Nehemiáš : Obnova Svätého mesta.

180 Pages·1990·6.82 MB·Slovak

by  Ľudovít Fazekaš

Obnova Svätého mesta
ĽUDOVÍT FAZEKAŠ /
HEHEMIAS

Ľudovít Fazekaš
ľíEHEMIÁS

ĽUDOVÍT FAZEKAŠ
NEHEMIÁŠ
OBNOVA SVÄTÉHO MESTA
1990
BRATISLAVA
© Ľudovít Fazekaš. 1990
Illustration © Edita Šallaiová, 1990
ISBN 80-85128-74-8
UVOD
Prv ako pristúpime k výkladu Nehemiášovej knihy, treba niečo
povedať o dobe, ktorú opisuje, o cieli, ktorý sleduje, i o jej
aktuálnosti pre nás.
Historicky táto kniha zapadá asi do polovice 5. st. pr. Kr. Svetom
vládne perzská veľríša a jej kráľ Artaxerxes I. (465-424). Je
rozdelená na rôzne provincie. Bývalé severné a južné kráľovstvo
netvorí samostatnú provinciu, ale je súčasťou samárskej provincie.
Znamenalo to preň veľkú nevýhodu. Veď takto bolo nielen pod
nadvládou perzského kráľa, ale aj v závislosti samařských miesto­
držiteľov, ktorí sa voči Židom správali s nenávisťou. Kým ústredná
vláda v Perzii nemala k nim takéto pocity, jej zmocnenci v provincii
pochádzali z ich dedičných protivníkov.
Peržania sa vôbec vyznačovali veľkou znášanlivosťou voči
podmaneným národom a mali najmä porozumenie pre ich nábo­
ženstvo. Kým Babylončania sa usilovali presťahovať masy ľudí do
zajatia, a tak rozbiť ich národnú a náboženskú jednotu, Peržania
naopak podporovali národný a náboženský svojráz podmanených
národov. Perzský kráľ Kýros napr. hneď po svojom víťazstve nad
Babylončanmi (r. 539 pr. Kr.) vydal výnos, ktorý dovolil Židom vrátiť
sa zo zajatia a znova postaviť v Jeruzaleme chrám, a to zo štátnych
prostriedkov. Po rôznych ťažkostiach a dočasnom prerušení stavby
za kráľa Daria bol chrám r. 515 aj dohotovený, ako o tom píše
Ezdráš v 6. kapitole svojej knihy (14n).
Ich pohľad na cudzie záujmy súvisel pritom s ich vlastnými
záujmami. Vieme totiž, že okolo r. 450 pr. Kr. povstal satrapa
Megabyzos na území Transeufratu proti ústrednej vláde. Tým sa
stala pre kráľa okrajová sýrsko-palestínska oblasť zrazu veľmi
dôležitou. A to tým viac, že judská krajina ležala neďaleko hlavnej
cesty do Egypta, v ktorom práve v tom čase vznikali tiež rôzne
oslobodzovacie hnutia. Práve preto Peržania mali veľký záujem na
tom, aby sa pomery v Judsku ustálili. Veď v obyvateľstve, ktoré žilo 5
v pokoji podľa svojich národných a náboženských tradícií, mohli
mať svojho spojenca. Bola to múdra a prezieravá politika (M. Noth).
Vybudovaním chrámu dostalo židovstvo znova významné nábo­
ženské stredisko, v ktorom popri obetiach začínal nadobúdať čoraz
väčší význam Mojžišov zákon. Židovstvo je ľudom žijúcim podľa
Zákona, na čom má veľký podiel účinkovanie kňaza Ezdráša,
pravdepodobne Nehemiášovho súčasníka. Lenže tým ešte nebol
obnovený izraelský život v celej šírke. Židia síce mali chrám, ale
mesto ešte nebolo opevnené, a tak nemali zabezpečený ani
občiansky život. Akési pokusy o opevnenie mesta už tu boli aj
predtým. Niektorí vykladači si myslia, že už za Ezdráša bola
prerušená nielen stavba chrámu, ale bolo prerušené aj opevňova-
nie mesta (Ezd 4,12,21). Faktom bolo, že chrám stál, ale občiansky
život nejestvoval.
Práve preto si vzal Nehemiáš za hlavnú úlohu svojho poslania
obnovu izraelského občianskeho života. V podstate išlo o tri veci:
1. obohnať mesto hradbami, 2. vytvoriť z Judska samostatnú
provinciu, 3. uplatniť Boží zákon na území provincie. Prvú záleži­
tosť splnil za neuveriteľne krátky čas - za 52 dní (6,15). Kedy sa
Judsko stalo samostatnou provinciou, nie je jasné, ale Nehemiáš
má už titul ,tiršata‘ (8,9; 10,1), ktorý označoval miestodržiteľa
v provincii, čo poukazuje na to, že bol prvým miestodržiteľom
samostatnej judskej provincie. Tretia skutočnosť: uplatnenie Bo­
žieho zákona bolo najťažšie a celkom sa mu to nepodarilo ani po
viacročnom účinkovaní. Ba zdá sa, akoby stroskotalo.
Nehemiáš prišiel do Jeruzalema v 20. roku Artaxerxa, teda okolo
r. 445 pr. Kr. Nepostavil chrám, ale obohnal múrmi Jeruzalem, a to
bolo tiež dôležité. Veď Božia pravda má nielen duchovný, ale aj
materiálny rozmer. Boží zákon obsahoval predpisy nielen o chráme
a obetiach, ale aj o rodine, živote hospodárskom a sociálnom
i spoločenskom. Boh je Spasiteľom ľudského spolužitia v celej šírke
a všetkých oblastí ľudského života. Obmedziť Boží zákon len na
oblasť chrámu by bola len zdanlivá duchovnosť. V skutočnosti by to
znamenalo obmedzenie jeho panstva na jedinú oblasť a vyčlenenie
ostatných sfér z jeho vlády. Toto úsilie treba vidieť za Nehemiášo-
vým úsilím o obnovu občianskeho života.
V tom je aktuálnosť posolstva Nehemiášovej knihy. Veď v dneš­
ných časoch má Boh tiež málo miesta, čo sa týka verejného života
kresťanov. Nakoniec sme ho uzavreli do posvätného chrámového
priestoru a mnohí si myslia, že čo sa deje mimo chrámu a nedele,
6 do toho Boha nič. Tam vládne iná zákonitosť - rodová, obchodná,
hospodárska, sociálna atď. Lenže takto ukrátený Boh sa pomstí
tým, že sa vyprázdňujú jeho chrámy; lebo ľuďmi obmedzovaný Boh
prestáva byť príťažlivým. Vlastne aj chrámy prestávajú byť mies­
tom živého a intenzívneho stretávania sa Boha s človekom. Keď sa
tu usilujeme o obnovu, ide nám o to, aby Božie slovo zvestované
v chráme malo svoje pokračovanie v každodennom živote veria­
cich. Náš občiansky život má byť bohoslužbou a naše príbytky majú
byť Božími chrámami.
Sme síce náklonní utiahnuť sa do bašty svojho duchovného
života. Myslíme si, že čítanie Božieho slova, modlitba, zhromažde­
nia stačia pre život s Bohom, lebo v nich je skutočne prítomný.
Avšak to tvorí len malú časť nášho času a úsilia. Oveľa viac času
strávime ako manželia a rodičia v rodine, ako zamestnanci v práci,
ako priatelia vo voľnom čase. Tieto oblasti nesmieme prenechať
Satanovi, lebo to by bola zrada Božej veci! Otec poslal Syna na to,
aby zachránil všetky životné oblasti. Nič nie je také nečisté, žeby
nemohlo byť postavené do jeho služieb. Moje technické, vedecké
a umelecké úsilia sa naplno rozvinú v Kristovom panstve práve tak
ako moje náboženské túžby. Chrám a dielňa patria spolu takisto
ako Biblia a noviny - keď, pravda, čítame noviny vo svetle Biblie.
V úsilí o preniknutie celého života radostnou zvesťou môže nám
byť Nehemiášova kniha dobrou pomocou. Jeho spomienky či
memoáre sú pre nás dnes veľmi užitočné svojou civilnosťou.
Použime ich ako popudy na to, aby sme nasledovali Pána vo
svojom občianskom živote, aby sa všetky jeho oblasti dostali pod
Kristovu vládu, a tak aj pod jeho záchranu!
7
I. STAVBA MÚROV
(1,1-7,3)
1. PREŽITIE ZODPOVEDNOSTI
(1,1-4)
Prv ako sa začal stavať Jeruzalem, musel sa pripraviť staviteľ.
Takto to Pán robí zvyčajne. My postupujeme tak, že vynášame
rezolúcie. On si najprv vychová človeka. Ani tie ostatné prostriedky
nie sú bez významu, ale rozhodujúcim činiteľom je tu predsa len
sám človek. Človek si už nájde prostriedky, keď je zapálený za vec,
ale kde niet zodpovedných ľudí, tam všetky metódy žalostne
zlyhávajú. Preto si Pán musel vziať Nehemiáša na školenie.
Neučil ho tam, pravda, staviteľstvu ako hlavnému predmetu. My
by sme to bezpochyby tak robili. Aj v staviteľstve špecialistov, ktorí
sa do podrobností vyznajú v celkom úzkej staviteľskej oblasti. Je
pre nás nepredstaviteľné, aby niekto išiel stavať mesto a pritom sa
nevyznal v tomto krásnom ,umení stavať1. Pre Pána je však
hlavnou vecou zapálené srdce. Preto neučil Nehemiáša staviteľ­
stvu, ale dal mu prežiť zodpovednosť za Božie dielo. A to je
rozhodujúcou skutočnosťou dodnes. Preto sa pýtame: Ako vyzerá
zodpovedný človek?
Osvedčenie v hmotnej oblasti
(11c)
O Nehemiášovi máme správu, že bol na hrade Susane, kde bolo
zimné sídlo perzských kráľov. Na kráľovskom dvore zastáva
funkciu kráľovského „pohárnika“ (11c). Ako sa dozvedáme z 2. ka­
pitoly, jeho úlohou bolo skutočne podávať kráľovi víno. Lenže to
nebolo postavenie obyčajného čašníka podľa dnešných zvyklostí.
Kráľ si musel veľmi dobre vyberať, kto mu má podávať nápoje, lebo
tu bol najľahší spôsob ako kráľa otráviť. Preto musel pohárnik
8 najprv sám ochutnať z vína, ktoré kráľovi podával, na znak, že nie