Od textu k prekladu VIII PDF
Preview Od textu k prekladu VIII
OD TEXTU K PREKLADU VIII ALENA ĎURICOVÁ Editorka PRAHA 2013 OD TEXTU K PREKLADU VIII Editorka doc. PhDr. Alena Ďuricová, PhD. Vedecké redaktorky Mgr. Jana Štefaňáková, PhD. Mgr. Zuzana Tuhárska, PhD. Recenzentky doc. PhDr. Elena Baranová doc. PhDr. Zuzana Bohušová, PhD. Vydavateľ Jednota tlumočníků a překladatelů, Praha 2013 Publikácia bola podporovaná aj Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0226-12. ISBN 978-80-7374-095-5 OBSAH Predslov 7 PROCES POROZUMENIA PRI SIMULTÁNNOM TLMOČENÍ Helga Antalová 9 FRAZÉMY POLITOLOGICKÝCH TEXTOV A ICH DIDAKTICKÝ POTENCIÁL Martina Benčeková 20 TYPOLÓGIA PRÁVNYCH TEXTOV JUSTIČNÝCH ORGÁNOV Alena Ďuricová 33 ONYMICKÁ VIACNÁZVOVOSŤ V TERMINOLOGICKÝCH SÚVISLOSTIACH Z POHĽADU PREKLADATEĽA Marek Ľupták 42 JEDNOTLIVÉ ASPEKTY PREKLADU SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ TERMINOLÓGIE DO UKRAJINČINY Oľga Maďarová 50 PREBERANIE CUDZÍCH SLOV Z OBLASTI SPOLOČENSKO-POLITICKEJ LEXIKY A ICH ADAPTÁCIA V SÚČASNOM RUSKOM A SLOVENSKOM JAZYKU Eva Molnárová 63 ÚLOHA SÚDNEHO PREKLADATEĽA V PROCESE MEDZINÁRODNÝCH OSVOJENÍ PRI PREKLADE ADOPČNÉHO SPISU ZO ŠVÉDSKEHO JAZYKA Katarína Motyková 78 LINGVISTICKÁ HLEDISKA INTERKULTURNÍ KOMUNIKACE S OHLEDEM NA NĚMECKÝ JAZYK FIREMNÍ SFÉRY Tomislav Potocký 88 KLASIFIKÁCIA PRÁVNYCH TEXTOV A PROBLEMATIKA PREKLADU Anna Schneiderová 96 MOŽNOSTI SLOVENČINY PRI TLMOČENÍ ANGLICIZMOV A PERSPEKTÍVY Jaroslav Stahl 111 K TERMINOLOGICKÝM ŠPECIFIKÁM RAKÚSKEJ NEMČINY V OBLASTI OBCHODNÉHO JAZYKA Jana Štefaňáková 117 AKTUÁLNE VÝSKUMNÉ INICIATÍVY V OBLASTI PRÁVNEHO PREKLADU NA BÁZE MEDZINÁRODNÝCH PROJEKTOV Marketa Štefková 135 ODBORNÝ JAZYK AKO PROSTRIEDOK KOMUNIKÁCIE NA EURÓPSKYCH MULTILATERÁLNYCH FÓRACH Alena Štulajterová 151 METAFORA V REKLAME. ANALÝZA PREKLADU VYBRANÝCH NEMECKÝCH A SLOVENSKÝCH REKLAMNÝCH SLOGANOV Janka Šuchová 164 MOŽNOSTI SKÚMANIA ODBORNÉHO PRÁVNEHO TEXTU PROSTREDNÍCTVOM KORPUSOVEJ ANALÝZY Zuzana Tuhárska 174 ANGLICKÝ ODBORNÝ JAZYK V GLOBÁLNOM KONTEXTE A AKO SÚČASŤ VÝUČBY NA STREDNÝCH ODBORNÝCH ŠKOLÁCH Renata Vajdičková 186 METAFORICKÉ POMENOVANIA V POĽOVNÍCKOM JAZYKU Zuzana Vyhnáliková 199 PERSPEKTIVEN DER AUSLANDSGERMANISTIK Recenzia Helga Antalová 211 ZUR SYNTAX DER NEBENSÄTZE Recenzia Jana Štefaňáková 214 ÜBUNGEN UND AUFGABEN ZUR VERGLEICHENDEN LEXIKOLOGIE Recencia Zuzana Tuhárska 216 VYBRANÉ KAPITOLY ZO SÉMANTIKY Recencia Zuzana Tuhárska 218 PREDSLOV Publikácia Od textu k prekladu VIII pokračuje aj tento rok v kontinuálnej tradícii vydávania štúdií s obsahovou rozmanitosťou a širokým spektrom tém o textualite, preklade a odborných cudzích jazykoch v rôznych kontextoch. Teší nás, že autori reflektujú hlavné smery výskumu v oblasti odborného jazyka v súčasnosti a spracovaním špecifických fenoménov vo vzťahu k právnemu jazyku, súdnemu prekladu, metaforickosti, frazeologickosti odborných jazykov a pod. prispievajú k výskumu fokusovaných podtém lingvisticky, kulturologicky a translatologicky determinovaného skúmania odborných jazykov. Veríme, že táto publikácia opäť ponúkne čitateľom zaujímavé pohľady na text ako východiskový a cieľový bod prekladu. redaktorky PROCES POROZUMENIA PRI SIMULTÁNNOM TLMOČENÍ Helga Antalová Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Katedra germanistiky Abstract Jede translatorische Tätigkeit, einschließlich des Simultandolmetschens, wird von der Rezeptionsphase begleitet. Diese Phase geht der Translation sogar voraus und zählt zu den wichtigsten Translationsprozessen überhaupt. Ihr breites Forschungsfeld wirft manche interessante Forschungsfrage auf, deren Erörterung sowohl die Kenntnis der aktuellen Forschungsergebnisse als auch die Entdeckung neuer Zusammenhänge im Lichte der Interdisziplinarität voraussetzt. Im vorliegenden Beitrag werden zunächst theoretische Grundlagen der Rezeptionsforschung, die von der experimentellen Forschung gestützt werden, aufgegriffen. Praktische Beispiele, die verschiedene dolmetschrelevante Probleme der Apperzeption veranschaulichen, dokumentieren anschließend den zu erforschenden Problembereich. Das Aufzeigen von Problemlösungswegen und Möglichkeiten der Optimierung der Rezeptionsleistung mithilfe von wissensgeleiteten Verstehensstrategien runden den Beitrag ab. 1 Úvod Všetkým tlmočníckym fázam pri simultánnom tlmočení predchádza proces porozumenia. Vzhľadom na jeho iniciálnu pozíciu v komplexnom tlmočníckom procese, ale aj v dôsledku svojej náročnej realizácie, patrí k najdôležitejším tlmočníckym procesom. V tlmočníckej literatúre sa fáza porozumenia, ako aj produkcie, pokladá za kognitívny proces. S. Kalinová poukazuje na niektoré výsledky bádania týkajúce sa kognitívnych procesov pri simultánnom tlmočení (ST) (porov. Kalina, 1999, s. 331). Všetci autori pritom vychádzajú z toho, že tlmočnícke operácie a stratégie majú silné kognitívne pozadie. Kirchhoffová (1976, s. 62f.) sa venuje komplexným kognitívnym procesom pri ST a pri svojich výskumoch sa opiera o stratégie pri riešení problémov. Kognitívne procesy pri ST v zmysle vzorov správania 9 pozoruje Wilss (1989, 107ff). Moserová pristupuje ku kognitívnym procesom detailne a zasadzuje sa za ich využitie vo všetkých tlmočníckych fázach (1978). Na neuropsychologickú stránku kognícií pri ST upriamuje pozornosť Kurzová (1999, s. 128ff). V tlmočníckom modeli Seleskovitchovej dominuje tiež kognitívna fáza porozumenia. Svoju pozornosť venuje predovšetkým deverbalizovanému zmyslu – sens (mienený význam), ktorý ostáva jazykovými aspektmi (formou a významom) nedotknutý. Oddeľuje tak jazyk od myslenia a tvrdí „(...) že myslenie je pred formuláciou neverbálne (...)“ (Seleskovitch, 1988, s. 99). Toto predjazykové štádium ukrýva ale isté nebezpečenstvá. V dôsledku nezávislosti od jazyka ostáva mnoho faktorov, ktoré sú pre ST relevantné, nepovšimnutých. Výčitka týkajúca sa intuitívnych základov tohto prístupu je teda oprávnená. Kalinová tvrdí, že ak tlmočník chce v dnešných časoch vedecky skúmať, nemôže jednoducho obísť jazykové danosti: „Aj keď bol prvý impulz Seleskovitchovej v oblasti tlmočníckeho výskumu veľmi dôležitý a jej praktické skúsenosti ovplyvňujúce jej tézy mimoriadne relevantné, zvolený prístup svedčí o nápadnej nevšímavosti a izolovaní sa od jazykovedných a prekladateľských výskumov a predovšetkým od psycholingvistických poznatkov (...).“ (1998, s. 55, preklad H. Antalová) 2 Pojem porozumenie Ako už bolo spomínané vyššie, všetci reprezentanti v oblasti výskumu tlmočenia kladú porozumenie na začiatok každého tlmočníckeho procesu. Jeho pojmová rôznorodosť na jednej strane a obsahová paralelita na strane druhej sa odzrkadľuje vo všetkých tlmočníckych modeloch. Stretávame sa tak s rôznymi a pritom vzájomne korelujúcimi označeniami tohto procesu: vnímanie, auditívne porozumenie, kognitívne porozumenie, sémantické porozumenie, porozumenie zmyslu, dekódovanie, recepcia, identifikácia, príjem východiskového textu (VT) atď. Auditívny proces sa v jednotlivých tlmočníckych modeloch integruje buď do fázy porozumenia alebo sa uvádza separátne. Kalinová neoddeľuje jazykové vnímanie od kognitívneho porozumenia a uvádza nasledujúce argumenty: „Ak sa niekto podujme vysvetliť tlmočenie v rámci psycholingvistického prístupu, musí pritom zohľadniť celý proces, lebo je možné, že procesy vnímania sa s kognitívnymi procesmi vzájomne 10
Description:The list of books you might like
