Poznatky z pestovania rýchlorastúcich energetických drevín rodu Salix v suchších podmienkach

20 Pages·2010·0.14 MB·Slovak

Poznatky z pestovania
rýchlorastúcich energetických
drevín
rodu Salix v suchších
podmienkach juhozápadného
Slovenska
Milan Demo – Dušan Húska
1
Materiál a metódy
• Overovanie vhodnosti suchších pôdno-ekologických
podmienok južného Slovenska pre pestovanie
švédskych kultivarov rýchlorastúcej vŕby rodu Salix
sa začalo na SPU v Nitre v roku 2006 na stanovišti
v Seliciach a pokračovalo na ďalších dvoch
stanovištiach v Kolíňanoch a Brodskom. V našom
príspevku uvádzame výsledky výskumu z prvého
trojročného cyklu v Seliciach. Sledovali sa kultivary
Inger, Tora, Sven, Tordis a Gudrun.
2
3
Organizácia porastu
• Dvojriadková:
– vzdialenosť medzi dvoma riadkami 750
mm,
– vzdialenosť rastlín v riadku 500 mm,
– vzdialenosť medzi dvojriadkami 1250 mm,
• Štvorriadková:
– vzdialenosť medzi riadkami 750 mm,
– vzdialenosť rastlín v riadku 500 mm,
4
Hnojenie priemyselnými hnojivami
• bez hnojenia ako kontrola,
• hnojenie: N 150 kg.ha-1, K 750 kg.ha-1, P 37,5
kg.ha-1 v trojročných zberových cykloch.
Sledované produkčné ukazovatele
• % zakorenenia vysadených odrezkov,
• počet výhonov,
• dynamika rastu výhonov,
• výskyt chorôb a škodcov,
• úroda biomasy v t.ha-1.
Sledované energetické ukazovatele
• spalné teplo MJ/kg,
• výhrevnosť MJ/kg.
5
Dosiahnuté výsledky
• Z hodnotenia zakorenenia vysadených
odrezkov vyplýva, že:
– štatisticky významný rozdiel je medzi
odrodami,
– štatisticky významné rozdiely v počte
výhonov sú tiež iba medzi odrodami.
6
• Najintenzívnejšia dynamika rastu výhonov bola
zistená u Tordis, najnižšia u Gudrun,
• Hrúbka výhonov po prvom vegetačnom období
v rámci jednotlivých odrôd a úrovni hnojenia
nevykazovali štatisticky preukazné rozdiely.
• Rozdiel v produkcii biomasy po prvom
vegetačnom období medzi jednotlivými
odrodami, úrovňou hnojenia a štruktúrou porastu
bol štatisticky preukazný
7
• Štatisticky vysoko preukazný rozdiel vo výške
výhonov bol zistený medzi odrodami Tordis
a Inger.
• Na konci tretieho vegetačného obdobia boli
rozdiely medzi odrodami štatisticky
preukazné.
8
• Úroda biomasy u štvorriadkovej organizácii
porastu bola najvyššia u Tordis a Gudrun.
• V nehnojenom variante (22 857 rastlina/ha)
dosiahla úrodu biomasy 127,86 t.ha-1 pri 50%
vlhkosti, v hnojenom variante až 147,42 ha.-1.
u odrody Gudrun.
9
• Gudrun ktorá v prvom vegetačnom roku
zaostávala s produkciou biomasy za ostatnými
odrodami, v treťom roku preukázala svoj
vysoký potenciál, najmä vďaka dobrej
odolnosti voči suchu, chorobám a škodcom.
• U štvorriadkovej organizácii porastu
v nehnojenom variante sa dosiahla úroda
biomasy 96,96 t.ha-1 v hnojenom variante
148,59 t.ha-1.
10