Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky FEDu a jej dopady na vývoj globálnych finančných aktív

78 Pages·2013·2.29 MB·Slovak

Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva

Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky FEDu a jej
dopady na vývoj globálnych finančných aktív
Quantitative easing of FED's monetary policy and its
impact on global finance assets
Diplomová práca

Autor: Bc. Dušan Koža
Financie

Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica apríl 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej
literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je
identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude
archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom
internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

............................................
V Galante dňa 22.4.2013 Bc. Dušan Koţa
Poďakovanie
Touto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcemu diplomovej práce Ing. Valérovi
Demjanovi, PhD. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovaní
diplomovej práce.

............................................
V Galante dňa 23.4.2013 Bc. Dušan Koţa
ANOTÁCIA

KOŢA, Dušan, Bc.: Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky FEDu a jej
dopady na vývoj globálnych finančných aktív. [Diplomová práca]. Bankovní institut
vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií
účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan PhD. Rok obhajoby: 2013.
Počet strán: 78.
Diplomová práca sa zaoberá kvantitatívnym uvoľňovaním menovej politiky
americkej centrálnej banky Federal reserve system a jej dopadov na svetové finančné
aktíva. V prvej kapitole je zadefinované centrálne bankovníctvo ako celok. Nachádza sa v
nej história vzniku centrálneho bankovníctva, spôsoby zakladanie centrálnych bánk a ciele
centrálnych bánk. Podrobne popisuje funkcie a činnosti centrálnych bánk ako emisnú
činnosť, reguláciu a dohľad, devízovú činnosť a bliţšie sa venuje menovej politike
centrálnych bánk. Druhá kapitola analyzuje súčasnú finančnú krízu. Venuje sa príčinám
finančnej krízy, hypotekárnemu trhu v USA, analyzuje priebeh krízy v USA a Eurozóne.
Bliţšie sa venuje monetárnej politike FEDu a kvantitatívnemu uvoľňovaniu menovej
politiky. Tretia kapitola sa venuje podrobnej analýze vplyvu kvantitatívneho uvoľňovania
menovej politiky FEDu na vybrané finančné aktíva. Analýza prebieha porovnaním
správania sa aktív počas obdobia programov QE I – IV a v čase, kedy tento program
neprebiehal. Zhrnuté výsledky budú obsiahnuté v závere práce.

Kľúčové slová: kríza, centrálna banka, kvantitatívne uvoľňovanie, menová politika
ANNOTATION

KOŢA, Dušan, Bc.: Quantitative easing of FED's monetary policy and its impact
on global finance assets. [Master´s theses]. Bankovní institut vysoká škola Praha,
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií účtovníctva a poisťovníctva.
Consultant: Ing. Valér Demjan PhD. Year: 2013. Pages: 78.
Master´s theses is dealing with quantitative easing of Federal reserve system
monetary policy and its impact on global financial assets. In first chapter is about central
banking in general. It describes the history of origin of central banking, ways of founding
and main targets of central banking. It describes functions and activities of central banks as
emitting activity, regulation and inspection, currency activity and is more closely focusing
on monetary policy of central banks. Second chapter is analyzing the actual financial crisis.
It describes the cause of financial crisis, mortgage market of USA and the crisis in USA
and Eurozone. It is focusing on FED´s monetary policy and on quantitative easing of
monetary policy. Third chapter is analyzing the effect of quantitative easing on chosen
financial assets. Analyze is comparing the assets during the period of QE I – IV and in time
when this program was not running. Results will be summarized on the end of the work.

Key words: crisis, central bank, quantitative easing, monetary policy
OBSAH

Abstrakt ................................................................................................................................ 4
Úvod ...................................................................................................................................... 7
1.Centrálna banka a menová politika ................................................................................ 9
1.1 Centrálna banka .......................................................................................................... 9
1.1.1 Historický vznik centrálneho bankovníctva ................................................... 12
1.1.2 Spôsoby zakladania centrálnych bánk ............................................................ 15
1.1.3 Ciele centrálnej banky .................................................................................... 16
1.2 Funkcie a činnosť centrálnych bánk ......................................................................... 17
1.2.1 Emisná činnosť ............................................................................................... 17
1.2.2 Regulácia a dohľad ......................................................................................... 19
1.2.3 Devízová činnosť ............................................................................................ 22
1.2.4 Ostatné funkcie centrálnej banky .................................................................... 24
1.3 Menová politika ........................................................................................................ 27
1.3.1 Transmisné mechanizmy menovej politiky .................................................... 28
1.3.2 Expanzívna a reštriktívna menová politika ..................................................... 29
1.3.3 Nástroje menovej politiky ............................................................................... 30
1.3.4 Inflácia a deflácia ............................................................................................ 34
2. Monetárna politika FEDu počas súčasnej finančnej krízy ........................................ 38
2.1 Finančná kríza ........................................................................................................... 38
2.1.1 Príčiny finančnej krízy ..................................................................................... 39
2.1.2 Hypotekárna kríza v USA ................................................................................. 39
2.1.3 Sekuritizácia ...................................................................................................... 43
2.1.4 Priebeh krízy v USA a v Eurozóne ................................................................... 45
2.2 Monetárna politika FEDu v období finančnej krízy ................................................. 51
2.2.1 Nekonvenčné nástroje menovej politiky FEDu ................................................ 53
2.3 Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky FEDu ................................................. 56
3. Analýza dopadov QE na vývoj globálnych finančných aktív .................................... 62
3.1 Vplyv QE na vývoj cien vybraných indexov ............................................................ 63
3.2 Vplyv QE na vývoj cien vybraných komodít ........................................................... 66
3.3 Vplyv QE na vývoj kurzu EUR/USD ....................................................................... 69
3.4 Vplyv QE na vývoj úrokových sadzieb na amerických dlhopisoch ......................... 71
Záver ................................................................................................................................... 73
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 75
6
ÚVOD

V roku 2007 sa po prvý krát začali objavovať náznaky súčasnej krízy, o ktorej v tom
čase takmer nikto nepredpokladal, ţe zasiahne tak tvrdo globálnu ekonomiku. Prvé signály
prišli z USA a odtiaľ sa rozšírili do celého sveta ako čierny mor. To, čo sa spočiatku javilo
ako kríza na trhu amerických realít a hypotekárnych úverov sa v dôsledku globálnej
kapitálovej previazanosti razom pretransformovalo na krízu bankového sektora a neskôr
krízu globálnej ekonomiky. V súčasnosti prechádza globálny hospodársky systém
najturbulentnejším vývojom za posledné desaťročia. Súčasná kríza býva často
prirovnávaná k Veľkej hospodárskej kríze z tridsiatych rokov minulého storočia.
Ekonomicky najsilnejšie celky západného sveta, Spojené štáty americké a Európska únia,
upadli do recesie a ich hospodárska politika musí čeliť novej váţnej výzve, pretoţe kríza
poškodila vzťahy na mikro a aj makro úrovni a naštrbila fungovanie ich ekonomík ako
celku.
Treba však smutne pripustiť, ţe súčasné problémy neprišli len tak z ničoho nič. Sú
totiţ výsledkom nášho správania sa, správania sa politických elít, našej chybnej predstavy,
ţe môţeme vytvoriť bohatstvo tlačením peňazí, prerozdeľovaním majetku, alebo efektívne
riadiť trhové vzťahy nadradenou inštitúciou. Taktieţ sú výsledkom súčasnej globálnej
politiky, ktorá sa nezaujíma o strategické, dlhodobo úspešné, efektívne riadenie, ale snaţí
sa vyťaţiť čo najväčšie maximum v čo najmenšom čase. Vzniknuté problémy sa prenášajú
do budúcnosti s vierou, ţe ich tam vyrieši niekto iný, alebo ţe ich nebude musieť riešiť
nikto. V súčasnosti sa podľa môjho názoru nachádzame v kríze ľudského správania,
ľudských hodnôt a celkovo apatie zmeniť súčasný status quo. Namiesto toho si nechávame
čoraz častejšie riadiť ţivoty štátom, ktorý, ako je to neraz vidieť aj z histórie, nemá na
prvom mieste naše blaho.
Aj súčasná finančná kríza má korene hlbšie v histórií a to v roku 2001, kedy USA za
pomoci centrálnej banky oddialila blíţiacu sa recesiu, ktorá sa blíţila po prasknutí bubliny
na technologickom indexe NASDAQ a neskorších teroristických útokoch na WTC.
Problémy sa však vrátili ako bumerang a dôsledok tohto kroku pociťujeme aţ do dnes.
Táto práca vzniká v priebehu globálne finančnej krízy, kedy po piatich rokoch
politici nevedia stále prísť z riešením, ktoré nebude silno bolieť. Aj keď spočiatku politické
7
elity videli priebeh krízy na pár rokov a kaţdý pozitívny signál znamenal obrat, opak bol
pravdou. Sme svedkami toho ako sa naplno rozbehla ďalšia krízová etapa. V Spojených
štátoch fiškalizácia nákladov doterajšieho priebehu krízy spôsobila rekordnú dlhovú
pozíciu v oblasti verejných financií. Eurozóna na tom nie je o nič lepšie, keďţe musí
zápasiť zo štrukturálnymi a inštitucionálnymi problémami. Projekt euro, ktorý sa
označoval ako pýcha Európskej únie, je v súčasnosti pre mnohé ekonomiky Eurozóny
väzenie. Ďalej tu je problém krajín PIIGS s financovaním svojho dlhu, nakoľko stratili
dôveru investorov. Nemôţeme zabudnúť na nafúknuté bankové systémy v malých
ekonomikách ako Cyprus, ktoré tikajú ako časovaná bomba aby sa zosypali na plecia uţ aj
tak znechutených daňovníkov. V neposlednom rade je tu nepruţný prístup európskych
lídrov v navrhovaní a realizácií moţných opatrení.
Nie je prekvapením, ţe popri vládnych zásahoch sa prakticky najdôleţitejším
opatrením v zmierňovaní dôsledkov krízy stali centrálne banky a ich nástroje menovej
politiky. Práve centrálne banky disponujú rozsiahlou škálou opatrení na stimuláciu
ekonomiky, úverovej aktivity bánk, ktorá v čase recesie a rastúcej nedôvery na
medzibankovom trhu ochladla. Centrálne banky boli nepriaznivou situáciou prinútené
k netradičným krokom v oblasti menovej politiky.
Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky spustené FEDom bolo spočiatku
hodnotené pozitívne. Podľa mnohých zabránilo zrúteniu globálneho finančného systému.
FED sa však v súčasnosti snaţí túto politiky pouţívať na dosahovanie cieľov, v ktorých uţ
minulosti zlyhala v prípade Japonska. Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky sa
povaţuje za jeden s najagresívnejších opatrení monetárnej politiky. Tento krok zvyšuje
peňaţnú zásobu, no nevplýva priamo na odstraňovanie recesie. QE sa snaţí podporovať
úverovú expanziu, ale reálne ekonomické subjekty musia byť ochotné poţičať si od bánk.
Ak nie sú, nemá QE ţiaden vplyv. Taktieţ sa natíska otázka, či nie je práve obrovská
úverová expanzia príčinou súčasných problémov a hospodárskej krízy.
Cieľom práce bude preto dôsledne analyzovať pôsobenie kvantitatívneho
uvoľňovania menovej politiky počas doterajšieho krízového vývoja a vyhodnotiť jeho
vplyv na globálne finančné aktíva, prípadne zhodnotiť riziká, ktoré prináša do budúcnosti.

8
1. CENTRÁLNA BANKA A MENOVÁ POLITIKA

“… náš celý monetárny systém je nečestný, keďže je založený na dlhu ... My sme zaň
nehlasovali. Vyrástol postupne, ale výrazne od roku 1971, keď sa upustilo od systému
založenom na komoditách.”
The Earl of Caithness, House of Lords, 1997.

1.1 Centrálna banka

Peniaze a peňaţná ekonomika sú v súčasnosti tou najdôleţitejšou časťou trhu.
Peniaze sú univerzálny prostriedok výmeny. Emitovanie a kontrola obehu peňazí je
privilegovaná výsada, ktorá sa udeľuje v dnešnej dobe centrálnej banke, preto majú jej
rozhodnutia tak veľkú váhu a vplyv na celú ekonomiku.
„Jeden z najdôleţitejších vplyvov v kaţdej ekonomike má centrálna banka. Tá sa
svojimi rozhodnutiami snaţí štandardne o zabezpečovanie svojich cieľov. Najdôleţitejším
nástrojom k tomu je stanovovanie základnej úrokovej sadzby.“ (Demjan et al., 2008, s. 95)
„Gestorom menovej politiky je vţdy inštitúcia, ktorá vydáva peniaze do obehu.
V súčasnosti je to vo všetkých štátoch na svete centrálna emisná (ceduľová) banka, ktorá
má výlučné oprávnenie na vydávanie peňazí do obehu.“ (Beňová a kol., 2007, s. 203-204)
Profesor Revenda, ktorí sa venuje problematike centrálneho bankovníctva,
charakterizuje centrálne banky nasledovne: „ Centrálne banky, skôr nazývané aj emisné
banky, sú inštitúcie, ktoré:
1. Majú emisný monopol na hotovostné peniaze – bankovky, poprípade i mince
2. Vykonávajú menovú politiku
3. Regulujú bankový systém
Za prioritný znak, okrem určitých výnimiek, moţno povaţovať prvý z uvedených. Je
to práve emisný monopol, ktorým sa centrálne banky začali vyčleňovať zo sféry
obchodných a ďalších bánk.“ (Revenda, 2011, s. 26)
9
Profesor Medveď uvádza, ţe centrálna banka má viacero osobitných funkcií, ktoré ju
odlišujú od ostatných bánk: „má nadradené postavenie. Spravidla je vo vlastníctve štátu.
Má hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj k tomu
zodpovedajúcu právomoc – musí byť vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od
vlády a ministerstva financií. Jej cieľom nie je maximalizovať zisk, čiţe nie je komerčne
orientovaná. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu menu a určovať menovú
politiku.“ (Medveď a kol., 2012, s. 58)
V knihe Komerčné banky od docenta Belása je uvedené „ Centrálna banka je
mimoriadne dôleţitou súčasťou bankového systému. Predstavuje vrcholový subjekt
menovej politiky a regulovania bankového systému. Centrálna banka nie je
podnikateľským subjektom a cieľom jej činností je spravidla stabilita meny a stabilita
bankového systému. Svojimi aktivitami výrazne vplýva na priebeh reprodukčného procesu
a determinuje vývoj najvýznamnejších makroekonomických ukazovateľov.“ (Belás a kol.,
2008, s. 15)
Čo sa týka právneho postavenia a následne finančných aspektov centrálnych bánk,
moţno v tomto prípade hovoriť jednak o verejných inštitúciách, o spoločnostiach
s kapitálom vytváraným prostredníctvom akcií, ako aj o špecifických subjektoch, pričom
pri určitých činnostiach má centrálna banka postavenie orgánu verejnej správy a pri iných
aktivitách postavenie podnikateľa. (Kotlebová et al., 2007, s.112)
Na riziká, ktoré so sebou centrálne bankovníctvo a centrálne banky prinášajú
upozorňujú zástancovia Rakúskej ekonomickej školy. Tvrdia, ţe emisia peňazí aj politiky
úrokových sadzieb by sa nemala dať do rúk jednej inštitúcie, monopolu. Zlyhania
centrálneho plánovania sú jasne viditeľné vo všetkých oblastiach, v ktorých sa praktizujú.
M.N. Rothbard popisuje centrálne bankovníctvo vo svojej knihe Peniaze v rukách
štátu nasledovne: Centrálne bankovníctvo je v súčasnosti zaraďované do rovnakej
kategórie ako kanalizácia, či dobrá infraštruktúra. Kaţdá ekonomika, ktorá ich nemá, sa
nazýva „zaostalá“, či „primitívna“. Centrálna banka si udrţuje svoju rozhodujúcu pozíciu
vďaka vládou pridelenému monopolu na emisiu peňazí. To je často kľúč k moci, o ktorom
sa nerozpráva. Vláda koniec koncov menuje predstaviteľov banky a koordinuje jej politiku
s ostatnými politika štátu.(Rothbard, 1990, s. 74)
10