slovenska arc h eológia slovenska archeológia slovenska archeológia

216 Pages·2016·29.24 MB·Slovak

SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA
CASOPIS ARCHEOLOGICKEHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADEMIE VIED V NITRE
REDAKTOR ANTON TOCIK
Vychádza dva razy do roka, strán 480, ročné predplatné Kčs 120,
Redakcia: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA
>l<YPHAn MHCTMTYTA APXEOnOľl111 cnOBAU.f<OH AI<AAEM1111 HAYI< B HMTPE
PEAAl<TOP AHTOH TOYMJ<
B11xoA11T ABa pa2a Ha 480-rn CTpaHu,ax, noAnucHasiu,eHa l<yc 120,
PeAaKu,usi: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA
ZEITSCHRIFT DES ARCHÄOLOGISCHEN INSTITUTES
DER SLOWAKISCHEN AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN IN NITRA
SCHRIFTLEITER ANTON TOCIK
Erscheint zweimal jährlich auf 480 Seiten, Bezugspreis Kčs 120,
Redaktion: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra-Hrad
SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA
XI-2, 1963
Hlavný redaktor:
ANTON TOC1K
Redakčná rada:
vojtech Budinský-Krička, Ján Dekan, Božena Filová, Bohuslav Chropovský.
Ľudmila Kraskovská, Josef Poulík a Peter Ratkoš
.,,,,,.
SLOVENSKA
ARCHEOLÓGIA
XI-2
\" Y D ,\ \' .\ 'ľ I~ Ľ f.; 'ľ \" O N L O \. E X f\ K I•: J A K A D É l\1 T E \' 1 I·~ D
1 9 6 3
OBSAH 1. CtSLA
Budinský -Krič k a Vojtech
Sídlisko z doby rímskej a zo začiatku stahovania národov v Prešove . . . . . . . 5
Siedlung aus der romischen und der beginnenden Volkerwanderungs;r.eit in Prešov 40
L a m i o v á -S c h m i e d 1 o v á Mária
Dve sídliská z doby rímskej na východnom Slovensku 59
Zwei romerzeiUiche Siedlungen in der Ostslowakei 73
C i 1 i n s ká Zlata
Slovansko-avarské pohrebisko v Zitavskej Tôni . 87
Slawisch-awarisches Gräberfeld in Zitavská Tôň 107
Točí k Anton
Pohrebisko a sídlisko z doby avarskej ríše v Prši . . . . . . . 121
Gräberfeld und Siedlung aus der Zeit des Awarischen reiches in Prša 177
B end a Klement
Karolinská složka blatnického nálezu . . . . . 199
Der karolingische Teil des Fundes von Blatnica 221
L i p t á k o v á Zora
Slovanské pohrebisko z X.-XI. storočia v Úľanoch nad Zitavou 223
Slawisches Gräberfeld aus dem X.-XI. Jahrhundert in Orany nad Zitavou 235
V e n d t o v á Viera - R e j h o 1 e c Emil
Slovanské pohrebisko v Ipeľskom Sokolci 237
Slawisches Gräberfeld in Ipeľský Sokolec 245
A m b r o s Cyril
Zvierací inventár zo slovansko-avarského pohrebiska v Bernolákove 247
Tierknocheninventar des slawish-awarischen, Gräberfeldes in Bernolákovo 252
Za akademikom Jaroslavom Bohmom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 257
Rece n zle:
Pa u 1 í k Jozef
Kari Kromer, Brez;e, halštatske gomile z Brezi; pri Trebelnem . . . . . . . . 261
H a b o v š t i a k Alojz
Joachim Herrmann, Die vor- und friihgeschichtliche Burgwälle Gross-Berlins 262
OBSAH 2. C 1 SL A
Paul í k Jozef
K problematike čakanskej kultúry v Karpatskej kotline 269
Zur Problematík der Caka-Kultur im Karpatenbecken . 332
B e nad i k Blažej
Zur Frage von chronologischen Beziehungen der keltischen Gräberfelder in der Slowakei 339
K otázke chronologických vzťahov keltských pohrebisk na Slovensku . . . . . 384
K ra s k o v s ká Ľudmila
Slovanské pohrebisko v Devíne (Staré vinohrady) . . . . . . . 391
Slawisches Gräberfeld in Devín auf der Flur „Staré vinohrady" 402
H abo vš ti a k Alojz
Zaniknutá stredoveká dedina Bratka pri Leviciach . . . . . 407
Das untergegangene mittelalterliche Dorf Bratka bei Levice 452
D i s ku s i a a z p rá vy:
Li ch a r dus Ján - Pavúk Juraj
Bemerkungen zum präkeramischen Neolithikum in der Argissa Magula und zu seiner
Existenz in Europa . . . . . . 459
Poznámky k predkeramickému neolitu v Argisse Magule a jeho existencii v Európe 476
Vojtech Ondrouch zomrel (J. K.) . . . . 477
Vojtech Budinský-Krička šestdesiatročný 478
Mikuláš Dušek pätdesiatročný ..... 479
SLOVENSKA ARCHEOt.ôGIA Xl-2, 1963
K PROBLEMATI KE CAKANSKEJ KULTÚRY
V KARPATSKEJ KOTLI NE
JOZEF PAULlK
Doterajšie výskumy lokalit z mladšej doby bron· Prvé práce na dodatočnom výskume mohyly
zovej na juhozápadnom Slovensku nemožno prirov v č:ake, ktorý trval zhruba dva mesiace (júl -
nať čo do množstva a rozsahu k vefkým výskumom august 1960), upriamili sa na strednú časť mo
nálezísk z doby predchádzajúcej a nasledujúcej - hyly, odstránenej v rokoch 1950- 1951. Pretože
halštatskej. 2ial, ani výsledky nedávno uskutočne­ mohyla bola pôvodne zameraná na svoj stred (vr
ných výskumov, ktoré majú za takéhoto stavu ne chol), ktorý pochopiteine zmizol, bolo potrebné
obyčajnú cenu, sa nepublikujú (Šarovce, Mlynár najprv zistiť miesto, kde sa križovali ramená kon
ce). Ak napriek tomu považujem za potrebné pri trolného krížového bloku pri prvom výskume. Roz
stúpiť k pokusu o celkový pohfad na kultúrnu miestnením menších zisťovacích sond na mieste,
problematiku začiatkov mladšej doby bronzovej, ktoré udali bývalí robotníci na výskume ako stred,
robím to najmä preto, lebo nové názory ( vymedze sa to skutočne podarilo. Umožnila to skutočnosť,
nie čakanskej kultúry) vyplynuli v nedávnej dobe že spodné časti južného a západného ramena pô
u nás práve z toho mála, čo sa na juhozápadnom vodného krížového bloku sa pri prvom výskume
Slovensku objavilo. úplne neodstránili. Pri druhom výskume sa zachytil
V prvej časti tejto práce zaoberám sa ďalším ich priebeh, a tak po::hopitelne ich priesek udal aj
hrobovým celkom v dávnejšie odkrytej čakanskej stred bývalej mohyly.
mohyle - hrobom IV; v druhej časti podávam Práce v strede objektu však nepriniesli „očaká­
celkový obraz čakanskej kultúry, ako sa dal za vaný" výsledok. Napriek tomu, že sa tu pracovalo
chytiť na základe doterajšieho slovenského a za už s vedomím možnosti zistenia hrobovej komory
dunajského materiálu. zapustenej do zeme, t. j. že sa kopalo na väčšom
priestore, miestami až do hlbky 2 m, hrobová komora
1 sa neukázala, teda ani nijaká nebola. Spraš sa vo
väčšich hlbkach stávala akoby ilovitou, s tmavo
Po výskume velaticko-baierdorfskej mohyly hnedým zafarbením; len čo sa zistilo, že ide
v Očkove, kde bola centrálna hrobka zapustená o starší zhlinený horizont, bez prerušenia pokrý
hlboko do terénu, vznikol dodatočne predpoklad vajúci približne v pôvodnom sklone svahu celý od
o prípadnej podobnej situácii v strede už predtým krytý priestor, ďalší výskum sa prerušil.
preskúmanej mohyly v Č:ake.1 Tento predpoklad Po tomto výsledku, pozitivnom iba do tej miery,
bol svojho času oprávnený, pretože oba objekty že odstránil všetky doterajšie dohady o prípadnom
boli navŕšené približne v rovnakom časovom úseku odlišnom charaktere centrálnej hrobky oproti vý
a pri budovaní čakanskej mohyly sa nepoužil ka sledkom prvého výskumu, ktoré boli zhrnuté pri
meň, čo mohlo znemožniť objavenie hrobovej ko záverečnom publikovaní materiálu (centrálna hrob
mory pod úrovňou terénu. So zretelom na celkom ka zhruba na úrovni terénu a jej vybudovanie na
odlišné nálezové okolnosti očkovskej mohyly ne mieste predchádzajúceho žiaroviska), pristúpilo sa
znamenala spomenutá domnienka po nijakej strán- k druhej časti plánovaných úloh, t. j. k preskúmaniu
1ke podcenenie staršich výskumných pr~c. 2 Pri bezprostredného okolia mohyly. Už pracovníkom
uskutočňovaní revízneho výskumu išlo najmä o to, na staršom výskume bolo známe, a dokumentačný
aby sa vo svetle novších nálezov overili isté dosť materiál to jednoznačne dokladá, že v rokoch
kusé údaje o centrálnej hrobke v čakanskej mohyle 1950-1951 neodkryla sa celá mohyla. Takmer
(hrob 1). úplne, až po podklad bola odkrytá vlastne iba po-
270
J. PAUL I K
..
:
:
:
0-1
- ·- ·- ·- ·- ·2
______ 3
...............
~
Obr. l. Caka - mohyla. Výskum na obvode objektu v roku 1960. 1 - stred mohyly; 2-východné a južné rameno
kontrolného krížového bloku; 3 - obvod mohyly pri prvom výskume v rokoch 1950-1951; 4 - skutočný obvod
mohyly; I-IV - hroby; IVa - žiarovisko; A-F sondy v r. 1960.
pri obvode severozápadnej štvrtiny (kruhový vý H ra n i ca p ô v od né ho obvod u m oh y-
sek), kým kruhový výsek protiľahlej juhovýchodnej 1 y na juhovýchodnej strane
štvrtiny násilne prerezáva vonkajší plášť mohyly,
navŕšený z niekoľkonásobných rôznofarebných vrs V úseku vyznačenom mysleným predlžením vý
tiev. Nápadne to vidieť napr. pri ukončení východ chodného a južného ramena krížového bloku (pô
ného, ale najmä južného ramena kontrolného krí vodné zameranie5), v bezprostrednej blízkosti kru
žového bloku, kde výška steny pri obvode kruhového hového výseku odstránenej kubatúry mohyly, vy
výseku dosahuje takmer 2 m.3 Plocha mimo obvodu híbili sa rôzne usporiadané sondy A-F (obr. 1).
vopred stanoveného kruhu sa pri prvom výskume Na tomto mieste sa ešte pri druhom výskume črtal
ani sondážnymi prácami nepreskúmala, preto sa akýsi štvrťprstenec - mierne vyvýšená terénna
sondy v roku 1960 vyhíbili práve na tomto mieste.4 vlna. Úpätie mohyly, nadväzujúce bezprostredne
Dodatočným výskumom podarilo sa stanoviť pri na viac-menej ílovitý podklad (spraš bola odstrá
bližnú hranicu pôvodného obvodu mohyly na juho nená z týchto miest v dobe budovania centrálneho
východnej strane, odkryť ďalší žiarový hrob (IV) alebo druhého plášťa, vlastne v dobe budovania
a pravdepodobne aj k nemu patriace druhé žiaro prvej, resp. druhej mohyly), zistilo sa v juhozápad
visk9 (IVa). nej polovici sondy D, dotýkalo sa severného rohu
271
K PROBLEMATIKE CAKANSKEJ KULTÚRY V KARPATSKEJ KOTLINE
sondy F a prechádzalo cez sondy C a B. Ukázalo výška pravdepodobne približne rovnaká (porov. rez
sa, že priebeh obvodu mohyly bol na týchto mies C- D žiarovým hrobom IV; obr. 4).6
tach iný než obvod pravidelného kruhu, vytýčeného Obvod mohyly bol mierne oválny a so zretelom
pri prvom výskume. Maximálnu vzdialenosť od na príslušné údaje pri ukončení západného a sever
kruhového obvodu dosahoval na miestach žiarového ného ramena krížového bloku, kde sa už pri prvom
hrobu IV, ktorý sa našiel približne v strede pre výskume dosiahlo v podstate úpätie mohyly, dajú
dlženej juhovýchodnej štvrtiny mohyly. Tu sa po sa jej plošné rozmery odhadnúť ca na 59 X 54 ( ?) m7
hybovala vzdialenosť medzi ideálnym kruhom (za predpokladu, že tretí vonkajší plášť sa smerom
(pôvodný výskum) a skutočným obvodom mohyly k juhovýchodnému protipôlu mohyly postupne ploš
okolo 7 m. Smerom k žiarovisku IVa, ležiacemu ne stenčoval). Tvar objektu bol teda pôdorysne
bližšie k východnému ramenu kontrolného krížo oválny, s dlhšou osou v smere SZ- JV. Z tohto
vého bloku, ako aj menej badateľne smerom k juž zároveň vyplýva, že pôdorysná nepravidelnosť
nému ramenu kontrolného krížového bloku (sonda vznikla až pri dodatočnom pochovávaní, pretože
B) sa vzdialenosť zmenšovala (5,5 m, resp. 6 m), okolo centrálnej hrobky bola navŕšená mohyla
z čoho možno usudzovať, že jadro kubatúry tretej viac-menej kruhového pôdorysu, ako to napokon
vonkajšej mohyly bolo navŕšené predovšetkým tam, vyplýva už z tvaru podkovovitého výseku pôvodnej
kde sa nachádzal posledný hrobový celok. Toto zis černozeme, na ktorom bola potom navŕšená mohyla.
tenie súhlasí napokon aj s údajmi pri pôvodnom Ak oblúk „podkovy" zaoblíme aj severným smerom,
zameriavaní kontrolného krížového bloku: zatiaľ získame totiž zhruba obvod vnútornej (centrálnej)
čo východné rameno presekávalo pôvodný plášť mohyly.3 Istá deformácia mohla nastať už pri po
mohyly vo výške ca 1 m, pri južnom ramene do chovávaní v II. a III., vlastne možno iba v II.
sahovala výška skoro 2 m a pri hrobe IV bola táto hrobe, pretože v juhovýchodnej štvrtine, t. j. v juž-
Obr. 2. Caka - mohyla. Nálezová situácia na dne žiarového hrobu IV. l - silne spálená pôda (spraš); 2 - menej
výrazne spálená pôda; 3 - sústredené zvyšky hranice (popol, uhlíky, '\edohorené kosti, črepy); 4 - sústredenie
kostičiek; 5 - nádoby a črepy; 6 - pôdorys hrobovej jamy (a - zi~fJM~', b - menej výra-~ný, c - nezts~ŕ
priebeh).
272 J. PAUL! K
nom a východnom profile kontrolného krížového
bloku sa javí nanesená kubatúra pôdorysne väčšia
ako na opačných stranách (severné a západné ra !'() oO
1 1
meno). Pri poslednom pochovávaní (mohyla, hrob
~ D
IV) bola potom už i beztak obrovská masa objektu
zväčšená najmä v mieste hrobu, pričom sa však
pravdepodobne celý objekt obložil čerstvou zeminou.
Iná je otázka, v akých intervaloch sa uskutoč­ "o'
ňovali jednotlivé pochovávania, t. j. aká doba
uplynula medzi zistenými pohrebmi. Dalo by sa
na ňu usudzovať najmä podrobnejším porovnaním •
štruktúry jednotlivých zemných vrstiev (toto však
už nie je možné), ale aj z ich tvarového priebehu.
Pretože celkove sa vrstvy nanášali viac-menej vo
dorovne, je nápadné, že medzi vnútorným, centrál
nym a druhým plášťom mohyly, ktorý patril bez
pochyby k bohatému hrobi.; II, nachádzame v se
vernom ramene kontrolného krížového bloku vrstvu
postupne sa rozširujúcu smerom nadol, ktorá svedči
o splavovani materiálu zhora nadol.9 Aj na iných
ramenách krížového bloku možno zistiť, hoci menej
výrazne, podobné vrstvy, ktoré nemálo prispeli
k tomu, že sa. začalo uvažovať o možnosti postup
ného pochovávania v bezprostrednej súvislosti s jed
notlivými hrobmi. Dôkazová hodnota vrstiev dá sa
však redukovať na zistenie, že medzi jednotlivými
pohrebmi uplynula pravdepodobne určitá, bližšie
nezistiteľná doba, jednako však dosvedčujúca, že
celý objekt nebol navŕšený naraz, ale postupne, tak
ako si to vyžadovali príslušné úmrtia.
Hrob IV
Posledný žiarový hrob v čakanskej mohyle našiel
sa na okraji juhovýchodnej štvrtiny (v jej strede,
podla pôvodného zamerania objektu). Prišlo sa
naň na severo~ýchodnom konci sondy A, ktorá
bola potom obdlžnikovite rozšírená juhovýchodným
smerom. Hrobová jama mala zhruba tvar obdlžnika
o rozmeroch 6 X 4 m; smerom k úpätiu mohyly sa
obrysy stávali postupne menej zretefnými; presne
bol výskumom zachytený iba severný a západný
roh. Výplň hrobovej jamy sa zreteľne líšila svojou
pestrosťou od vrstvy (spraše), do ktorej bola za
pustená. Podobne ako pri hrobe II bola jama, zdá
sa, vyhíbená do boku čiastočne už navŕšeného
plášťa, ku ktorému patrila (obr. 4). Orientácia
hrobovej jamy: SV - ]Z. Na jej dne, ktoré sa od
severovýchodnej kratšej steny smerom k protiľahlej
postupne zvyšovalo (výškový rozdiel až 56 cm;
obr. 3), nachádzala sa velká spálená škvrna ovál
neho tvaru (4,80X3,15 m); nebola presne v strede,
ale posunutá čiastočne k severozápadnej a severo-
273
K PROBLEMATIKE CAKANSKEJ KULTÚRY V KARPATSKEJ KOTLINE
Obr. 4. Caka - mohyla. Profil C-D v hrobe IV. 1 - ornica; 2 - vrstvy červenkastej spálenej pôdy; 3 - čierna
zem premiešaná so sprašou; 4 - čierna zem; 5 - spraš vo výplni tmavšej farby; 6 - odstránená mohyla;
7 - svetlejšia spraš vo výplni jamy a mimo nej.
východnej stene (obr. 2). Bola to nejednotne, zlomky bronzových drôtov (h, i), atypické bron
miestami iba slabo prepálená pôda - spraš v dru zové úlomky (j).
hotnom uloženi. Najhlbšie bolo dno zachytené pri V opačnej - severovýchodnej - polovici spále
severovýchodnej stene (8S cm). Vypálená bola do nej škvrny vyskytli sa na hromade črepy z rôznych
istej výšky aj severovýchodná stena hrobovej ko r02hádzaných nádob na priestore ca O.S X 1 m. Ni
mory, tam, kde sa jej dotýkal základ pôvodnej hra jaké určité usporiadanie sa tu nezistilo: boli to
nice (obr. 3).10 Zvyšky hranice boli zhrnuté v juho akoby nádoby a zlomky nádob nahádzané do hro
západnej polovici jamy; tu sa zistila vrstva ovál bovej jamy. Ojedinele vyskytli sa aj tu nedohorené
neho tvaru o rozmeroch ca 2X 1 m. Tvoril ju najmä kostičky a zlomky bronzových predmetov značne
sadzovitý popol premiešaný s väčšími uhlíkmi, poškodených ohňom (poloha b).
črepmi a úlomkovitými, ohňom dotknutými bronzo Nálezy sa začali objavovať od híbky 4S cm a
vými predmetmi, ako aj nedohorenými kostičkami smerom nadol sa postupne rozmnožovali. Na jednom
(poloha a). Miestami bol sadzovitý, na dotyk mast mieste sa ukázalo akési nahromadenie črepov (po
ný popol. Hrúbka vrstvy: 2- 20 cm (obr. 2: 3). loha b'). Našli sa tu (na celej ploche b) ďalšie
V jej strede, kde dosahovala maximálnu hrúbku, črepy z čakanskej misky ( 12), črepy z rekonštruo
boli akoby v hniezde sústredené nedohorené kostičky vaných šálok! (7 -14), črepy amfory (S) a črepy
na ploche ca SOX 40 cm (obr. 2: 4). Pri západnej zo štyroch nerekonštruovatefných nádob (16, 17,
hranici polohy a našli sa dva dnom nahor obrátené 19, 24). Na nahromadenej kôpke b' boli opäť iné
hrnce a vedľa nich bola postavená šálka (10, 13, 3 črepy z misky (12), ďalšie črepy z amfory (9) a
- čísla v zátvorkách sa zhodujú s očislovaním črepy nerekonštruovatelnej misky (18).
nádob v opise). Zo zvyškov vlastnej hranice (celá Z bronzových zlomkov v polohe b treba spome
plocha a) vyzbierali sa všetky črepy šálky (2), časť núť zlomok bočnice zubadla (k) a zlomok azda
črepov čakanskej misky (12), časť črepov dvojitej bronzovej spony ( 1). Medzi črepmi v polohe b' sa
amfory (9), ďalej črepy dvoch rekonštruovaných okrem atypických zliatkov bronzových predmetov
šálok ( 4, 6) a iných nerekonštruovateľných nádob vyskytli zlomky bronzovej spony (m) a zlomky
(20, 22, 23, 2S; obr. 2). bronzových špirál (n).
Z bronzových predmetov sa tu zachovali druhot Severne od predchádzajúcej skupiny nálezov,
ným ohňom takmer úplne zdeformované a na kúsky v jej tesnom susedstve ukázali sa roztrúsené ojedi
rozlámané zlomky meča s jazykovitou rukoväťou nelé črepy a iné nálezy na ploche ca 0,7X1 m. Od
(a - písmená sa zhodujú s písmenami pri opise predchádzajúcej skupiny dali sa rozlíšiť na základe
bronzových predmetov), zlomky ihlice (b), pliešky toho, že bezprostredne nedosahovali dno, ale na
z pása (c), úlomky drobných špirálok (d), bron chádzali sa nad tenšou sprašovou vrstvou (poloha
zový hrot pravdepodobne z kosteného šidla (e), d). Crepy pochádzajú z tých istých nádob, aké sa
tenšie pliešky (f), zlomky z náramku (g), nity a vyskytli v polohe b. Podobne ako pri polo.he a, aj
274
J. PAUL I K
pri západnej hranici polohy d bolo menšie sústre· sfarbenie (základná čierna farba) sa nachádzajú iné, výrazne
denie zlomkov (poloha ď); našla sa tu väčšina dotknuté ohňom (jasnolltá farba), ako aj črepy s prechod·
črepov z amfory (1) a časť črepov z misky (12). nými odtic1imi. Vsetky črepy, z ktorých je nádoba zložená,
majú však jednotný charakler a k:ii.dý moi.no zatriedH do
Nálezy brom.ov: ďalší zlomok bronzovej špirály
niektorej z troch uvedených skupín farebných odtieiíov. Roz·
(o) a možno zlomok britvy (p).
mery: v 24,8 cm, 0 ústia 20,5 cm, 0 d 8,8 cm. (Obr. 6:
V hfbke 40- 45 cm, ale mimo hraničnej vrstvič· I; 7: 3)
ky (smerom k úpätiu mohyly) našlo sa spolu nie· 2. Polgulovitá šálka s lalokovite vyzdvihnulými okrajmi
a oválnym uchom pripevneným k okraju; prierez ucha je
koľko črepov (poloha c). Pretože týmto smerom sa
trojuholníkovitý. Dno je výrazne dovnútra klenuté, tvorí
obrysy dna hrobovej jamy strácali, jej priebeh bol
omfalos. Pôvodné sfarbenie neiislitelné (žltošcdé až popolavé,
graficky znázornený práve podľa výskytu týchto vnúlri lmavosivé škvrny); celá nádoba je druhotným ohiíom
nálezov. Vyzdvihli sa odtiaľto všetky črepy misky výrazne dolknutá a deformovaná. Rozmery: v 7,5 (9,7) cm,
(8), časť črepov amfory (1) a množstvo črepov 0 ú 19 (16) cm, 0 d 6,7 (5,8) cm. (Obr. 6: 10; 7: 14.)
3. Celá malá šálka s oblúkovile von prehnulým úslím a
nerekonštruovatcľnej amfory (21).
p.'Ísikovým, ponad okraj prcčnicvajúcim uchom. Farba pomerne
Bronzové nálezy tu zastupuje špirála (r) a zlom·
jedno1ná - sivočierna ai čierna. Pri úsll n na dne stopy
ky bronzových drôtov (s).
po používaní. Rozmery: v 4,6 (6,7) cm. 0 ú 9 cm, 0 d
Asi v polmetrovej vzdialenosti od polohy d sme· 3,3 cm. (Obr. 6: 3: 7: J 2.)
rom k polohe a našiel sa úplne samostatne menší, 4. Nlzka šálka s obllikovite von prehnulým (1stim a kruho
vým uchom pripevneným k okraju (ucho chýba, zachovalo
dnom nahor obrátený hrniec, bez stôp druhotného
sa iba vonkajšie úpiilic, podľa ktorého malo ucho trojuhol·
oh11a (l l).
níkový prierez). Dno má omfalos. Sfarbenie pôvodného po·
Vo výplni hrobovej jamy, v blízkosti hraničnej vrchu nezistitelné. Črepy, z klorých je nádoba zlol.ená, majú
vrstvičky sa našli: väčšia čas( bronzovej spony (t), podobný charakler ako črepy amfory pod č. 1. Zachov. v 3,8
zachovalejšia čas( bronzového pása (u) a ďalšie cm, 0 ú 10 cm, 0 d 2,7 cm. (Obr. 6: 8: 7: 9.)
zlomky drobných spirál (v). 5. Väčsia bezuchá amfora s viac·menej valcovilým hrd·
lom a odsadenou spodnou časťou tela. Okraj vodorovne von
vytiahnutý, na vnútornej strane prebieha okrul.ná hranená
Opi s keramiky a zhodnotenie plôška, na lome sú štyri protilahlé, nadol smerujúce a v stre
jej nál ezo vých polôh de pretlačené tupé "včnelky. Povrch je hladký, leštený, ne
jednolne sfarbený; na 1ednej strane prevládajú odtiene čer·
venbslohnedé, na opačnej čierne (azda pôvodné sfarbenie).
1. Bezuchá amfora čakanského typu s lievikovite nasade·
Rozmery: v 26 cm, 0 ú 17 cm, 0 d 9,6 cm. (Obr. 6: 4;
ným hrdlom a ostro odsadenou spodnou tretinou tela. Okraj
7: 1.)
je vodorovne von vy1ial111u1ý, na vnútornej strane má jednu
6. Malá šálka s oblúkov:1e von prehnutým hrdlom a ovál
okružnú hranenú plósku. Povrch nádob po lom tela a vnútro
nym uchom pripevneným k okraju (trojuholníkovitý prierez).
po nasadenie hrdla na lelo boli póvcdne striebristo tuhované.
Dno má omfalos. Farba žltá. Zachoval sa jeden črep so sto·
Celkove je povrch i vnútro nrnfory velmi nejednotne vypá·
pami druho1ného vypálenia, potri pravdepodobne ku skupine
lcné, povedia črepov viac·menej zachovávajúcich pôvodné
nádob, v ktorých boli do oluia vhadzované iba črepy. Roz
mery: v 4,5 cm, 0 ú 6 cm, 0 d 1,2 cm. (Obr. 6: 12; 7: 13.)
7. Šálka s obllikovitc von prehnutým úslim a šikmo žliab
kovaným lelom. Ucho, ktorého spodnú čas{ bola pripevnená
na vydutie, chýba. Pôvodné sfarccnie nezis1í1elné: povrch
i vnú1ro nádo'>y s(1 druhotným ohnom výrazne dolknuté
(jednolná popolavošedá farba) a deformované. Rozmery:
v 6,5 cm, 0 ú 11,4 (8,5) cm, 0 d 3,5 cm. (Obr. 6: 5; 7: 2.)
8. Kónická miska s dovnúlra zahnutým okrajom a s jed·
ným malým šnúrovým uškom poJ nim. Dno mierne o:lsadené.
Sfarbenie nejednolné, prevláda hnedá farba s červenkastým
nádycl:om a čiernymi škvrnami. Na jednom mieste azda
slopa po sekundárnom ohni hranice. Rozmery: v 7,9 cm,
0 ú 19,8 cm, 0 d 8.5 cm. (,)br. n: 11: 7: 6.l
9. Dvojuchá maslvna amfora s kui.clovitým hrdlom s mier·
ne naznačeným prechodom v 1clo. Vodorovne \'On vyliahnutý
okraj je zvisle zrezaný a na vnútornej strane ostrým lomom
oddelený od hrdla; uchá sú trojuholníkovite hranené. Povrch
bol pôvodne čierny. avšak po druholnom vypálení väčšiny
črepov prevláda žlté sfarbenie (charak1cr vypálenia ako pri
amfore pod čís. 1). Dno je omíalícké. Rozmery: v 25 cm,
0 ú 17 cm, 0 d 9 cm. (Obr. 6: 2: 7: 4.)
IO. Väčší maslvny hrniec vajcovitého tvaru s náznakovite
Obr. 5. Č:aka - mohyla. Odstraňovanie poslednej vrst von zaobleným ústlm a s dvoma pásikovými uchami. Sfar·
vy nad žiaroviskom IVa. benic nejednotné, ž.lt~ ai čierne, s postupnými prechodmi.