slovenská archeológia s lovenská arc h eo l ógia

240 Pages·2016·29.15 MB·Slovak

SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA
CASOPIS SLOVENSKEJ AKAD~MIE VIED ARCHEOLOGIC~HO ÚSTAVU V NITRE
REDAKTOR: DR. ANTON TOClK
Vychádza dva razy do roka, strán 480, ročné predplatné Kčs 120,
Red111kcia: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
Administrácia: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, Klemensova 27
CJIOBEHCKA APXEOJTOľJ!l.H
niYl'llA.ll CJlOUAL~HOfl ARA/\EMJlll llAYH: llHCTllTYTA APXEOJIOľllll B 11 llTPE
PEf{AKTOP: ,U-P. AHTOH TOLllll(
U1>1xo;111T naa pa3w D roii 11a 480-Tu cTpae11l(ax, 11cua !{qc 120,-
Pc11am11rn: A:-cheologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitro.-H:·ad
A11M11u11cTpa11nn: Vydavateľstvo Slovenskej akadémje vied, Bratislava, Klemensova 27
SLOVENSKÁ ARCH EOL ÓGIA
ZEITSCHRIFT DER SLOWAKISCHEN AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN
DES ARCHÄOLOGISCHE INSTITUTES IN NITRA
SCHRIFTLEITER: DR. ANTON TOClK
Erscheint zweimal jährlich auf 480 Seiten, Bezugspreis Kčs 120,
Redaktion: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
Administration: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, Klemensova 27
SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA
VI- 2, 1958
REDAKTOR: DR. ANTON TOCtK
Redakčná rada: prof. dr. V. Budinský-Krič·ka. Archeologický ústav SAV, Nitra;
dr. C. Kraskovská, Slovenské múzeum. Bratislava; dr. J. Poulík, Archeologický ústav
Ceskoslovenskej akadémie vied, Brno. Technický redaktor: O. Betko.
~
SLOVENSKA
,;
ARCHEOLOGIA
Vl-2
~ L O \" I•: :'\ ~ 1\ .\ :\ K .-\ D 8 ~1 I A V I l~ I>, 13 lt A 'J' 1 S L A \' A
1 9 5 8
OBSAH 1. C1SLA
B á n e s z L., Mladopaleolitické objekty v Seni I - - - - - - - 5
Jungpaläolithische Objekk in Seňa I - - - - - - - 15
C h r o po v s k ý B., Príspevok k 1problematike neolitického osldJen:a záp. Slovenska -- 21
Beitl'ag zuť Problematík der neolithischen Besiedlung der Westslowakei - 25
A n d e 1 K„ Pohrebisko z doby medenej v Tibave na východnom Slovensku 39
Ku d 1 á č e k J., Záchranný výskum v Jelšovciach (okr. Nitra) r. 1952 50
A m b r o s C„ Zvieracie kosti z doby bronzovej z Dvorov n/2itavou 6'i
Bronzezeitliche Tierknochen von Dvory nj2itavou - - - 76
P orubský J„ Lužické popolnicové pole v Partizánskom - ~2
Lausitzer'Urnenfeld in Partizánske - - - - - - 92
M i 1 č e v A., Mohyla pri obci Debnevo, Trojansko v Bulharsku - 99
Das HUgelgrab bei der Ortschaft Debnevo in Bulgarien - - lOi
P 1 e i n e r o v á 1„ O 1 m e ľ o v á H., Halštatské nálezy ze Somotorské hory 109
Hallstattfunde von der Somotorská hora - - - - - 119
C h r o p o v s k ý B., Laténske pohrebisko v Nebojsi, okr. Galanta -- - 120
Das laténezeitliche Gräberfeld in Nebojsa, Bez. Galanta - -- - 127
('" 11 a - ľ" 11'ľI'"11 11.. 1l n111w :1aTľ1w1rnc 11axo:urn 11 i:lai>ap11•l'n•· 10:1
S o v a -G m i t r o v P., Nové !aténske nálezy v Zakarpatskej Ukrajine 131
B u d i n s Ie ý -Kr i č k a V., Slovanské mohyly na východnom Slovensku - 138
Slawische HUgelgräber in der Ostslowakei - - - - - - - 185
K ť i p •P e 1 E„ Záznam o rozbore uhlikov zo slovanských mohýl v Kráľovskom Chlmci a Topo-
ľovke - - -- - - - - - - - - - - - - - - - 188
Ne ust up ný J„ Slovanské mohyly u Stredy nad Bodrogom - -- - - - - ~06
P e t r e s c u - D i r.1 b o v i ta M., Slovanské sldliská v Moldavskej oblasti Rumunska - 209
::>la wische Siedlungen im Moldaugebiet Rumäniens - 222
Pa u 1 i k J., Re j h o 1 e c E., Stredoveké chaty v Chotine 223
Mittelalterliche HUtten in Chotin - - - - - 234.
Konferencia Limes Romanus v Nitre - - - - - 236
P e 11 ká n O .. Kunst und Leben der Etrusker, Koln 1956 - 23i
P o 1 1 a B„ Szabó Gyorgy, A faausi kovács a XV.- XVI. század'han - 238
K f· i ž e k F., Ke carnuntskému reliefu v Ml!stském museu v Bratislavl! 239
Zum carnuntinischen Relief im Städtischen Museum (Mestské m(Jzeum) in Bratislava - 240
OBSAH 2. ČÍSLA
Bár t a J„ Jaskyňa Mažarná v krasovom územi Veľkej Fatry 245
Die Hohle Mažarná im Karstgebiet der Grossen Fatra - 253
N e u s tu p ný J., Neue Beiträge zum Neolithikum Rumänlens - 257
Nové prlspevky k neolitu Rumunska - - - - - - 289
Porubský J„ Sldlisko ľudu s volútovou keramikou v Ludaniciach - 295
Pat a y P„ Prispevky k spracúvaniu kovov v dobe medenej na Slovensku - 301
Belträge zur Metallverarbeitung in der Kupferzeit auf dem Gebiete der Slowakei - 309
P a s t o r J., Sldliskový výskum na Somotorskej hore r. 1955 - - - - 314
Siedlungsforschung auf der Somotorská hora im Jahre 1955 - - - - - - 332
Bár ta J., Majda-Hraškova jaskyňa a jej kultová funkcia v dobe halštatskej - - 347
Die Majda-Hraško-Hllhle und ihre Funktion in der Hallstattzeit - - - - - 354
V 1 č e k E„ Majda-Hraškova jaskyňa a jej kultová funkcia v dobe halštatskej, časť Antropo
logický posudok - - - - - - - - - - - - - - - - - 355
P au 1 1 k J„ No'll'é hrobové nálezy z mladšej doby ha.l§tatskej na juhozápadnom Slovensku - 361
Neue Graibfunde 1aus der jU!llgeren Hal1stat~eit in der SUdwestslowa.kei - - - - 374
K o 1 ni k T., Nové ojedinelé nálezy spôn z doby rlmskej a sťahovania národov na juhozá.pad
·:o!:'l s:c,·ensku - - - - - - - - - - - - - - - - - 380
Neue Elnzelfunde von Fibeln aus der romischen und Volkerwandel'\!..,gszeit b i:e:-ťUdweBl­
slowa.kei - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 386
B i a 1 e k o v á D., Záchranný výskum slovanských sídlisk v Nitrianskom Hrádku a Bešeilove,
okr. Šurany - - - - - - - - - - - - - - - - - - 388
Rettungsgrabung von slawischen Siedlungen in Nitriansky Hrádok und Bešeilov, Bez.
Šurany - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 403
Am br o s C., Zvieracie zvyšky z Bešeňova a Nitrianskeho Hrádku, okr. Šuľany - 414
Tierľeste aus Bešeňov und Nitriansky Hľádok, Bez. Šurany - - 415
K r a s k o v s k á Ľ.„ Výskum v Bešeňove roku 1950 - - - - - - 419
Ausgrabung in Bešeilov im J. 1950 - - - - - - -- -- - 438
P o 11 a B„ K problematike vzniku Starého mesta a Banskej Štiavnice 45:~
Zur Problem1ttlk de:· Entstehung von Staré Mesto und Banská Štiavnica (Schemnitz) 4'/0
Zp·:ávy a recenzie -- - - - - - - - - - - - - - 478
P e 1 1 k á n o„ Rlmsky republikánsky poľtľét v Slovenskom múzeu v Bratislave - 448
Eln republikanisch-romlsches Poľt~ät im Slove:t6 mr m zu Bratislava 451
C. O
~ 4 .~ytt
/
Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre
Jaskyňa Mažarná v krasovom území Veľkej Fatry
JURAJ BÁRTA
V juhozápadnej časti krasového územia Velkej vacs1m zisteným previsom a jaskyňou západnej
Fatry v katastri obce Blatnica nachádza sa kom časti Veľkofatranského krasu je Mažarná. Leží vo
plex krasových dolín kaňonovitého charakteru výške 300 m (namerané vreckovým aneroidom)
s hlavnou osou utvorenou potokom Gader. ktorý nad hladinou Gaderského potoka v dolinke Mažar
pramení pod kótou 1560 medzi Ostredkom a Kríž nej, ktorá je východnou odnožou Vápennej dolinky,
nou. Do hlavnej Gaderskej doliny, na hornom vyúsťujúcej 100 m juhozápadne od zrúcanín Blat
konci zvanej Dedošová, ústi z lavého brehu Drob nického hradu z ľavého brehu Gaderskej doliny.
ková dolina, z pravého Vrátna, neskôr z tej istej ProL J. S k u t i 1 (1938) uvádza, že leží v seve
strany Brestová, Pod Sokolíkom a Necpalská, rozápadnom úbočí Norkovej asi vo výške 1000 m,
z Tavého brehu ústi do nej kaňonovitý Selenec hoc sama Norková má len 762 m absol. výšky.
s ľavými pobočkami Mohošovou a Tmavou dolin V uvedenej 300 m relat. výške predefuje na tomto
kou. Od vyústenia Selenského potoka do Dedošovej mieste už plytkú dolinku Mažarnú velké, zhruba
doliny až po obec Blatnicu nazýva sa dolina už pravouhlé terasovité bralo, ktoré vytvára dlhý
Gaderská, ktoré meno stráca po sútoku s Blatnic skalný previs, prechádzajúci pri juhozápadnej stra
kým potokom, pritekajúcim od juhovýchodu z ne za navalenými obrovskými balvanmi vo vlast
z Blatnickej doliny. Z favej strany vyúsťujú do ný portál jaskyne Mažarnej. Previsová časť Ma
vlastnej Gaderskej doliny nápadne suché doliny: žarnej je charakterizovaná lavicovitým rozpadom
tubená, Vápenička, Vápenná dolinka a Konský vápencov, ktoré vo forme plochých balvanov a sute
dol s prípojkami Havranovou a Norkovou. pokrývajú na niekoľkých miestach dno spolu s be
Táto oblasť ako súčiastka Velkofatranského lavým sypkým sintrom a s humóznymi sediment
krasu, ktorá čo do rozlohy javí sa ako tretia kra mi. Nad portálom jaskyne nachádza sa 7 m vysoká
sová oblasť na Slovensku, tvorená je križnianskym skalnatá terasa, nad ňou šikmý zalesnený svah
a chočským príkrovom, zloženým z triasových gut a v ňom asi vo vzdialenosti 25 m ca 8 m vysoké
tensteinských vápencov a chočských dolomitických bralo so svahovým žlabom, nad ktorým pokračuje
vápencov a dolomitov (J. 11a v s ký - ž. prudký svah do ďalšej etáže vysokých brál. Topia
Cer v e ň o v á, 1952). Z uvedených príkrovov ci sa sneh a zrážková voda, stekajúca svahovým
najmä chočský vyznačuje sa bohatstvom povrcho žľabom puklinami, prechádza do jaskyne, na čo
vých tvarov vo vápencoch i dolomitoch a repre ešte poukážeme.
zentuje vaucluský typ vysokohorského krasu. Jaskyňa je pre pomerne malú výšku hned od
Zvláštnosťou celého povodia Gadera je nápadne počiatku tmavá a pokračuje zhruba horizontál
bohatý výskyt skalných previsov, ktoré sa vysky nym dnom tvoreným sintrom, drobnejšou zaokrúh
tujú na skalných stenách Gaderskej doliny v 250 lenou i hranatou suťou, v ktorej najmä pri vý
- 350 m výške nad dnom údolia a nižšie i vyššie chodnej strane, kam presakuje voda z jazierok,
v ostatných prilahlých dolinkách. Pôvod týchto nachádza sa väčšie množstvo zaokrúhlených kame
priemerne malých previsov, dosahujúcich niekedy ňov. Najvýznamnejšou časťou jaskyne Mažarnej
dlžky nad 40 m, dá sa vysvetliť azda len vetraním je nízka, ale značne široká Vstupná sieň, ktorá do
a oddrobovaním spodných chemicky odlišných vá sahuje 46 m dlžky. Jej pecovitý portál, oriento
pencov, v ktorých nadloží nachádzajú sa odolnej vaný na severozápad, je 3 m vysoký, 24 m široký
šie vápencové vrstvy, často opäť vystriedané vrst s hladkými stenami guttensteinského lavicovitého
vami menej odolných vápencov, ktoré majú ná vápenca. V povale nachádza sa viditefná sz - jv
padný sklon na vytváranie previsov. orientovaná, miestami už zasintrovaná diakláza.
P ol oh a a opi s j a s k y ne. Nateraz naj- Lavicovitý pôvodný úklon vrstiev sa po obidvoch
SL O V EN S KÁ ARCHEOL Ô G IA S A V. VI· 2, l 9 5 8
246 J. BÁ RTA
rých pravé bolo nazvané Granátovou chodbou pre
výskyt kôpky ručných granátov, ktoré tu zanechali
partizáni z čias Povstania. Vznik 30 m dlhej
Granátovej chodby podmienila puklina s- j sme
ru, ktorá bola už spomínaná pri opise počiatku
Vstupnej siene. Na ňu sa viaže prevažný výskyt
zvonovitých stalaktitov a zátekov. Na počiatku
vo vrchole pukliny dosahuje 3 m výšky. tavá
časť Granátovej chodby má viac-menej rovný
charakter povaly s dutinami po vypadnutých la
vicovitých blokoch. Najkrajšia výzdoba závesovi
tých zátekov nachádza sa po pravej strane tejto
chodby. Jej ravú stranu charakterizuje terasovité
dno s početnými stalagmitmi, stalagnátmi i vý
klenkami. Smerom ku koncu dno už nie je také
rovné. Má početné nízke stalagmity a nápadné
kamene. Pravá strana ku koncu vytvára väčšie
koncoch diaklázy zvlňuje a vydrobená povala dosa nízke výklenky, zdobené hroznovitými zátekmi
huje zubovitý povrch, v ktorom na mnohých i silnými stalagnátmi. V druhej tretine dížky
miestach medzi sintrovými plôškami a hladkými Granátovej chodby podmienila priečna puklina náh
stenami badať hubovité výrastky zo sintru. Druhá le zvýšenie povale na 5,40 m. Výpadom lavicovi
diakláza začína na okraji balvanitého ľavého boku tých balvanov otvorila sa tu povala s galériou zdo
a sleduje zhruba sj smer. V prvej tretine pretína benou zátekami. Pred koncom Granátovej chodby je
Vstupnú sieň tektonická diakláza jjz-ssv smeru, jej dno vytvorené sintrovou dlážkou s piatimi
ktorá podnietila vznik pravého výklenku s komí vyschýnajúcimi jazierkami. Pred ukončením Gra
nom v povale i v stene. Pod ním sa zjavujú na stene nátovej chodby nachádza sa v znižujúcom sa vý
prvé kvaplovité sintrové záteky a v najvyššej vyhí klenku pri pravej strane neprístupná puklina v
benine tiež neveľké stalaktity. V povale vidieť sklo smere s-j. Vo výklenku badať na hladkých stenách
nené vrstvy vápenca, ktoré najmä pri lavej strane kryštáliky sintru v podobe hieroglyfov. Najzadnej
pred vstupom do Mramorovej chodby majú stopy po šia časť Granátovej chodby je zdobená nieko!kými
zvonovitými stalaktitmi i závesovitými zátekmi. Po
oddrobovaní lavíc a znižujú sa strechovite ku dnu.
Od 35 m sa povala Vstupnej siene pod vplyvom dosiahnutí výšky 2,80 m zakončuje sa nízkym ja
zierkovitým výklenkom.
ďalšej priečnej pukliny zvyšuje na max. výšku
3,20 m, pričom pri ľavej strane nachádzajú sa 2 tavá časť Vstupnej siene od 25. m pokračuje
zvoncovité stalaktity. Ak povala medzi prvou a Mramorovou chodbou 15 m dlhou, maximálne 2 m
druhou priečnou puklinou bola viac-m'.!nej hladká, vysokou, ohraničenou stalagnátickými priečkami od
tvorená tmavošedým žilnatým vápencom, od jej !avého výklenku VsJupnej siene, za ktorými končí
náhleho lavicovitého vyvýšenia na 33. metre badať susedná Stlpová chodba. Pred vlastným počiatkom
početnejšie sintrové záteky a menšie karfiolovite širokej Mramorovej chodby na pukline, sledujúcej
a hrudkovité stalaktity bryndzového charakteru. smer s- j, nachádzajú sa dva zvonovité stalaktity.
Pozoruhodnosťou Vstupnej siene je niekoľko ja Na pravej strane Mramorovej chodby časom preteká
zierkovitých stalagmitov, nachádzajúcich sa na jej a tu aj vsakuje voda z jazierok zo zadnej časti Ma
ľavej severovýchodnej strane. V terasovitom vý žarnej. Sú v nej početné stalagnáty a závesovité
moli ľavej časti Vstupnej siene nachádza sa nízka široké stalaktity. Povala je tvorená tmavošedými
chodbovitá odbočka nazvaná Kurin s bryndzovi žilkami pretkaným vápencom a početnými pukli
tými zátekami na bokoch a s rovnou lavicovitou po nami. v ktorých sa vytvárajú malé stalaktity. Vznik
valou. Zadná časť Vstupnej siene ukončuje sa vý Mramorovej chodby podmienila spomenutá puklina.
molnou terasou s menšími výklenkami, pričom po Nad pravým okrajom spadnutého lavicovitého bal
vala je prevažne zdobená bryndzovitými kvapľa­ vana v hladkej ploche povaly vytvorili sa kryštali
mi. Pred ukončením po pravej strane nachádzaíú záciou humusovito sintrovité znaky pripomínajúce
sa na bryndzovitých zátekoch plochy zdobené po mramor alebo hieroglyfy. V ľavom výklenku Mra
zoruhodným sintrovitým mramorovaním. morovej chodby nachádza sa veľké Mramorové
Vstupná sieň rozdeľuje sa na dve ramená, z kto- jazierko so stalagnátmi.
247
JASKYŇA 111AŽARNÁ
Na Mramorovú chodbu za stalagnátovými kulisa 1,90 m pri jej poč ia tku znižuje sa na konci za sku
mi nadväzuje po pravej strane 13 m dlhá Stlpová pinou zasintrovaných balvanov a stalagmitov na
chodba s max. výškou 2,10 m. V podstate je gene 0,90 m v javiskovitom priestore, ktorým sa táto
tickou súčasťou Vstupnej chodby, predelenej len chodba zakončuje v Žblnkotavom jazierku. Po od
stalagnátovými kulisami, ktoré dali podnet pre jej bočeni vpravo medzi stalagnátické stípy je Jazier
pomenovanie. Má jazierkovité dno, sintrovité terasy ková chodba dlhá 14 m v smere sz-jv podľa
i stalagmity. Od susedných priestorov oddelená je diaklázy, na ktor:!j vznikli kulisovité stalagnátové
len uvedenými stalagnátmi, pomedzi ktoré sú p::čet­ útvary. Hned pri jej počiatku nachádza sa na ľavej
né prechody. Pri vhodnom osvetlení, v ktorom sa strane Útesové jazierko, ohraničtné zfava stenou,
odzrkadľujú v jazierkach zasintrované steny a sta sprava vysokou sintrovou bariérou. Nad týmto ja
lagnáty, je to jedna z najkrajších častí jaskyne. zierkom nachádzajú sa vel'ké závesovité stalaktity,
Celková pochmúrnosť výzdoby šedého zafarbenia ktoré sa kedysi dotýkali hladiny, čo dokazujú plo
vyplýva jednak z odumretosti kvapľov, no najmä ché sintrové obruby stien a stalaktitov. Hladká la
zo začadenia od fakieľ obyvatefov a turistov, ktorí vicovitá povala Jazierkovej chodby sa z počiatočnej
sem chodia pre vodu. Vľavo medzi stalagnátmi na výšky 1,90 m znižuje v strede na 0,90 m. pričom
sleduje 11 m dlhá Žblnkotavá chodba, pomenovaná sa chodba rozširuje obojstranným priečnym vykle
podľa žblnkotu, ktorý vydáva v čase veľkého množ nutím, ktorého pravú časť zaplavuje Bariérové ja
stva vody žblnkotavé jazierko, ktorého vody prete zierko. oddelené 60 cm vysokou bariérou od Blati
kajú cez vodopádiky na prudšie klesajúce zasintro vého jazierka.
vané dno s menším jazierkom, stalagmitmi a V romantickom zákutí pri pravej stene nad Ba
balvanmi. Na ľavej strane lavicovitej povaly s hru riérovým jazierkom medzi silným stalagnátom a
bými krátkymi stalaktitmi nachádza sa puklina stenou nachádza sa najkrajšia časť jaskyne, visuté
smeru ssv-jjz. Pri pravej strane tejto chodby, hned Čarovné jazierko, doplnené po okraj nádrže krištá
pri ústí do Stlpovej chodby, nachádza sa Kútikové ľovo sa zrkadliacou vodou. Tento pozoruhodný út
jazierko. Maximálna výška Žblnkotavej chodby var, nachádzajúci sa v 0,65 m výške, je ovenčený
' „ '
JASKYNA NAZARNA
ZAMERAL V R.1953 DR.J.BÁRTA
~ ~ ~--
, __ .......
.J )?.., o c:o o
....,_.i,.....:ao.J~ Z· ,oo : ~
!
-- .. „ .•
. ~··········„···~. l.\) lo
,_. ......, .„. .. „./ ····--·Q ('.)(> <i>
:::::::::::::==~\
„
•ozJJi..1111' •c1 rrn/PNCJ SCIC ~
~,:~~!o
&!Q
'='
A lf r .s r v , /1 A• c Ň
-····· ··•-.:::
~ (c,A,' o,
.· . .
. . \
:
~~c- t
~.
c::c::~:=::::::==
1'01oi.JJ1r ICl --,··· ô<OO•<N, l'ltlbltl -'L•Iu IT Ú'o•O<I c-v
I l'O/kÍJtf llEZ _,.,,,~
248 J. BÁRTA
bryndzovitou zátekovou klenbou, po bokoch s hroz °C teploty % vlhkosti
novitými útvarmi. Je podlhovastého tvaru, akoby Vonku pred jaskyňou 14,6 82
vychádzal z malej jaskynky. Po pravej strane je zdo Balvan pod jaskynným
bené živým žltošedým i šedým odumretým sintro portálom 9,8 92
vým vodopádom. Jazierková chodba sa v strede za Vstupná sieň, koniec 9,0 91
vodopádovitým stalagnátom rozširuje n_a ľavo chod Granátová chodba, koniec 8,4 90
bovitým výbežkom, ktorý podmienila 14 m dlhá Kurin, koniec 8,6 92
puklina v smere sv-jz. Na jej počiatku je Atolové Mramorová chodba, koniec 8,1 91
jazierko, oddelené od Blativého a Bariérového ja Stípová chodba, koniec 7,7 90
zierka silnou priehradou sintru. Jazierková chodba Žblnkotavá chodba
vo svojom pôvodnom smere konči bahnom zanese pri jazierku 6,8 93
nou puklinou medzi lavicovitými stenami pri ravej Jazierková chodba II,
a stalagnátmi i zátekami zdobenej pravej strane pri jv koniec 6,6 93
výške 0,70 m. Na tomto mieste treba predpokladať Jazierková chodba 1, sv koniec 6,5 91
puklinový styk s povrchovým prívodom vody z uve Rútivá chodba, stred 6,4 90
deného už terénneho žľabu nad jaskyňou. V tejto Celkový priemer 7,79 91,3
časti chodby ja_skynné dno je tvorené mazľavým bla Prúdenie vzduchu, zisťované dymom magnézia,
tom, ktoré siaha od okraja Blativého jazierka po vykázalo únik dymu von pri zemi a prílev čerstvé­
protiľahlé steny, kde na skoro zvislej vápencovej ho. vzduchu dnu pod povalou. Prievan na konci
doske nachádzajú sa neobyčajne nápadne vyvinuté chodieb nebol zistený.
hieroglyfické znaky z humusovitosintrových kryš
Jazierka
tálov. Spomenutá už favá časť Jazierkovej chodby
pokračuje mierne stúpajúcim dnom, zavaleným po
četnými zrútenými skalami na konečný bod, z kto Zadné jazierke °C teploty hlbka v cm
rého odbočuje doprava slepá chodbička. Táto má v Granátovej chodbe 6,6 12
pravdepodobne puklinové spojenie s povrchom, čo Podstenné jazierko
dokazuje nános humusovitej hliny. Kedysi aj v tejto v Granát. chodbe 7,4 8
časti nachádzala sa hojnejšie voda, čo dokazujú Mramorové jazierko 6,1 22
niektoré vyschnuté jazierka, zavalené kameňmi. Tá Stípové jazierko 7,1 18
to časť Jazierkovej chodby je chudobnejšia na ná Kútikové jazierko 7,0 20
teky a kvaple, zato vzadu na stenách balvanov pod stalagmitom 7,1 12
i lavicovilých častiach povaly nachádzajú sa hie žblnkotavé jazierko 6,5 16
roglyfícké ozdoby zo zahlineného sintru. Zhruba Útesové jazierko 6.6 20
v prostriedku tejto časti odbočuje doľava ťažko Čarovné jazierko 6.7 18
prístupná a nie celkom badateľná Rútivá chodba, na Bariérové jazierko 6,6 18
počiatku v sifónovitom vstupe len 0,50 m vysoká. Blativé jazierko 6,2 16
Jej nápadná ľavá odbočka súvisí so Žblnkotavým Atolové jazierko 6,6 20
jazierkom. Pôvodne viac-menej hladké sintrové dno Celkový priemer 6,7 16,6
od oblúka vpravo je tvorené zrútenými vefkými la Proti dnešnému stavu sa zistilo nápadné ~zdiel­
vicovitými balvanmi. Povala, max. 0,70 m vysoká, ne stúpanie a klesanie hladiny v Kútikovom,
je zdobená gulovitými útvarmi a zátekovými sta žblnkotavom a Bariérovom jazierku hladinovými
lagnátmi i stalagmitmi. Pred ukončením dosahuje kruhmi vyzrážaného sintru na obvode jazierko
max. výšky 1,60 m. Je v podstate súčiastkou Ja vých panví.
zierkovej chodby s tým istým sklonom a smerom Ja s k y n ná f 1 ó ra. Široký, nevysoký jas
vrstiev ako Jazierková chodba. Na početných plo kynný portál so slabou hum6znou pokrývkou
chách zrútených balvanov, ktoré zatarasili pôvodne umožnil existenciu nasledujúcej obecnej krasovej
Iahšie prístupný spoj s Jazierkovou chodbou, sú flóre (podla láskavého určenia Dr. J. M á j o v
na konci Rútivej chodby tiež kryštalické útvary s k éh o): kruhatka Mathiolová (Cortusa Mathio
hieroglyfických motívov. lii L. ), pľuzgiernik krehký ( Cystopteris lragilis ( L.)
J a s k y n n á m i k r o k l í m a a h y d r o g r a BERNH,), mach ( Mnium spinosum VOIT.)
f ia. Ku dňu 13. júna 1953 zameraná teplota jas SCHWGR., mliečka múrová ( Mycelis muralis
kyne a vlhkosť (namerané vlasovým vlhkomerom (L.) PRES. a huby Fegatella conica (L.) CORDA,
značky Chirana) poskytla nasledujúce údaje: Pogonatum nanum (SC HREB) P. d. B.
JASKY5JA MA2An:-;A 249
Prieskum spclco[auny (podľa láska
vého určenia dr. J. G u 1 i č ku) zistil len prítom
nosť troglofilov a trogloxénov, a to: motýle mora
Scoliopteryx libatrix, piadavka Triphonosa dubi
tata, pavúky Meta menardi, Mela sp., hmyz potoč­
ník Limnophilus sp„ Carabidae ( indet. ), bezul!té
slimáky z čclade Arionidae sp. a pakomáre z če­
fade Teeudipadidac. Z archeologického výskumu
získali sa fragmcntf1rne pozostatky tura domáceho
(Bos taurus ), jaskynného medveďa ( Urstts spe
laeus ), vlka (Ca11is lupus sp.?) a ďalšie neurčitcf­
né kosti.
Vznik ja s k y n c. Jaskyňa Mažarná patrí
svojím vznikom medzi svahové jaskyne. Jej tvar
podmienili hlavné smery tektonických diakláz, idú
ce v smere sz- jv a sv jz. Na jej vzniku podielalo
sa jednak odrobovanic lavicovitcj skalnej hmoty
pod vplyvom vonkajšieho zvetrávania, čo dokazujú
nakopené balvany a suť pod previsom a na počiat­
ku Vstupnej siene, jednak chemická činnosť daž
ďovej vody presakujúcej opísaným údolným žľa­
bom do jazierkovej chodby. Najväčší priestor,
t. zv. Vstupná siei1, vznikol odrobovaním lavico
vitých vápencových balvanov na križovatkách
puklín rozličných smerov, čo podmienila aj neoby
Obľ. 1. Blatnica, jaskyňa Mažarná. Previs pľed jas
čajne vhodná odlučnosť tu nachádzajúcich sa stred- kyňou. Foto J. Báľta.
Obr. 2. Blatnica, jaskyňa Mažamá. Jazierková chodba, v pozadi visuté Caľovné jazieľko. Foto J. Báľta.
250 J. BÄ R TA
notriasových vápencov, náchylných na chemické v Martine ( inv. č. 4559), že v r. 1932 J. Si I
zvetrávanie. Rútivú chodbu zasiahla akási mladšia n i c ký a J. Gregor získali z tejto jaskyne zuby
tektonická porucha, ktorá zapríčinila napadanie jaskyného medveďa a neúplnú nádobku z doby
balvanov a porušenie pôvodnej výzdoby, dnes do bronzovej (? ).
plnenej mladšou. Revízny zisťovací výskum Aú SAV v Nitre
Zvláštnosťou jaskynnej výzdoby Mažarnej sú jej z júna r. 1953 potvrdil praveké osídlenie, ktoré
nezvyčajné kvaple. Nenachádzame tu totiž typické v tejto jaskyni po prvý raz konštatoval P. Kr i ž
stalaktity, lež osobitné formy mohutných zvonco k o, avšak bez dalšieho, vtedy neuskutočniteľného
vitých stalaktitov a závesov niekedy hroznovitého datovania archeologických nálezov. Vyhíbené boli
alebo hráškovitého povrchu. Castý je výskyt stípo dve sondy A a B (pozri plán jaskyne - sonda C,
vitých stalagnátov, ktoré rozdelili pôvodné priesto hoc bola vytýčená, sa z časových dôvodov nereali
ry, vzniklé odrobovanim vápencových lavíc , na zovala). Umiestnenie sondy B podmienil predpo
menšie siene a malebné kútiky. Uvedené tvary klad, že ide o výklenok, spominaný P. K r i ž
reprezentujú tu zvláštnu formu t. zv. sedimentár k o m, s nálezmi ľudských kostier. Tento predpoklad
nych konkréciových kvapľov, aké okrem Eelanskej nebol počas výskumu bezpečne potvrdený, no
jaskyne (J. Ku n s ký, 1950) nepoznali sme nález fragmentu ľudského rezáka nevylučuje blíz
z ostatných slovenských jaskýň (podobné útvary kosť miesta s antropologickými nálezmi. Z odkryvu
zistili sme však aj v jaskyni Horná Tufná pri Har sondy A získalo sa z povrchovej vrstvy niekoľko
manci, taktiež vo Vefkofatranskom krase). Ide tu recentných polievaných črepov. Narazilo sa na po
o premáčanie povaly silným presakovaním vody, zostatky ohniska z doby historickej a až v šiestej
čím sa krasová hornina roztápa a pri vysokom vrstve v hlbke 30- 37 cm našli sa praveké črepy
nasýtení i konkréčne zráža. Tým vzniká bryndzo šedej, šedohnedej a hnedej íarby, hladké, porózne,
vito-kašovitá hmota pomaly tečúca od povaly na mzdobené, na lome piesočnatozrnité. Pri pravom
miestach puklín a vytvára tak horeuvedené osobit (južnom) okraji sondy našiel sa v uvedenej híbke
né formy kvaprovej výzdoby ( J. B á r t a, 1954 ). obsidiánový nucleus (tab. II: 9) a niekoJko frag
K otázke dalšieho prieskumu malá mocnosť nad mentov zvieracích kostí.
ložia nedovoľuje predpokladať dalšie jaskynné Aj pri okdryvc sondy B získali sa v povrchovej
priestory. Celkovou svojou dižkou 151 m jaskyňa vrstve recentné polievané črepy. Z pravekej kul
Mažarná patrí zatiaľ medzi najväčšie jaskyne túrnej vrstvy získali sa prevažne hrubé tmavošedé
v krasovom územ! západnej časti Veľkej Fatry. zrnité a hnedočervené hladké i zrnité nezdobené
H i s t ó r i a o s í d 1 e n i a a f o 1 k 1 ó r j a s atypické črepy (tab. II: 7 a 8) z väčších nádob,
k y n e. Vzácny výskyt vody v jaskyni Mažarnej pravdepodobne zo zásobnic. Po skúsenostiach s e
ležiacej vo výške 800 m n. m., v rázsoche mohut neolitickými nálezmi z jaskyne Veľké Okno pri
nej Tlstej podmienil jej poznanie nielen v praveku, Demänovej CJ. B á r t a 1953) a z iných sloven
ale i v mladších obdobiach, keď lesní robotníci ských jaskýň, nazdávame sa, že piesočnatá zrnitosť
i pastieri akiste navštevovali Mažarnú, aby získali niektorých črepov je podmienená použitím istého
vodu. Bezpečne známa bola už v XVIII. stor., keď druhu jaskynných sedimentov za surovinu pri mie
sa spomína v Ungarisches Magazín z r. 1781 (lit. sení hliny na nádoby. Na Ta vej (severnej) strane
1891 ). Do slovenskej literatúry uviedol ju r. 1884 sondy v tej istej kultúrnej vrstve našli sa hladké,
P. Kr i ž k o (pozri poznámku 9). Ním nájdené tmavošedé mierne profilované črepy i fragmenty
kosti jaskynného medveda dali podnet k zisťova­ z dna nádob zdobených jemným slamovaním (tab.
ciemu archeologickému výskumu jeho syna, ktorý II: 1- 6). Nález obsidiánového jadra, ďalej spo
vo výklenku západného jaskynného ramena v čier­ menutých slamovaním zdobených črepov umožňuje
nej s kamením zmiešanej zemi vedra veľkého bal prisúdiť osídlenie jaskyne Mažarnej rudu kanelo
vana našiel medvedie kosti. V nasledujúcej belavej, vanej kultúry. Tejto akiste patrí aj prv tu nájdená
drobným pieskom premiešanej vrstve našiel ľudské nádobka (tab. II: 10). Zaradenie uvedených arche
kosti a okrem nich hrubé, veľmi neúhľadne robené ologických nálezov do kanelovanej kultúry pripúšťa
črepy z plytkých nádob. Spomenuté kosti patrili aj tá okolnosť, že v katastri obce Blatnica v nižšie
údajne trom ľudom, a to 4-5 ročnému dieťaťu, položenej a do r. 1953 polohopisne neurčenej jas
9-10 ročnému a starému človekovi. Okrem ľud­ kyni sa našli praveké črepy, ktoré prof. V. Bu
ských kostí našli aj kosti vtáčie. O ďalšom zisťova­ d in s ký-Bud a váry (1939) tiež prisúdil. ka
com výskume dozvedáme sa len zo stručnej zprávy nelovanej kultúre. Ide o jaskyňu, ktorá sa nachádza
V. Budaváryho (1933) a z inventára SNM na hrebeni východnej kot 1 inky, vyúsťujúcej do