Mzda, cena a zisk PDF
Preview Mzda, cena a zisk
KAROL MARX MZDA, CENA A ZISK 1949 .NAKLADATEĽSTVO PRAVDA, BRATISLAVA. \ \ *k PREDSLOV Toto Marxova dielo je reč, prednesená na dvoch zasadnutiach generálnej rady Medzinárodnej ro botnickej asociácie (I. internacionála) 20. a 27. júna 1865. Na zasadnutí dňa 4. apríla 1865 predložil John Weston, zástupca anglického robotnictva, gene rálnej rade, ktorej bol i sám členom, tieto otázky: 1. »Môže zvýšenie miezd zlepšiť sociálne a ma teriálne výhľady robotníckej triedy?« 2. »Nemajú snahy odborových sväzov o zvý~ šenie miezd škodlivý vplyv na iné odvetvia prie myslu?« Weston vyhlásil, že on sám bude hájiť na prvú otázku zápornú a na druhú kladnú odpoveď. Na zasadnutiach 2. a 20. mája, odôvodňoval Weston svoje náhľady vo zvláštnej prednáške, po ktorej bola diskusia. _V liste z 20. mája 1865 napisal Marx o tom Engelsovi: »Dnes večer mimoriadne zasadnutie »Internacionály«. Starý dobrák Weston, starý owenovec (inak tesár), opakoval svoje dva body, ktoré stále v B e e hiv e (Úľ -=- po istý čas ofi ciálny orgán I. internacionály, ktorý uverejňoval všetky oficiálne dokumenty I. internacionály. Pozn. red.) obhajuje: ' 1. že všeobecné stúpanie miezd nič robotnikom nepomôže; 2. že následkom toho Trade Unions (odborové sväzy) veci robotnictva iba š k 0 dia. Keby tieto dva body, v ktoré veri on jedi ý z celej spoločnosti, boly prijaté, boli by s e v smiešnom položeni, a to tak oproti tuna 'šim Trade Unions ”ako aj oproti štrajkovej epid mii, ktorá teraz zachvátila kontinent. / ...Všetci teraz samozrejme čakajú, žeÍ jeho' tvrdenia vyvrátim. Bol by som.si vlastne mal na večer vypracovať odpoveď, na pokladal spm za dôležitejšie pracovať ďalej na svojej kniheĺa bu dem teda musieť improvizova-ť. Viem, pravda, vopred, okolo čoho sa debata bu~ de hlavne krútiť: 1. že mzda určuje hodnotu tovarov; 2. že keď kapitalisti dnes zaplatia päť šilingov miesto štyroch, zajtra (následkom zvýšeného do pytu) budú svoj tovar predávať po piatich šilin goch miesto po štyroch. Nech je to akokoľvek nudné a iba povrchu javu sa týkajúce, predsa nie je ľahké vyložiť ignorart tom všetky národohospodárske otázky, ktoré s tým súvisia. Kurz politickej ekonomie nemOŽ'nO vtesnat' do jednej hodiny. Urobim však, čo sa dá.« Mara: sa prostým zásahom do diskusie neuspou kojil. Vypracoval si reč, ktorý, potom generálnej rade na dva razy predniesol, Ale ani Marx- ani Engels túto prednášku neuverejnilž, Mara: o tom 24. júna 1865 napisal Engelsovi: »V ústrednej rade som mal prednášku (v tlači by toho boly asi dva hárky) o otázke, nadhodenej Mr. Westonom, aký vplyv by malo všeobecné zvyšovanie miezd atd'. Prvá časť je odpoveďou na Westonovehluposti: druhá obsahuje teoretický vý klad, pokiaľ to priležitost' dovolila. Teraz to má prist do tlače. Na jednej strane by mi to azda aj poslúžilo, keďže ti ľudia majú spo jenie 3 J. St. Millom, profesorom Beeslym, Harri sonom atď. Na druhej strane nachádzam však aj protidôvody: 8 '1. dišputa s »Mr_ Westonom« ma nepriliš cti; 2. ono to v druhej časti, veľmi zhustenou, ale pomerne srozumiteľnou formou obsahuje veľa no~ vého, čo práve vo svojej terajšej knihe rozoberám» 'kým zas -- to už tkvie v povahe veci samej --- o mnohom sa zmieňujem iba letmo. Neviem, či je radno takýmto spôsobom sa predbiehať.« Tuto prednášku uverejnila prvý raz r. 1898 .Marxova dcéra Eleanor so svojim manželom Ed 'wardom Avelingom v anglickej reči pod titulom: Hodnota, cena a zisk. Onisú aj autormi záhlaví prvých šiestich kapitol. Toho istého roku vyšla prednáška v nemčine v časopise N eue .Zeit podtitulom Mzda, cena a zisk. Toto prvé slovenské vydanie je preložené z ne~ -meckého prekladu, ktorý vydalo Vydavateľstvo -cudzojazyčnej literatúry, Moskva, r. 1945. Redakcia ÚVODOM Občania! Než sa pustim do vlastného predmetu prednáša» ky, dovoľte mi niekoľko predbežných poznámok.. Práve teraz zachvátila kontinent hotová epidé-a mia štrajkov a všeobecne sa volá po zvýšení miezd~ Táto otázka pride na našom sjazde na pretras.. Vy ako vodcovia medzinárodnej Asociácie musite k tejto najpodstatnejšej otázke zaujať pevné sta novisko. Preto som pokladal za svoju prvoradú\ povinnosť podrobne vec rozobrať -- hoci si uve-~ domujem nebezpečenstvo, že podrobim vašu trpez- livosť touto prednáškou ťažkej skúške. A ešte poznámočku ohľadne občana Westona. Nielen že pred vami rozvinul náhľady, ktoré, ako* vie, sú u robotníckej triedy veľmi nepopulárne; on tieto náhľady aj verejne obhajoval -- v zá~ njme robotníckej triedy, ako si mysli. Pred takou- to mravnou odvahou klobúk dolu. Dúfam, že na-v priek neprikrašľovanému tónu mojich vývodov pride nakoniec na to aj sám, že súhlasím s tým, v čom vidim základnú myšlienku jeho téz, ktoré však v ich terajšej forme musim pokladať za teoren. ticky nesprávne a pre prax nebezpečné. A teraz už bez okľúk k veci! 11 I. Výroba a mzdy. Vývody občana Wesrtonasa v podstate opierajú o dva predpoklady: po pl'Vé, že suma národnej' produkcže je vec nemenná, alebo, ako by sa vyw jadril matematik, konštantné množstvo alebo ve- ličjna; po druhé, že suma reálnej mzdy, t. j. mzdy,... meranej množstvom tovarov, ktoré za ňu možzm kúpiť, je nemenná suma, konštantná veličína. Nuž nesp-.nárvnoaťjeho prvého tvrdenia priamo báje do očí. Sami uznáte, že hodnota a množ.s-›tvo.« výroby s roka na rok stúpa, že výrobnosť národ-» nej práce rastie a že :množstvopeňazí, potrebné na obeh tejto vzraabajúcej produkcie, aa neustá-~ le mení. Co platí o konci roka alebo pri porov-v návaní rôzny-ch rok-ov, to platí aj pre každý parita- merný deň v roku. Množstvo čiže veľkosť národ-' nej výroby sa stále mení. Nie je 'to veličina kon» štantná, ale variabilná, menJivá. Odhliadnuc od". zmien v počte obyvateľstva, musí to tak byť ná» sledkom nepmeetajných zmien v akumulácži kapi tálu a produktivite práce. Je nesporne, že keby" dnes došlo :k všeobecnému zvýšeniu miezd, torto zvýšeníe, nech už jeho konečné následky budú: akékoľvek, by samo osebe bezprostredne sumu., výroby nezmenilo. Pri tomto zvýšení by sa mu» selo vychádzať z dnešného stavu veci. Ak však. produkciabolapred zvýšenímmiezd'va-» riabilná a nie pevná, ostane takou aj po zvýšení miezd. Ale dajme tomu, že suma národnej produkcie 131: je konštantná a nie menlivá. Aj vtedy by to, čo náš priateľ Weston pokladá za rozumný záver, ostalo prosrtým tvrdenim. Keď si vezmem nejaké „pevné číslo, dajme tomu 8, absolútne hranice 'tejto číslice nie sú jej častiam prekážkou meniť svoje vzájomné relatívne hranice, Ak zisk bol 6 a pracovná mzda 2, mohla by mzda stúpnuť na 6 a zisk klesnúť na 2, a konečný súčet by predsa dával 8. Teda ani pevná suma produkcie nijako -nedokazuje, že suma miezd musí byť pevná. Čím však dokazuje náš priateľ Weston jej nemen nosť? Tým, že to prosto tvrdí. No aj keď prijmeme jeho tvrdenie, vyplývajú :z neho dve možnosti, kým on vidi len jednu. Ak suma miezd je konštantná vehčma, nemôže vzrásť ani sa zmenšiť. Keď teda robotníci robia ”hlúposť,snažiac sa vynútiť si prechodné zvýšenie miezd, nie sú kapitalisti o nič múdrejší, snažiac sa :mzdy stlačiť dolu. Náš priateľ Weston nepopie ra, že robotníci si za určitých okolností môřu vy "bojovaťurčité zvýšenie miezd, keďže však podľa neho je suma miezd pevná, musí hneď nastať reakcia. Na druhej strane je mu tiež známe, že ka pitalisti si môžu vynútiť sníženie miezd a žesa o to 'naozaj neprestajne pokúšajú. Podľa zásady kon :štantnej mzdy musí v obidvoch prípadoch nastať opačná reakcia. Keby sa teda robotníci s-pierali 'pokusu o sníženie miezd alebo priamemu uskutočą :ňovaniu takýchto opatrení, boli by úplne v práve. “Teda by správne konali aj vtedy, keby sa snažili "'vynútiťsi zvýšenie miezd, keďže každá obrannú akcia proti snižovaniu miezd je akciou za ich zvý-e šenie. Podľa vlastnej zásady občana Westona by sa teda robotníci za určitých okolností mali so 'mknúť a bojovať za zvýšenie miezd. Ak odmietne záver, musí sa vzdať aj predrpo-. kladú, z ktorého záver vyplýva. Miesto aby hovo-e rail,žesruma je konštantnouvelžčžnoum, usel 'A4
The list of books you might like
