráčine, posledné sú už rozorané, slabo rozo Obr. 8. Ka- '' \ ' ,,, ,
znatelné. Mohyly na pasienku ťahajú sa v dvoch radoch naš, obec ' ,
zbiehajúcich s:1 skoro v pravom uhle. Veľký Šariš, \ ' ,, ,,,' 1
azseiu Pm0r.,v 6áV mz n. ámsOyodphkýer ly mlnooa h jyupl yas,V ieýnncakhjumo däom svalo lavj eejnp srokibeévm oaed ro pv8re ejš moč vassak tié,v ýbmšokúluo oPkkoorkn. ušstP ruroek šcorievu . \ ' \\ ' \ ,,, ,, ,1 1/ '
vcla kamenia. Východoslovenské múzeum (J. Pa st or) urny z mo- \ \ ,l, 1
získalo z mohyly roku 1952 črepy, ktoré neboli bližšie urče­ hyly 1. ' \ \,_ ____ ,~l1 1
né a sú nezvestné. V západnej časti mohyly narazili pra _r::_-:.:~
covnici prešovského múzea roku 1953 na ohnisko, obložené
kameňmi prepálenými do červena a na ojedinelé črepy.
V spomenutom múzeu nachádza sa z mohyly sedem drob s
v
ných atypických prehistorických. bližsie neurčitelných črepov,
ojedinelé zlomky tehloviny a nepatrný zlomok šedého pazú
rika. Mohyla 2 je rozťahaná, má priemer 19,5 m a je vy t o 0
soká ca 1.2 m, na jej násype sú stopy dávneho pokusného
výkopu. Mohyla 3 je velmi rozťahaná, má priemer ca 14 m
a výšku 0,3- 0,5 m; sú na nej stopy sondy vykopanej pra Q
-©
covníkmi prešovského múzea. Mohylo 4 je nlzka, má priemer
asi 8,2 m: v jej strednej časti narazili pracovnici prešov
ského múzea údajne len na vrstvu so stopami ohňa. Mohyla IJ
5 je tiež nlzka. rozťahaná, s priemerom asi 12 m.
Tri mohyly na oráčine majú nezistitclné kontúry. 0 Q
O u b i c, obce Koprivnica, okres Bardejov
Na nlzkom horskom hrebeni medzi Kochanovcami a Kop o 50m
rivnicou, juhoz:ípadne od kóty 283, I a severne od vrchu
l lora (kóta 365,2). zistil A. šk v a r c k osamelý mohy
lový násyp. Autor pľczrel nálezisko s T. W e i s z o m 12. Obr. 9. Buclovany, okr. Bardejov. Mohyly v polohe
augusta 1966. Oraním rozťahaná mohyla m{1 kruhovitý pó- Brežinky
282 V. B U O 1 N S K ? • K R 1 C K A
dorys, priemer ca 20 m a výšku ca 1,3 m. Jej stredobod je
vzdialený asi 47 m na juh od cesty vedúcej do osady Dubie,
ktorá sa asi 500 m na východ od mohyly spája s cestou
Kochanovce- Koprivnica. Násyp dvlha sa asi 50- 60 m na
západ od hospodárskych stavieb severovýchodne od osady
Dubie, resp. od kóty 300,9 na okraji lesa. Pri prezeraní po
vrchu mohyly našiel sa úzky atypický, 2,4 cm dlhý odštep
g belavosivo patinovaného rohovca. Mohyla nadväzuje na sku
IO piny mohýl v susednom katastri obce Buclovany.
11 a n k o v c e, okres Bardejov
Na upozornenie A. š vec a -B i 1 y ho zistil autor se
verne od obce osem zachovaných mohýl, ťahajúcich sa v rade
po horskom hrebeni na severovýchod od kóty 522.6
Mohyla 1, v polohe Poniže leslka, má priemer 16 m a je
vysoká asi 1 m. Mohyla 2 rozprestiera sa na pasienku Hrun,
má priemer 13 m a výšku 1,3 m . .ôalšic štyri mohyly na
chádzajú sa v polohe Vyše hruna. Mohyla 3 má priemer
8 m, výšku 0,6- 0,7 m, mohyla 4 priemer 12 m, výšku
1,5 m, mohyla 5 priemer 6,5 m, výšku 0,6 m, mohyla 6
priemer 8 m, výšku 1 m. Severne od tejto skupiny mohýl
v polohe Niže mladníka je mohyla 7, ktorá má priemer 10 m
a je vysoká 1 m. Mohyla 8 nachádza sa v diele Mladník,
má priemer 12 m a je vysoká 1,5 m.
II ra bo v e c, okres Bardejov
Počas výskumu mohylnlka na Kobylskej hore pri Barde
jove robotnici z Klušova upozornili autora na väčší mohy
lový násyp na hrebeni vrchu nad II rabovcom.
K o by 1 y, okres Bardejov
o
Autor prezrel skupiny mohýl, ktoré objavil T. W e i s z
severne od obce. Mohyly ťahajú sa v dlikc asi 1 km zhruba
v troch skupinách po horskom hrebeni medzi kótami 509,7
a 535,9. Zistilo sa ich približne 15, majú priemer 10-15 m,
výšku 0,5-1,5 m. Sú zachované, chránené hustým lesným
porastom. Mohyly nad Kobylami sú pokračovaním reťaze
mohýl ťahajúcich sa na Kobylskej hore nad Bardejovom a
Klušovom, severozápadne od kóty 535,9 (porov. Bardejov
Klušov) .7
K o c h a no v c e - O l ša v c e, okres Bardejov
Autor s pracovníkmi prešovského múzea prezrel mohyly,
ktoré tu zislil roku 1948 A. šk var c k v bukovom lese
:.; na horskom hrebeni južne od kóty 548,6, severovýchodne od
.oD vrchu Prilasek (kóta 487) a západne od spomenutých obcí
(tab. IV: 1). Mohyly ťahajú sa v jednej llnii. Približné rol.
mery mohýl v smere od juhu na sever: mohyla 1 - prie
mer 12 m, výška 0,6 m, mohyla 2 - priemer 12 m, výška
0,6 m, mohyla 3 - priemer 13 m, výška 0,75 m, mohyla
4 - priemer 13 m, výška 0,7 m, mohyla 5 - priemer
10,5 m, výška 0,6 m, mohyla 6 - priemer 9,3 m, výška
0,55 m, mohyla 7 - priemer 10,5 m, výška 0,7 m, mohyla
8 - priemer 12 m, výška 0,7-0,8 m, mohyla 9 - priemer
13 m, výška 1 m. Prvých sedem mohýl patrl do katastra
obce Kochanovce, ostatné dve do chotára obce Olšavce. Okra
íe mohyly 1 a 2 pretína lesná cesta. Tieto mohyly sú vedla
seba, ostatne ťahajú sa roztratene, jednotlivo. Rad mohýl nad
Kochanovcami a Olšavcami nadväzuje na osamelú velkú
mohylu v Abrahamovciach, na mohylu v Koprivnici (Du
bie) a na mohyly v Buclovanoch a Hankovciach.
K om á rov, okres Bardejov
Na horskom hrebeni s dominantnou kótou 457, v hone