Kultúrno-historický kalendár 2012

154 Pages·9.13 MB·Slovak

by  Vrablicová K.

. K UKLATLÚERNNDOÁ-RH I-S 2T0O1R2ICKÝ
v hudobných revue a ako komický herec vo francúzskych fi lmoch, v 1917 sa stal hviezdou
JANUÁR
v Casino de Paris, v 1929 odišiel do Hollywoodu, silný francúzsky akcent, melodický
hlas a šarm z neho urobili prototyp galantného a noblesného francúzskeho monsieura
1. 1. 1912 ofi ciálne vznikla Čínska republika (formálne vyhlásená) – 100. výročie v amerických fi lmoch 30. rokov, v 1935 sa vrátil do Paríža, nakrúcal vo Francúzsku
a Anglicku, hral a spieval asi v 40 fi lmoch, jeho piesne Mimi, Louise a Valentine získali
1. 1. 1932 *PhDr. Titus Kolník, DrSc., Hrachovište, slovenský archeológ, absolvoval štúdium
medzinárodnú popularitu, v 1958 dostal zvláštneho Oscara za celoživotné dielo, nositeľ
archeológie a národopisu na FF UK v Bratislave a FF KU v Prahe (1955), dlhoročný
vyznamenaní (Légion d’honneur, 1938, francúzsky Ordre merite national, 1964), v 1973
pracovník Archeologického ústavu SAV (1954 – 2008, 1961–64, 1966–70 vedúci
vyšla autobiografi cká kniha Bravo, Maurice! – 40. výročie
Protohistorického a slovanského oddelenia AÚ SAV), hlavný redaktor časopisu Slovenská
archeológia (1991–99), absolvoval dlhodobé študijné pobyty v Maďarsku, Rakúsku, 2. 1. 1462 *Piero di Cosimo, vl. menom Piero di Lorenzo, Florencia (†1521 alebo 12. 4. 1522
ZSSR a Nemecku (1964–65 štipendista Humboldtovej nadácie, ako prvý z bývalého Florencia), taliansky renesančný maliar, žiak Cosima Rosselliho, ktorému asistoval
Československa), vo vedeckovýskumnej činnosti sa špecializoval na rímsku dobu a obdobie pri maľovaní fresiek v Sixtínskej kaplnke (od 1481), známy svojou fantastickou
sťahovania národov, problematiku barbarského a hlavne germánskeho osídlenia v strednej imaginatívnosťou, autor imaginatívnych mytologických malieb (Venuša, Mars a Kupido,
Európe, na rímsko-germánske kontakty v 1. – 4. stor., venoval sa štúdiu pamiatok antického Vulkán a Aeolus, Perseus oslobodzuje Andromedu, Satyr oplakávajúci Nymfu, Boj medzi
umenia na Slovensku a ich ikonografi i (Skvosty antiky na Slovensku, 1979, Römerzeitliche Lapitmi a Kentaurmi), náboženských obrazov (Nepoškvrnené počatie, Sv. Mária Magdaléna,
Gräberfelder in der Slowakei, 1980, Staroveká plastika, 1981, Rímske a germánske umenie Sv. Ján Evanjelista, Madona s dieťaťom), fresiek a portrétov (Portrét Simonetty Vespucci),
na Slovensku, 1984 – Cena Literárneho fondu, Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov pracoval navrhoval tiež masky na karnevaly, ľudové slávnosti a procesie, nepatril k žiadnej
I. – Územie Slovenska pred príchodom Slovanov, 1998, aj reedícia – spoluautor, Kontakty maliarskej škole a pracoval mimo ofi ciálneho umeleckého prostredia – 550. výročie
raného kresťanstva s územiami strednej Európy vo svetle archeologických a historických
2. 1. 1762 nová správna reforma v Rakúsku ustanovila Česko-rakúsku dvorskú kanceláriu ako
prameňov, In: Studia arch. Slovaca medievalia III. – IV., 2000–01, Ľudmila Cvengrošová
najvyšší politický orgán pre české a rakúske krajiny (namiesto zrušeného Directoria in
a dávne Slovensko /medaily, reliéfy, sochy/, 2012 – s E. Kolníkovou a J. Vladárom;
publicis et cameralibus – Direktória pre verejné a kamerálne záležitosti) – 250. výročie
spoluautor monografi e Dejiny Bratislavy I., spoluautor monografi e Branč. Germánska
osada z 2. až 4. storočia, 2007 – s V. Varsikom a J. Vladárom), realizoval terénne výskumy 2. 1. 1837 *Milij Alexejevič Balakirev, Nižný Novgorod (†29. 5 1910 St. Peterburg), ruský
lokalít z doby rímskej (Abrahám, Branč, Cífer – Pác, Kostolná pri Dunaji, Milanovce, skladateľ, klavirista a dirigent, hudobný pedagóg a teoretik, vedúca osobnosť Mocnej hŕstky,
Očkov, Sládkovičovo, Štúrovo), bol odborným konzultantom pri výskumoch rímskej stanice štúdium matematiky na univerzite zanechal (1853–55 na Matematickej fakulte Kazanskej
v Stupave (1974–76), v Rusovciach (od 1979) a v Iži (od 1978), držiteľ Ceny Daniela Rapanta univerzity), v 1855 sa v Petrohrade stretol s M. I. Glinkom, ktorý ho presvedčil, aby sa venoval
za rok 2002, nositeľ Zlatej plakety AÚ SAV (čestný člen AÚ) a Zlatej plakety Ľudovíta Štúra komponovaniu hudby, v 1856 debutoval s veľkým úspechom na univerzitnom koncerte
SAV, emeritný člen Učenej spoločnosti SAV, člen Nemeckého a Rakúskeho archeologického v Petrohrade ako klavirista a skladateľ (koncertné Allegro fi s-mol), začiatkom 60. rokov
inštitútu, manžel numizmatičky E. Kolníkovej – 80. výročie 19. storočia vznikla pod jeho vedením skupina skladateľov Mocná hŕstka (Mogučaja kučka),
príslušníci skupiny (Balakirev, C. A. Kjuj, M. P. Musorgskij, A, P. Borodin, N. A. Rimskij-
1. 1. 1942 †Jaroslav Ježek, New York (*25. 9. 1906 Praha), český hudobný skladateľ a klavirista,
-Korsakov, teoretikom bol V. V. Stasov) čerpali v tvorbe z národných (ruskej histórie,
1924–27 študoval na Pražskom konzervatóriu, v 1928 sa začala jeho mimoriadne úspešná
národných eposov a rozprávok) a ľudových zdrojov ruskej hudby (ľudovej piesne), v 1862
spolupráca s Werichom a Voskovcom v Osvobozenom divadle, kde pre ich divadelné hry
spoluzakladateľ (s G. Lomakinom) Bezplatnej hudobnej školy v Petrohrade (škola fungovala
skladal scénickú hudbu (k 20 hrám) a piesne na ich texty, tvoriace základ českej modernej
pod cárskou záštitou, pôsobil v nej ako koncertný dirigent, 1868–74 a 1881 – 1908 jej
tanečnej a džezovej hudby (Ezop a Brabenec, Život je jen náhoda, David a Goliáš, Klobouk
riaditeľ), 1867–69 hlavný dirigent Ruskej hudobnej spoločnosti v St. Peterburgu, v 1866
ve křoví, Mary, babička Mary, Nebe na zemi, Nikdy nic nikdo nemá, Půl párku, Pochod
a 1867 v Prahe uviedol opery Život za cára (Ivan Susanin) a Ruslan a Ľudmila M. I. Glinku,
stoprocentních mužů – za vojny ho V & W používali ako znelku svojich rozhlasových
1883–94 riaditeľ Dvorskej speváckej kapely, komponoval predovšetkým symfonickú
programov z Ameriky), komponoval aj tanečnú a fi lmovú hudbu (Pudr a benzin, U nás
hudbu (1. symfónia, 1898, 2. symfónia, 1908, symfonické básne Tamara, 1881–82 – podľa
v Kocourkově, Svět patří nám a i.), početnú klavírnu a komornú tvorbu, od 1934 bol členom
básne Lermontova, Rus, 1887, V Čechách, 1906) a klavírnu hudbu (fantázia Islamej, 1869,
surrealistickej skupiny, na jeseň 1938 bola Osvobozenému divadlu odňatá koncesia (angažovali
nedokončený klavírny koncert), hudbu k Shakespearovmu Kráľovi Learovi (1858–61),
sa proti fašizmu) a v januári 1939 spolu s Werichom a Voskovcom odletel do USA, usadil sa
komornú hudbu, romance, piesne a i., v 1866 vyšiel jeho zborník 40 národných piesní pre
v New Yorku, kde vyučoval hru na klavíri a bol zbormajstrom Československého pěveckého
hlas a klavír, ku koncu života sa oddal náboženskému mysticizmu – 175. výročie
sboru (ich koncert 6. 4. 1941 bol prvým celovečerným zborovým koncertom v New Yorku
vôbec), v 1991 vzniklo v Prahe Konzervatórium a Vyššia odborná škola Jaroslava Ježka (ako 2. 1. 1992 v Rusku sa začala radikálna ekonomická reforma (Big Bang, Jeľcinova – Gajdarova
jediné v ČR sa venuje výučbe džezu, populárnej a klasickej hudbe) – 70. výročie reforma), ruská vláda sa snažila realizovať zamýšľané transformačné opatrenia v 3 zá klad-
ných smeroch: liberalizácia ekonomiky – liberalizácia cien, liberalizácia222 miezd, liberalizáci22a
1. 1. 1942 zástupcovia 26 štátov protihitlerovskej koalície, bojujúcich proti mocnostiam Osi, vo
zahraničného obchodu, inštitucionálne zmeny – privatizácia, makroekonomická
Washingtone podpísali Deklaráciu Spojených národov(aj Washingtonská deklarácia),
stabilizácia – vyrovnaný štátny rozpočet, reštriktívna peňažná a úverová politika; drastická
vyjadrovala vôľu signatárov zvíťaziť nad fašizmom, zaviazali pokračovať v spoločnom
šoková terapia priniesla radikálne zdražovanie, hyperinfl áciu, vysoké dane, fi nančné
boji proti fašistickým mocnostiam až do konečného víťazstva, použiť na to všetky
špekulácie atď., v dôsledku toho došlo k drastickému prepadu životnej ú0000rovne obyvateľstva000000,
zdroje a spoločne pri tom spolupracovať, v tejto deklarácii sa prvýkrát použil pojem
v dôsledku privatizačných procesov (kupónová privatizácia) nastala výrazná diferenciácia
Spojené národy, schválený na podnet prezidenta Roosevelta, podpísali ju aj zástupcovia
obyvateľstva (prví miliardári) – 20. výročie
Československa, deklarácia patrila medzi dokumenty, z ktorých vychádzala Charta OSN
(podpísaná 26. 6. 1945, vstúpila do platnosti 24. 10. 1945) – 70. výročie 3. 1. 1942 *PhDr. Dušan Kováč, DrSc., Humenné, slovenský historik a spisovateľ,11 absolvoval štúdium11
histórie a ruštiny na FF UK v Bratislave (1964), pôsobil ako stredoškolský profesor (1965–66
1. 1. 1972 †Maurice Chevalier, Paríž (*12. 9. 1888 Paríž), francúzsky šansoniér, tanečník, spevák
v Partizánskom, 1966–68 v Bratislave), 1968–81 vedecký pracovník Ústavu dejín európskych
a fi lmový herec (Mlčať je zlato, Gigi), začínal ako akrobat a kabaretný spevák, účinkoval
22222
– 2 – – 3 –
soc. krajín SAV, 1981–90 vedecký pracovník a 1990–98 riaditeľ Historického ústavu SAV Yorku, jeho džezrocková fusion formácia Mahavishnu Orchestra (1971 – 1976 a 1984–87)
v Bratislave, 1998 – 2005 vedecký sekretár a 2005–09 podpredseda SAV pre spoločenské interpretovala technicky virtuóznu hudbu, spájajúcu elektrický džez a rock s východnými
vedy, absolvoval študijné pobyty v zahraničí (USA, Rakúsko, Veľká Británia), špecializoval a indickými vplyvmi, 1975–77 viedol formáciu Shakti (s indickými muzikantmi), s Alom
sa na moderné slovenské a európske dejiny 19. a 20. storočia, vznik a vývin moderného DiMeola a Pacom DeLucia vytvoril legendárne gitarové trio (1981–96: albumy Friday Night
slovenského národa (hlavné vedecké výsledky: začlenenie slovenského nacionalizmu do in San Francisco, 1981, Passion, Grace & Fire, 1982, Guitar Trio, 1996), v 2008 bol jeho
kontextu európskeho vývoja v 19. a 20. storočí, príspevky k dejinám diplomacie a k dejinám album Floating Point nominovaný na Cenu Grammy ako najlepší súčasný džezový album,
1. svetovej vojny, objasnenie historických slovensko-českých vzťahov v stredoeurópskom v 2010 dostal s Chickom Coreom Cenu Grammy za najlepší džezový inštrumentálny album
priestore, príspevky k poznaniu dejín národnostných a etnických menšín a vzťahu (Five Peace Band) v 2011 album To The One nominovaný na Cenu Grammy ako najlepší
menšina – väčšina; publikácie: Muži deklarácie, 1991, Nemecko a nemecká menšina na súčasný džezový album), viac ráz zvíťazil v anketách ako najlepší džezový gitarista alebo
Slovensku 1871 – 1945, 1991, History and Politics, 1992, Slovensko v Rakúsko-Uhorsku, najlepší gitarista celkovo, v 1994 dostal Cenu Milesa Davisa na Medzinárodnom džezovom
1995, Slováci. Česi. Dejiny, 1997, 20 storočí na Slovensku. Eseje a kalendárium, 1999, festivale v Montreale, nahral veľa albumov so svojimi projektmi i ako hosťujúci gitarista,
Dejiny Slovenska, 1998, 20. storočie – storočie svetla, storočie temna, 2000, Milan Rastislav v 1987 vystupoval v Bratislave s Jonasom Hellborgom na Bratislavských džezových dňoch
Štefánik, 1996; editor: Kronika Slovenska. Zv. 1. Od najstarších čias do konca 19. storočia, a v 2008 vystúpil s The 4th Dimension v bratislavskej Incheba Expo Aréne v rámci jazzovej
1998, Kronika Slovenska. Zv. 2. Slovensko v 20. storočí, 1999; vedúci autorského kolektívu: session One Day Jazz – 70. výročie
Slovensko v 20. storočí, 1. zväzok: Na začiatku storočia 1901 – 1914, 2004, Slovensko
5. 1. 1932 *Prof. Umberto Eco, Alessandria, taliansky literárny kritik, fi lozof a estetik, historik
v 20. storočí, 2. zväzok: Prvá svetová vojna, 2008 – Cena SAV za vedeckovýskumnú činnosť
umenia, medievalista, semiotik, románopisec, patrí medzi najvýznamnejších reprezentantov
2010, O historiografi i a spoločnosti, 2011; gestor a autor učebníc dejepisu pre 5 – 9. ročník
postmoderny, štúdium práva na univerzite v Turíne zanechal a potom absolvoval štúdium
ZŠ), hlavný redaktor Historického časopisu, člen redakčnej rady časopisov História, Český
stredovekej fi lozofi e a literatúry (v 1954 PhD.), pracoval ako kultúrny redaktor v televízii,
časopis historický, Česko-slovenská historická ročenka; od 1959 publikoval básne i prózu
1956–64 prednášal na univerzite v Turíne, potom vo Florencii a Miláne, od 1971 profesor
v Mladej tvorbe, potom v Slovenských pohľadoch a Novom slove, debutoval v 1971
semiotiky na univerzite v Bologni, vedie seminár komunikačných vied, na Univerzite San
knihou próz Prevteľovania, v 1973 vyšla jeho jediná básnická zbierka Zväčšeniny, v 1991
Marino (jej prezident) založil International Center for Semiotic and Cognitive Studies,
próza Medzi vlkom a hmlou, venoval sa hlavne tvorbe pre deti a mládež (knihy poviedok:
prednáša na univerzitách v Miláne, Paríži a v New Yorku, venoval sa štúdiám v oblasti
Tajomstvá, 1978, Prvý deň prázdnin, 1981, Deväť studničiek, 1984; rozhlasové hry: Biela
estetiky (Otvorené dielo – Opera aperta, 1962, rev. vvd. 1972, 1976, Dejiny krásy – Storia
prašná cesta, 1974, Studňa, 1980; TV scenáre: Chlapské leto, Yetiho stopy, Posledná fáza
della Bellezza, 2004, ilustrovaná esej, opisuje a početným obrazovým materiálom
zatmenia, S vetrom vo vlasoch), člen vedeckých domácich (Učená spoločnosť SAV – člen
dokumentuje vývoj predstáv o kráse od antického Grécka dodnes, Dejiny škaredosti – Storia
Rady Učenej spoločnosti SAV, Slovenská akademická spoločnosť, Vedecké kolégium SAV
della Bruttezza, 2007, ilustrovaná esej o škaredosti, Skeptici a tešitelia – eseje o masovej
pre kultúrno-historické vedy) i zahraničných spoločností (Collegium Carolinum – Mníchov,
kultúre), medievalistiky, literárnej vedy (Hranice interpretácie – I limiti dell’interpretazione,
Nemecko, Royal Historical Society, Londýn, Maďarská akadémia vied, Rakúska akadémia
1990, hodnotí interpretačné prístupy od Aristotela až po Derridu, rozvíja svoje názory na
vied), 1990 – 2011 predseda Slovenského národného komitétu historikov, od 2011 predseda
„otvorenosť diela“, „modelového čitateľa“, eseje O literatúre, 2003), otázkam komunikácie
Slovenskej historickej spoločnosti, nositeľ Pribinovho kríža II. triedy (2003), Herderovej
a semiotiky (Teória semiotiky, 1976, Semiotika a fi lozofi a jazyka, 1984 – napísal ich po
ceny (2004), brat bývalého prezidenta SR Michala Kováča – 70. výročie
neúspešných anglických prekladoch svojich predchádzajúcich prác v angličtine; Hľadanie
4. 1. 1932 *Carlos Saura, Huesca, španielsky fi lmový režisér a scenárista, absolvoval štúdium réžie dokonalého jazyka v európskej kultúre, 1993, O zrkadlách a iné eseje, 1995), autor množstva
na Instituto de Investigaciones y Estudios Cinematográfi cos (1957), 1957– 63 pedagogicky štúdií, prác a esejí z oblasti kritiky, histórie a komunikácie (mnohé preložené do viacerých
pôsobil na Filmovej škole v Madride (profesor réžie, v 1963 musel školu opustiť jazykov), autor 6 románov, svetovým bestsellerom sa stal hneď jeho prvý román Meno ruže
z politických dôvodov – Frankova cenzúra), medzinárodný ohlas mali jeho fi lmy Záhrada (1980, fi lmový prepis režiséra Jeana-Jacquesa Annauda v 1986 s veľkým diváckym ohlasom,
rozkoší (1970), Anna a vlci (1972), Sesternica Angelika (1973, zvláštna cena poroty na so Seanom Connerym) o tajomnej vražde spáchanej v 14. stor. v talianskom kláštore
MFF v Cannes), Elisa, môj život (1975, cena MFF v Cannes), Starý dom uprostred Madridu rozoberá otázku pravdy z teologickej, fi lozofi ckej a historickej perspektívy, nasledoval
(1976), trilógiu fi lmových fl amencových tanečných drám Krvavá svadba (1981), Carmen ďalší bestsellerový román Foucaultovo kyvadlo (1988), Ostrov včerajšieho dňa (1995),
(1983) a Čarodejná láska (1986) nakrútil v spolupráci s choreografom, tanečníkom a hercom Baudolino (2001), ilustrovaný román Tajomný plameň kráľovnej Loany (2004) a Pražský
Antoniom Gadesom a jeho skupinou, snímka Mamička oslavuje sté narodeniny (1979) cintorín (2010), v ČR vyšla aj kniha rozhovorov francúzskeho novinára a spisovateľa Jeana-
a Tango (1998) boli nominované na Oscara za najlepší zahraničný fi lm, do viacerých fi lmov -Philippa de Tonnaca s U. Ecom a francúzskym scenáristom Jeanom-Claudom Carrièrom
obsadil svoju dlhoročnú partnerku Geraldine Chaplin, z novších fi lmov spomeňme Salomé s názvom Knih se jen tak nezbavíme, v 2009 bol hosťujúcim kurátorom parížskeho Louvre
(2002), dokument Fados (2007), Don Giovanni (2009) a Flamenco, Flamenco (2010, pohľad (séria prednášok, konferencií, koncertov a špecializovaných prehliadok múzejných zbierok
na históriu a tradície hudby a tanca fl amenco), nositeľ Zlatej medaily Academia de las Artes v súlade s témou, ktorú si sám zvolil – „závrat zo zoznamu“ /názov j222eho diela Vertigin22e
y las Ciencias Cinematográfi cas de España (1992) – 80. výročie della lista/ a výstava v Louvre, venovaná „závratu z umenia“ v priebehu storočí), držiteľ
mnohých prestížnych ocenení (Cavaliere di Gran Croce Ordine al merito della Repubblica
4. 1. 1942 *John McLaughlin, Doncaster, anglický gitarista a skladateľ (jazz fusion), na gitare sa
Italiana, 1997, Zlatá medaila za zásluhy v oblasti kultúry a umenia) a čestných doktorátov
naučil hrať ako samouk, považovaný za jedného z najväčších gitaristov, vo svojej gitarovej
hudbe obsiahol džez, indickú klasickú hudbu, indickú ľudovú hudbu, fusion, západnú (Katholieke Universiteit v Leuvene, Belgicko, Loyola University, Chica0000go, State Universit000000y
of New York, Royal College of Arts, Londýn, Université de Paris, Sorbonne Nouvelle,
klasickú hudbu a fl amenco, nahrával a hral so špičkovými muzikantmi: s Milesom Davisom
University of Glasgow, Unversidad Complutense de Madrid, univerzít v Odense, Tel Avive,
(electric jazz-fusion albumy), Carlosom Santanom, Waynom Shorterom, Chickom Coreom,
Buenos Aires, Aténach, v Tartu, Akadémie krásnych umení vo Varšave, Institut d’études
Tonym Williamsom, Stingom, Jimim Hendrixom, Al Di Meolom, Pacom de Lucíom,
politiques v Grenobli, Lomonosovovej univerzity v Moskve, Freie Un11iversität v Berlíne11,
v 1974 Mahavisnu Orchestra nahral s London Symphony Orchestra album Apocalypse
Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, univerzít v Siene, Sofi i, Ľubľane, v Uppsale a iných
(jeho kompozície) a v 1988 nahral London Symphony Orchestra jeho Koncert pre gitaru
univerzít) – 80. výročie
a orchester Mediterranean, v 1968 založil prvú vlastnú skupinu, v 1969 odišiel do New
222222
– 4 – – 5 –
5. 1. 1952 †Prof. JUDr. Vladimír Fajnor, Bratislava (23. 10. 1875 Senica), slovenský politik, právnik, Marseille, Bordeaux; Belgicku – Liège, Brusel; ďalej v Barcelone, Amsterdame, Aténach,
univerzitný profesor, prispel k položeniu základov čs. právneho systému, absolvoval štúdium Teheráne a v Tokiu), v zahraničí spieval predovšetkým postavy talianskeho romantického
práva na univerzitách v Berlíne a Budapešti, 1901–18 advokát vo Zvolene, od mája 1902 a veristického repertoáru (životnou úlohou bol Verdiho Othello – nakrútil aj 2 fi lmové
do 1. 1. 1912 právny zástupca Zvolenskej ľudovej banky, v 1912 založil Meštiansku banku verzie, v 1987 ňou uzavrel aktívnu umeleckú činnosť), tiež Jeníka v Predanej neveste,
(s akciovým kapitálom 300 000 korún; 1912–19 jej riaditeľ – v 1919 splynula so Zvolenskou Lacu v Její pastorkyni, Dimitrija v Borisovi Godunovovi, Stolzinga v Majstroch spevákoch
ľudovou bankou), v 1912 založil Roľnícku banku v Dobrej Nive (po necelom roku norimberských, Aigistha v Elektre a i., v zahraničí propagoval slovenskú hudbu (aj jeho
samostatnej činnosti zmenená na fi liálku Meštianskej banky vo Zvolene), spoluzakladateľ zásluhou v 1979 mníchovský Theater am Gärtnerplatz uviedol Suchoňovu Krútňavu, kde
a člen správnej rady Všeobecnej banky v Lučenci (1909), člen správnych rád v Krupinskej spieval Ondreja), vystupoval aj koncertne, v 1983 vydavateľstvo Opus vydalo platňu s jeho
sporiteľni, Roľníckej banke v Hliníku nad Hronom a v Myjavskej banke, 1918–19 zvolenský interpretáciami árií z ruských a talianskych opier, v 1987 ukončil aktívnu spevácku kariéru,
župan v Banskej Bystrici, 1919–30 prezident súdnej tabule v Bratislave, 1931–39 prezident od 1986 vyučoval slovanský vokálny prejav na mníchovskom konzervatóriu a vysokej
Najvyššieho súdu ČSR v Brne, prednášal na PF UK v Bratislave (v 1936 profesor), september škole, viedol interpretačné kurzy v Karlových Varoch, vo Francúzsku i v Belgicku, člen
1920 – september 1921 minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, v 1938 porôt medzinárodných i slovenských speváckych súťaží, otec opernej speváčky a hudobnej
minister spravodlivosti, v 1945 zástupca ČSR pri stálom medzinárodnom rozhodcovskom pedagogičky Andrey Kucharskej, starý otec nádejnej mezzosopranistky Michaely Šebes-
súde v Haagu, spoluzakladateľ a predseda (1920–36) Právnickej jednoty na Slovensku, tovej – 80. výročie
špecializoval sa na súkromné právo (Nástin súkromného práva platného na Slovensku
6. 1. 1987 Charta 77 uverejnila k 10. výročiu svojho vzniku vyhlásenie Slovo k spoluobčanom, kde
a Podkarpatskej Rusi, s A. Zátureckým, 1924), spoluautor právnického terminologického
prvý raz priamo vyzvala čs. verejnosť na občiansku aktivitu a zodpovednosť, upozornila na
slovníka, spoluzakladateľ a redaktor (1920–36) Právneho obzoru, syn advokáta a hudobného
spôsoby, ako dosiahnuť demokratickú obnovu spoločnosti, zmenu politickej a spoločenskej
skladateľa Štefana Fajnora, brat biskupa západného dištriktu a generálneho biskupa
klímy („... osud této země nezáleží jen na politické moci... Daleko víc záleží na tom, co
Slovenskej ev. cirkvi Dušana Fajnora – 60. výročie
uděláme my všichni... Dějiny nedělají jen vlády a žádná vláda nemůže úplně pomíjet to,
6. 1. 1412 *sv. Jana z Arku (fr. Sainte Jeanne d’Arc), nazývaná Panna Orleánska (fr. La Pucelle co dělají občané. Demokracie není něco, co jedni dávají druhým. Je to úkol pro všechny.
d’Orléans), Domrémy (30. 5. 1431 Rouen – upálená), francúzska hrdinka storočnej vojny, Všichni se jí musí znovu a znovu učit. I na nás všech záleží, kdy a jak výrazně se pohne
bojovníčka proti Angličanom, mučenica, od mladých rokov počula hlasy sv. Michala, dobrým směrem sama politická moc. ... vymaňme se konečně ze své pohodlné odevzdanosti
Kataríny a Margaréty, inšpirovaná týmito hlasmi a v presvedčení, že je Bohom vyvolená osudu! Přestaňme čekat, co udělají jiní, a udělejme něco sami! Probuďme se z apatie,
oslobodiť Francúzsko od Angličanov v 1429 s vojskom viedla víťazné ťaženie do Orléansu, nepropadejme pocitu marnosti, překonejme svůj strach! Čím víc bude občanů, kteří se
dobyla pevnosť Tourelles, mesto Jargeau, potom vtedajšie francúzske hlavné mesto Meung, o to pokusí, tím méně bude i důvodů ke strachu, protože tím těžší bude oprávněný postoj
ďalej Beaugency, kde zlomila posledný veľký odpor v údolí rieky Loiry a potom porazila trestat. Každý z nás může odvahou, kterou v sobě nalezne, přispět k tomu, aby se ani ostatní
anglickú armádu pri Patay a odtiahla k Remešu (korunovačné mesto francúzskych kráľov), nemuseli tolik bát. Smysluplný život nepřiděluje občanům vláda, o ten musí občané sami
kde po ceste dobyla mestá Auxerres, Troyes a Chalons, 17. 6. 1429 sa v Remeši zúčastnila dnes a denně usilovat, musí ho hledat sami v sobě a vytvářet vším, co bezprostředně dělají,
na korunovácii následníka trónu Karola za kráľa Karola VII., útok jej oddielov na Paríž tedy i tím, jak se vztahují k obecným věcem.“http://www.89usd.cas.cz/en/dokumenty-a-
v septembri 1429 sa skončil neúspechom, v máji 1430 zajatá Burgunďanmi, anglickými texty-obcanske-spolecnosti-1987-1989/688-01.html) – 25. výročie
spojencami, a vydaná Angličanom, cirkevným súdom v Rouene odsúdená ako čarodejnica
6. 1. 1992 †Elena Čepčeková, Bratislava (*26. 1. 1922 Dolná Ždaňa), slovenská spisovateľka pre
a kacírka a upálená, 16. 5. 1920 svätorečená, pre Francúzov je národnou hrdinkou
deti a mládež, redaktorka, absolvovala stredoškolské štúdia v Banskej Bystrici a Zvolene,
s legendárnou aureolou, čo inšpirovalo mnohých významných umelcov na vytvorenie
po 1945 učila v Kostoľanoch pod Tríbečom, 1946–48 úradníčka v Osídľovacom úrade
divadelných (Shaw, Anouilh), fi lmových (Dreyfus, Bresson) a hudobných diel (Verdi,
v Bratislave, 1949–50 pracovníčka na propagačnom odd. Československého štátneho fi lmu
Honegger) a i. – 600. výročie
v Bratislave, 1950–54 vedúca redaktorka časopisu Ohník a 1955–57 časopisu Zornička,
6. 1. 1932 *Andrej Kucharský, Žilina (†17. 1. 2010 Oberhaching), slovenský operný spevák tenorista, 1958–59 riaditeľka Domu osvety v Novom Meste nad Váhom, v 1968 redaktorka časopisu
jedna z najvýraznejších postáv nášho operného umenia 2. polovice 20. storočia, pôvodne Slniečko, od 1969 sa venovala iba literárnej tvorbe, patrí medzi najproduktívnejších autorov
vyštudoval veterinárstvo v Košiciach, počas štúdia súkromne študoval spev u I. Godina, pre deti a mládež, písala pre deti od najmenších (leporelá) až po dospievajúce (dievčenské
potom absolvoval štúdium spevu na VŠMU v Bratislave (1957, u I. Godina), v sezóne romány), autorka kníh poézie (básnické zbierky: Slniečko, 1948, Tá naša dedinka, 1950,
1958–59 spevácky kurz na rímskej Akadémii sv. Cecílie (u Tita Schipu), 1956–61 a 1963–65 Stračia nôžka, 1955, Dve mačiatka, 1960, veršovaná rozprávka Utopený mesiačik, 1959
sólista Opery SND (vytvoril 30 tenorových postáv od lyrických po dramatické – debutoval a i.), rozprávok pre deti (Meduška, 1970 Meduška a jej kamaráti, 1971, Tutulaj a Vrtichvost,
ako Lenskij v Eugenovi Oneginovi, 1955, Vojvoda z Mantovy v Rigolettovi, 1956, Don 1973, Kiki a Miki, 1978, Slniečko na motúze, 1979 a i.), dievčenských románov (Dievča
Octavio v Donovi Giovannim, 1956, Cavaradossi v Tosce, 1957, Pelléas v Pelléasovi z majera, 1960, Marcela, neplač!, 1961, Mýlka neplatí, 1964, Serenáda pre Martinu, 1972,
a Mélisande, 1958, Rudolf v Bohéme, 1959, Pinkerton v Madame Butterfl y, 1959, Almaviva Monika, 1973, Nezabudni, Monika, 1974, Monikine cesty, 1987), bábk222ových (Loktibrada22,
v Barbierovi zo Sevilly, 1960, Tamino v Čarovnej fl aute, 1961, Turiddu v Sedliackej cti, 1968, Dvaja bratia a princezná, 1968) a rozhlasových hier (Rudienka, 1973, Roztancované
1961, Faust vo Faustovi a Margaréte, 1963, Don José v Carmen, 1963, Alfréd v Traviate, kráľovstvo, 1974, Konôpka, 1979 a i.), TV večerníčkov a seriálov (Meduška, 1969–79,
1963, Max v Čarostrelcovi, 1963, Herman v Pikovej dáme, 1964; stály hosť do 1987 – v 1978 Farebné rozprávky, 1983), nositeľka Ceny Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež
pohostinsky naštudoval Ondreja v Krútňave, v 1984 Cania v Komediantoch), 1961–63 (1972) – 20. výročie 0000000000
sólista opery v Novosibirsku, od 1965 dlhodobo pôsobil v zahraničí – odišiel legálne ako
7. 1. 1912 *Anna Hrušovská, Budapešť(†4. 2. 2006 Bratislava), slovenská operná speváčka
manžel opernej režisérky Petry Simon (v Nemecku – v 1965 v Klagenfurte, od 1966 stály
(koloratúrny soprán) a vokálna pedagogička, spev študovala súkromne u J. Egema v Bratislave
hosť Bavorskej štátnej opery v Mníchove, sólista opier v Norimbergu, Dortmunde, stály
(1929–34), neskôr na konzervatóriu vo Viedni,1938–40 sólistka vie11denskej Volksope11r,
hosť v Stuttgarte, Frankfurte, Kolíne nad Rýnom, v Západnom Berlíne, Brémach, Kreffelde,
1942–45 opery v Grazi, 1945–62 Opery SND v Bratislave (Verdi: Gilda v Rigolettovi,
Karlsruhe, Mainzi, Mannheime, Wiesbadene, Hannoveri, Darmstadte, Augsburgu; hosťoval
1945 a Violetta v Traviate, 1948; Rosina v Barbierovi zo Sevilly, 1946 Marcelina vo
vo Viedni v Štátnej opere aj Volksoper, v rakúskom Salzburgu; vo Francúzsku – Lyon, Paríž,
222222
– 6 – – 7 –
Fideliovi, 1951, Zerlina vo Fra Diavolovi, 1957; vynikajúca interpretka diel W. A. Mozarta: na objednávky v Ríme (freska Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300 – na žiadosť
Kráľovná noci v Čarovnej fl aute, 1949, Constanza v Únose zo serailu, 1950, Zuzanka vo pápeža pre benediktínsku lodžiu Lateránskej baziliky; mozaika Navicella /Loď cirkvi/
Figarovej svadbe, 1955, Zerlina v Donovi Giovannim, 1956), 1956–79 pedagogička spevu a fresky v pôvodnom Chráme sv. Petra), Neapole (1329–33 v službách kráľa Róberta
na HF VŠMU v Bratislave (žiaci: Lucia Poppová, Magdaléna Hajóssyová, Eva Blahová, z Anjou) a Miláne, v Padove vytvoril do dnešných čias nezachované fresky v Bazilike sv.
Ľubica Vargicová, Zlatica Livorová, Julia Migenes, Graziella Sciuti, Peter O’Brien), 1965– Antona a Palazzo comunale a jedinečnú sériu 38 fresiek zo života Ježiša Krista a Panny
73 vyučovala spev na Hudobnej akadémii vo Viedni, jej spevácke umenie charakterizovala Márie v Kaplnke Scrovegniovcov (Cappella degli Scrovegni, patrí medzi jeho najznámejšie
vysoká kultúra vokálneho prejavu, muzikalita a brilantná technika, jej metodiku od 1992 dodnes zachované diela), k najznámejším dielam vo Florencii patria fresky zo života sv.
uplatňujú pedagógovia speváckeho odboru Cirkevného konzervatória v Bratislave, ktorý Františka a oltárne obrazy v Bazilike Santa Croce, séria biblických scén v Bargello,
nesie jej meno – 100. výročie podobizeň Danteho (jeho priateľ) začlenil do fresky v kaplnke Palazzo del Podesta (dnes
Bargello), obraz Madona Ognissanti (Madona všetkých svätých) bol pôvodne umiestnený
7. 1. 1922 *Helena Križanová-Brindzová, Ludanice (†1. 8. 1990 Bratislava), slovenská spisovateľka,
nad hlavným oltárom vo fl orentskom chráme Ognissanti, v 1334 mu mesto Florencia udelilo
autorka literatúry pre deti a mládež, poetka, dramatička, prekladateľka, 1941–48 učiteľka
titul Magnus Magister a 12. 4. 1334 ho vymenovalo za mestského architekta mestských
v Ludaniciach, 1948–49 pracovníčka Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave,
stavieb /capomaestro/ (mal i dozor nad výstavbou fl orentskej katedrály Santa Maria del
1949–50 a 1953–55 dramaturgička Čs. rozhlasu v Bratislave, 1951–53 redaktorka
Fiore – projektoval zvonicu dómu, ktorej základný kameň položili 18. 7. 1334, no jej
v časopise Zornička, 1956–59 časopisu Pionier, 1967–69 časopisu Rodina a škola, 1959–67
dokončenia sa nedožil), tému stigmatizácie sv. Františka stvárnil dvakrát – 1292–97 na
a 1969–76 spisovateľka v slobodnom povolaní, od 1976 na dôchodku, od 1943 publikovala
freske v hornom Chráme sv. Františka v Assisi a v 1325 na nástennej maľbe v Kaplnke Bardi
verše v časopisoch (Kultúra, Živena a Elán, neskôr Kultúrny život, Slovenka, Život), pre deti
Bazilike Santa Croce vo Florencii, Dante ho spomenul v Božskej komédii, v jeho umení
v časopisoch pre deti a mládež (Ohník, Zornička), v 1946 debutovala zbierkou krátkych próz
často hľadali inšpiráciu aj moderní maliari – 675. výročie
pre deti Makara a iné rozprávky, ďalšie prózy pre deti vydala po dlhšej prestávke (Poštárik,
1961, Dušan, 1962, Šťastnú cestu, Dušan!, 1963, Februárka – more – Artin, 1963, Poštárik sa 8. 1. 1912 v Bloemfonteine založili South African Native National Congress (Juhoafrický domorodý
vráti, 1973), v 1950 vyšla veršovaná knižka pre deti Kocúr lekárom a iné rozprávky, v 1948 národný kongres; od 1923 názov Africký národný kongres (ANC) ako socialistické hnutie,
vydala zbierku sonetov Modlitby za šťastie a v 1959 zbierku Koľko len búrok, prekladala brániace záujmy černošského obyvateľstva v Južnej Afrike, dnes ANC ako politická strana
poéziu z ruštiny (Puškin, Michalkov, Ščipačov a i.), ako prvá preložila ruské byliny, autorka predstavuje vládnucu politickú silu v JAR – 100. výročie
televíznych a rozhlasových hier pre deti a mládež – 90. výročie
8. 1. 1932 *Pavel Koyš, Ladce (†22. 7. 1993 Bratislava), slovenský básnik, redaktor (1951–57 redaktor
7. 1. 1922 *Doc. PhDr. Jozef Minárik, CSc., Čertižné (†24. 11. 2008,Bratislava), slovenský literárny denníka Smena, 1960–62 šéfredaktor časopisu Mladá tvorba, 1962–66 vydavateľstva
historik, editor a prekladateľ, 1941–46 študoval na FF Slovenskej univerzity v Bratislave, Smena), komunistický politický činiteľ, 1969–71 ústredný riaditeľ Slovenského fi lmu,
1953–67 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, 1967–89 pôsobil na FF UK 1971–88 prvý námestník ministra kultúry, 1988–89 minister kultúry, autor socialisticky
v Bratislave, zameraný na dejiny staršej slovenskej literatúry (stredovekej, renesančnej angažovanej poézie (zbierky – Hviezdy na zemi, Spolu, Je taký človek, Kde má človek
a barokovej), vypracoval periodizáciu jej dejín, autor prác Stredoveká literatúra (1977), vlasť a i., poémy – Večné leto, Nie, Pozdrav Ostrovu slobody, Komunisti) a ľúbostnej
Renesančná a humanistická literatúra (1985) a Baroková literatúra (1985), monografi cky poézie (Čakám ťa, láska, Ukrutná vernosť, Vyznanie lásky, Plač za láskou, Chcem tvoje telo
spracoval významných reprezentantov humanizmu a baroka a bol editorom ich diel a i.) – 80. výročie
(Š. Pilárik, J. Jakobeus, D. Krman, J. I. Bajza), pripravil antológiu Z klenotnice staršieho
8. 1. 1942 *Prof. Stephen William Hawking, Oxford, anglický teoretický fyzik a astrofyzik, študoval
slovenského písomníctva I – IV (1984, 1985, 1989, 1997) – 90. výročie
fyziku na University College v Oxforde (abs. 1962) a v Trinity Hall v Cambridgei (PhD.,
7. 1. 1962 †Mária Bancíková, Zvolen (*14. 11. 1913 Klenovec), slovenská herečka, absolvovala 1966), pracoval v Gonville and Caius College na Univerzite v Cambridgei, v 1973 prešiel
štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1938), 1936–46 na Katedru aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky na Univerzite v Cambridgei, v 1977
a 1951–62 členka Činohry SND , 1946–51 Činohry Novej scény ND v Bratislave, profesor gravitačnej fyziky v Cambridgei, lucasiánsky profesor matematiky na Univerzite
1941–51 externe pedagogicky pôsobila na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, výrazná v Oxforde (1979 – 2009), v súčasnosti je riaditeľom výskumu v Centre teoretickej
herecká osobnosť so zmyslom pre kultivovanosť javiskovej reči (Salome v Herodesovi kozmológie a lucasiánsky profesor matematiky na Katedre aplikovanej matematiky
a Herodiade, Líza vo Vasse Železnovovej, Líza Doolitlová v Pygmalionovi, Marína a teoretickej fyziky na Univerzite v Cambridgei, popri A. Einsteinovi považovaný za
Havranová, Doňa Sol de Silva v Hernani, Titania v Sne noci svätojánskej, Roxana v Cyranovi najväčšieho génia 20. storočia, pracoval v oblasti všeobecnej relativity a fyziky čiernych
z Bergeracu, Nora, Mirandolína, Dona Angela v Dáme škriatkovi, Tamar v Herodesovi dier, venoval sa otázkam základných zákonov, ktorými sa riadi vesmír, snažil sa spájať
a Herodiade, Beatrice v Pohľade z mosta), vo fi lme vytvárala postavy dedinských žien a zosúladiť dva piliere modernej fyziky – všeobecnú teóriu relativity s kvantovou teóriou,
(Drevená dedina, 1955, Jerguš Lapin, 1960), účinkovala v rozhlase (Herečka v Cocteauovom a tak v 1975 dospel k svojmu najvýznamnejšiemu objavu, tzv. Hawkingovmu efektu
Ľudskom hlase, Gazdiná roba, Hedda Gablerová), prekladala divadelné hry z ruštiny, (kvantové vyparovanie čiernych dier – čierne diery by nemali byť 222celkom čierne, al22e
maďarčiny a češtiny, matka herečky Ľ. Swanovej – 50. výročie mali by emitovať žiarenie – gama žiarenie a röntgenové žiarenie, za istých podmienok
toto vyžarovanie môže viesť k zániku čiernej diery), ďalšia je hypotéza, že vesmír nemá
8. 1. 1337 †Giotto di Bondone, vl. menom Ambrogio di Bondone, Florencia (*1266/67 alebo
v imaginárnom (pomyselnom) čase okraj či hranice, a preto spôsob, akým vznikol, je úplne
1276 Vespignano), taliansky maliar, sochár a architekt, najvýznamnejší taliansky maliar
daný vedeckými zákonmi, jeho knihy A Brief History of Time: From the Big Bang to Black
14. stor., jeho dielo sa viaže k nástupu ranej renesancie, stvárňoval prevažne náboženské 0000000000
Holes (Stručná história času, 1988), Black Holes and Baby Universes and Other Essays
témy, no postavy maľoval s plnokrvnou životnosťou, prirodzenou silou a dynamickosťou
(Čierne diery a detské vesmíry a iné eseje, 1993), The Universe in a Nutshell (Vesmír
(čo najplastickejšie zobrazenie), ako prvý maľoval postavy nazerané zozadu a z profi lu, čo
v orechovej škrupinke, 2001), The Illustrated Theory of Everything (2003), A Briefer
zvyšuje dojem priestoru na jeho maľbách, jeho obrazy charakterizuje prirodzená priestorová
súvislosť, monumentálna vyvážená kompozícia a reliéfne poňatie tvaru, vo Florencii sa učil History of Time (2005) a The Grand Design (2010, s Leonardom Ml11odinowom) sa sta11li
bestsellermi, intenzívne cestuje a prednáša pre verejnosť, je nositeľom 12 čestných titulov,
v umeleckej dielni maliara Cimabueho, 1290–95 pracoval na zákazku na výzdobe horného
držiteľ významných ocenení, medailí (Copley Medal od Royal Society, 2006, americká
kostola Baziliky sv. Františka v Assisi (cyklus 28 fresiek zo života sv. Františka), maľoval
22222
– 8 – – 9 –
prezidentská Medal of Freedom, 2009) a cien, Commander of the British Empire (C.B.E., a realizoval kybernetické objekty (vo veľkosti architektonických veží), ktoré reagovali na
1982), Companion of Honour (1989), člen Kráľovskej spoločnosti v Londýne (1974, zmenu počasia a denného obdobia (vrchol v nerealizovanom projekte obrej La tour lumière
zvolený ako jeden z najmladších členov), Pápežskej akadémie vied (1986) a Národnej pre La Défense, 1974), jeho CYSP 1 (1956) sa považuje za prvú kybernetickú sochu
akadémie vied Spojených štátov, je nevyliečiteľne chorý (amyotrofi cká laterálna skleróza), v dejinách umenia (senzormi mala reagovať na ticho, hluk, pohyb, svetlo a tmu), autor knihy
postupne prišiel o hlas a väčšinu pohybových schopností (od 1968 je na invalidnom vozíku), La ville cybérnetique (Kybernetické mesto, 1969) – 20. výročie
používa špeciálny softvér, ktorý mu umožňuje „hovoriť“ (elektronický hlasový syntetizátor)
9. 1. 1922 *Prof. Har Gobind Khorana, Raipur, India, americký biochemik indického pôvodu, študoval
a ovládať počítač – 70. výročie
na Pandžábskej univerzite v Lahore, do 1945 žil v Indii, doktorandské štúdium absolvoval
8. 1. 1952 *Eva Večerová, Bratislava, slovenská herečka, 1970–71 študovala na Bábkarskej katedre v Anglicku (University of Liverpool, v 1948 PhD.), 1950–52 na University of Cambridge,
DAMU v Prahe, potom absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave (1975), 1952–60 profesor na University of British Columbia vo Vancouveri (Kanada), 1960–70 na
1974–77 členka Činohry ŠD v Košiciach, 1977–82 v slobodnom povolaní, 1982–95 členka Inštitúte pre výskum enzýmov University of Wisconsin, v 1966 získal americké občianstvo,
Novej scény v Bratislave a od 1995 členka Divadla Andreja Bagara v Nitre (v súčasnosti 1970 – 2007 profesor biológie a chémie na Massachusetts Institute of Technology, venoval
účinkuje v hrách Statky-zmätky, Mátohy, Dvojitá rezervácia, Veveričky a v muzikáli Adam sa výskumu nukleových kyselín, v 1968 dostal s Robertom W. Holleyom a Marshallom
Šangala), účinkuje aj vo fi lme (Krajinka, 2000) a televízii (Nepokojná láska, 1975, Priateľka W. Nirenbergom Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objasnenie genetického
mojej dcéry, 1977, Vianočné oblátky, 1977, Ruy Blas, 1979, Barbora Rösselová, 1979, kódu a jeho funkcie pri syntéze bielkovín, nositeľ Albert Lasker Basic Medical Research
Bičianka z doliny, 1981, Popolvár najväčší na svete, 1982, Alžbetin dvor, 1986, Zhŕňajova Award (1968) a National Medal of Science (1987) – 90. výročie
nevesta, 1991, Ako divé husi, 2000), pedagogicky pôsobí na Katedre herectva Akadémie
9. 1. 1952 †Elo Šándor, Bratislava (*8. 3. 1896 Vrbové), slovenský prozaik, publicista, bankový
umení v Banskej Bystrici, nahovorila obľúbenú postavičku Včielku Maju v západonemeckom
úradník a riaditeľ, 1911–14 vyštudoval obchodnú akadémiu v Kolíne, od 1919 úradník
animovanom seriáli a nahrávala detské rozprávky pre vydavateľstvo Opus, v detstve (od
Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom, na odporúčanie Milana Hodžu v 1924 prijatý
1959) pôsobila v Detskej rozhlasovej dramatickej družine v Bratislave, venuje sa okrasnému
do bratislavskej fi liálky Hypotečnej banky českej (HBČ), 1929–32 prednosta novozriadenej
záhradníctvu – 60. výročie
expozitúry HBČ v Košiciach, po návrate do Bratislavy (1932) zástupca prednostu
8. 1. 1972 †Ján Ursíny, Rakša (*11. 10. 1896 Rakša), slovenský politik, reprezentant agrárneho obchodného oddelenia HBČ, v 1944 účastník SNP, 1944–45 žil v ilegalite, od 1945 člen
hnutia na Slovensku, jedna z najvýznamnejších postáv slovenskej politiky v 1. pol. 20. stor., Dočasnej správy Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky (SHKB), člen Kuratória
ev. cirkevný funkcionár, 1912–15 študoval na hospodárskej škole v Šlapaniciach, angažoval Pomocného fondu peňažných ústavov a konzorcia najvýznamnejších bánk pôsobiacich na
sa v agrárnom hnutí, 1923–30 predseda Ústrednej jednoty slov. roľníckeho dorastu, Slovensku (úverovali rekonštrukciu hospodárstva zničeného vojnou a neúrodou), po zrušení
1928–38 člen a funkcionár Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho dočasnej správy (1946) spolu s Matejom Murtinom hlavný riaditeľ SHKB, 1948–52 riaditeľ
ľudu (agrárna strana, predstaviteľ jej hodžovského krídla), významne účinkoval pri zakladaní Investičnej banky v Bratislave, Oblastného ústavu pre Slovensko, písal humoristickú prózu,
a organizovaní družstevných úverových ústavov (roľnícke vzájomné pokladnice), 1926–30 neskôr i s prvkami politickej satiry (Sváko Ragan z Brezovej – 3 zv. zbierka humoresiek,
úradujúci podpredseda, 1930–38 predseda, 1938–40 člen správy a 1940–44 podpredseda 1927, 1929, 1931, úspešné v televíznej adaptácii v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom; Od
Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc v Bratislave, 1945–47 podpredseda čs. vlády, Laborca, Hornádu, od Váhu i od Dunaja, 1930, Figliari, 1933, Rozmarné historky, 1935,
poslanec NZ (v 1929, 1935–39 za agrárnu stranu, 1945–47 za Demokratickú stranu), počas Zákonodarci, 1936, Byrokrati, 1945, Pozor na mužov, 1945), v 1929 vyšiel štylizovaný
2. svet. vojny jedna z vedúcich osobností občiansko-demokratického protifašistického životopis Pamäti náhradného učiteľa, v 1946 memoárová kniha Lesná správa (o odboji na
odboja, pristúpil na spoluprácu s komunistami pri organizovaní odboja, výsledkom rokovaní západnom Slovensku) – 60. výročie
medzi ním, J. Lettrichom, M. Joskom a V. ilegálnym vedením KSS (K. Šmidke, G. Husák,
9. 1. 1982 †Prof. ThDr. Cyril Dudáš, Bratislava (*8. 2. 1910 Zeleneč), slovenský katolícky teológ,
L. Novomeský) bola Vianočná dohoda (podpísaná 25. 12. 1943) ako platforma zjednotenia
komunistického a občiansko-demokratického odboja, premietla sa do vzniku ilegálnej SNR novotomistický fi lozof, profesor CMBF v Bratislave, absolvoval štúdium teológie
(v decembri 1943, jej spoluzakladateľ a člen), patril medzi bezprostredných iniciátorov na teologickej fakulte v Olomouci (1935), v júni 1935 vysvätený za kňaza, 1935–38
a hlavných organizátorov SNP, po vypuknutí SNP člen Predsedníctva SNR, od 1. 9. 1944 kaplán v Stupave, Modre, Bohdanovciach a Novom Meste nad Váhom, 1939–41 učil
povereník pre hospodárske a zásobovacie veci, člen delegácie SNR, ktorá v októbri 1944 náboženstvo na gymnáziu a na Štátnej priemyselnej škole v Bratislave, od 1941 asistent
rokovala v Londýne s prezidentom E. Benešom, následne v decembri 1944 v Moskve, od na RKBF Slovenskej univerzity v Bratislave (prednášal kresťanskú fi lozofi u a sociológiu,
7. 2. 1945 povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, spoluzakladateľ, v 1945 mravouku a morálnu teológiu), v 1950 profesor kresťanskej fi lozofi e a morálky, až do smrti
predseda a 1945–47 podpredseda Demokratickej strany, dozorca Turčianskeho seniorátu, (1982) profesor fi lozofi e – sociológie a morálky na Rímskokatolíckej cyrilometodskej
spoluzakladateľ a prvý dozorca novosformovaného Slovenského ev. a. v. cirkevného bohosloveckej fakulte UK v Bratislave (1955–63 dekan), od 1952 cirkevný sudca, člen
zboru v Prahe, v októbri 1947 donútený odísť z funkcie podpredsedu vlády, v apríli 1948 združenia Pacem in terris, autor prác Hľadanie absolútna, Štúdia z fi lozofi e náboženstva
vo vykonštruovanom procese s J. Obuchom a i. odsúdený na 7 rokov väzenia, v 1953 (1942), Náboženský svetonáhľad (1943), Problém rovnosti. Štúdia zo soc222iálnej etiky (194622),
prepustený z väzby (v 1964 Najvyšší súd rozsudok zrušil), do aktívneho politického života Elementa philosophiae christianae (1958), Conspectus theologiae moralis (1966), Hlavné
sa nevrátil, pracoval ako robotník, v 1994 vyšli jeho Spomienky na Slovenské národné zásady katolíckej morálky (1969), Morálna teológia 1 – 2, (1976), Malý teologický lexikón
povstanie a v 2000 pamäti Z môjho života, vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945) (1977, spoluautor), Morálna teológia – O prikázaniach (1978, skriptá), Úvod do morálky
a Radom T. G. Masaryka 2. triedy – in memoriam (1992) – 40. výročie (1978), Úvod do teológie (1980, skriptá), publikoval články v nábože0000nských časopisoc000000h
a zborníkoch – 30. výročie
8. 1. 1992 †Nicolas Schöffer, Paríž (*6. 9. 1912 Kalocsa), francúzsky architekt a sochár maďarského
pôvodu, zakladateľ kybernetického umenia, 1932–35 študoval na škole výtvarných umení 11. 1. 1922 v Toronto General Hospital v Kanade prvýkrát úspešne podali 14-ročnému pacientovi
v Budapešti, potom na parížskej École des Beaux-Arts, od 1936 do smrti žil v Paríži (od Leonardovi Thompsonovi injekciu inzulínu, takmer umierajúci chlapec rýchlo začal
1948 francúzske občianstvo), mal ateliér na Montmartri, priekopník svetelno-kinetického naberať silu a chuť do jedla (liek proti cukrovke v 1921 objavili Kan11aďania Frederic11k
umenia, spájajúceho použitie mechanického pohybu, svetla a zvukov, venoval sa maliarstvu, Grant Banting a Charles Herbert Best, v 1923 dostali Frederick G. Banting a John
kinetickému sochárstvu, architektúre, urbanizmu, fi lmu i hudbe, od 40. rokov projektoval Macleod za objav inzulínu Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu) – 90. výročie
22222
– 10 – – 11 –
14. 1. 1982 †Michal Chorváth, Bratislava (*28. 2. 1910 Slovenské Pravno), slovenský literárny 16. 1. 1942 †Carole Lombard, vl. menom Jane Alice Peters, pohorie Table Rock, Nevada – letecká
kritik, básnik, prekladateľ, 1928–36 študoval medicínu na LF Karlovej univerzity v Prahe, havária (*6. 10. 1908 Fort Wayne, Indiana), americká fi lmová herečka, v 1921 ako 12-ročná
1936–40 fi lozofi u a estetiku na FF UK v Bratislave, 1941–43 redaktor Štátneho nakladateľstva debutovala vo fi lme, v 1925 po kamerových skúškach získala zmluvu v spoločnosti Fox
a 1943–44 vydavateľstva SAVU v Bratislave, v 1944 účastník SNP, v 1945 povereník SNR Films, v 1929 nakrútila svoj prvý zvukový fi lm High Voltage, od 1930 pracovala pre
pre informácie, 1945–47 viedol odbor osvety na Povereníctve školstva a osvety, v 1947 spoločnosť Paramount Pictures a do konca 30. rokov patrila k špičke hollywoodskych
pracovník SAVU, 1948–49 pracovník ÚV KSS, 1948–51 predseda slovenskej sekcie Zväzu komediálnych herečiek, s Clarkom Gablom tvorila hviezdny fi lmový (No Man On Her Own,
čs. spisovateľov, v 1951 sa po obvinení z buržoázneho nacionalizmu vzdal funkcií, 1950–52 1932, My Man Godfrey, 1936) a od 1939 aj manželský pár (v 1976 kanadský režisér Sidney
a 1953–54 šéfredaktor Kultúrneho života, 1954–55 redaktor Pravdy, 1955–61 Slovenského J. Furie nakrútil o nich životopisnú snímku Gable and Lombard), k posledným fi lmom patril
vydavateľstva krásnej literatúry, 1962–64 pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, Hitchcockov Mr. and Mrs. Smith, zomrela na vrchole slávy vo veku 33 rokov – 70. výročie
1964–68 spisovateľ v slobodnom povolaní, od 1972 na dôchodku, 1945–46, 1948–54
17. 1. 1812 *Daniel Gabriel Lichard, Slovenská Ľupča (†17. 11. 1882 Skalica), slovenský spisovateľ,
a 1968–72 poslanec SNR, 1968–72 poslanec FZ, 1969–72 predseda kultúrneho výboru FZ,
učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej
ako básnik neúspešný (jediná publikovaná zbierka Hlas tejto chvíle, 1954), spolupracoval
odbornej terminológie, ľudovýchovný pracovník, študoval na ev. lýceách v Kežmarku
s DAV-om a Elánom (1934–44 v ňom glosoval a interpretoval knihy autorov svojej
(1823–28) a Bratislave (1828–34), kde bol 1833–34 predseda Spoločnosti česko-slovanskej,
generácie – J. Kostru, D. Chrobáka, Ľ. Ondrejova, R. Fabryho, M. Figuli, D. Tatarku), po
1834–37 študoval na ev. a. v. teologickej fakulte vo Viedni, 1837–38 kaplán v Tisovci
vojne a po 1948 jeden z hlavných tvorcov kultúrnej politiky, propagátor socialistického
a v Ochtinej, 1838–44 profesor prírodných vied na ev. lýceu v Banskej Štiavnici (1839–40
realizmu (literárnokritické súbory Za nové obzory, 1953, Cestami literatúry, 1960, Z prielomu,
a 1842–43 riaditeľ školy), 1844–47 farár v Skalici, v 1847 defi nitívne opustil cirkevný
1970, O literatúre, 1977, Cestami literatúry, 1979), prekladal francúzsku literatúru (H. de
úrad a profesionálne sa venoval novinárskej (prvý slovenský profesionálny novinár),
Balzac, H. Barbusse, P. Mérimée, Stendhal, E. Zola a i.) – 30. výročie
spisovateľskej a vydavateľskej činnosti (napísal tisícky článkov, asi 90 zv. kníh, náučná
15. 1. 1922 *Doc. Július Pántik, Stredné Plachtince (†25. 8. 2002 Bratislava), slovenský herec, režisér literatúra: Gramatica linguae italicae, 1837 – prvá učebnica taliančiny, ktorú napísal Slovák,
a vysokoškolský pedagóg, štúdium práva v Bratislave zanechal, 1940–44 absolvoval štúdium Mathematikai előcsarnok, 1842 – príručka používaná za jeho života i dlhé roky potom na
herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, počas štúdií dostal angažmán v SND, kde stredných školách Horného Uhorska, Slovenská obrázková čítanka hospodárska, 2-zv.,
zotrval plných 50 rokov (1942–92), od postáv dedinských mládencov v slovenských hrách 1882 – najobsiahlejšia práca popularizujúca prírodné vedy a nové formy hospodárenia;
(Peter v Zvonovom Tanci nad plačom, 1943, Jano v Barč-Ivanovej Matke, 1944, Miško obsahuje výber jeho najvýznamnejších článkov; ľudovovýchovné brožúry s rozličným
v Tajovského Ženskom zákone, 1944, Ďuro Smrčina v Roku na dedine, 1948, Ďurko zameraním: Poučenie o cholere, 1849, Malý gazda, 1867, Naše nové peníze, 1868, Malá
v Tajovského Statkoch-zmätkoch, 1950, 1955) prešiel k úlohám v klasických dielach gazdiná, 1871, Malý účtovník, 1874, Slovenská obrázková čítanka hospodárska 1-2, 1882;
svetovej dramatiky (Schiller: Don Manuel v Messinskej neveste, 1944, Molière: Cléant kalendáre a brožúry), 1847–51 vydával svoj kalendár Domová pokladnica (prvý slovenský
v Lakomcovi, 1944, Shakespeare: Orlando v Ako sa vám páči, 1946, Malvolio v Čo len ilustrovaný kalendár v rakúskej monarchii, v 1863 obnovil jej vydávanie), v 1848 založil
chcete, 1962, Kent v Kráľovi Learovi, 1975, Othello, 1978, Henry Percy v Henrichovi IV., Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (prvý slovenský časopis venovaný
1984, Londýnsky mešťanosta v Richardovi III., 1987, Turgenev: P. I. Suslov v Letných hospodárstvu), v 1849 vydával politické noviny Slovenský pozorňík s hospodárskou
hosťoch, 1963, Sofokles: Oidipus vo Vládcovi Oidipovi, 1965, Dostojevskij: Rogožin prílohou Žitva, 1849–61 redigoval vládne, neskôr úradné Slovenské noviny vo Viedni,
v Idiotovi, 1965, Enquist: Johan Ludvig Heiberg v hre Zo života dážďoviek, 1987 a i.), 1856–58 vydával kalendár Čašník (aj Časník), v 1862 po páde Bachovho absolutizmu sa
účinkoval vo fi lme (Varúj!, 1947, Rodná zem, 1953, Prerušená pieseň, 1960, Havrania vrátil do Skalice, 1863–82 vydával najvýznamnejší slovenský hospodársky časopis Obzor
cesta, 1962, Očovské pastorále, 1973; české fi lmy: Znamení kotvy, 1947, Biela tma, 1948, (podnecoval v ňom na zakladanie vzájomných pomocníc, peňažných ústavov družstevného
Frona, 1954), televízii (Kubo, Nepokojná láska a i.) i rozhlase, režíroval (v SND Líšky, typu, ktoré mali sledovať i mravné a výchovné ciele – propagátor hospodárskej svojpomoci
dobrú noc!, 1964, Električka zvaná Túžba, 1964, Pštrosí večierok, 1967; v TV Pštrosí ako prostriedku na hmotné povznesenie ľudu), 1865–82 vydával v Skalici Slovenský
večierok, 1969, rozprávky: Červeň kráľ a Žltovláska, Ďuro Truľo), veľkej popularite sa tešila kalendár, v 1870 sa podieľal na založení Pomocnej pokladnice v Skalici (1870–82 jej
postava Deda Jozefa v obľúbenom večerníčkom seriáli Bambuľkine dobrodružstvá (1982), predseda), spisovateľskou a novinárskou tvorbou vzdelával ľud, bojoval proti prežitkom,
pedagogicky pôsobil na Konzervatóriu (1947–51) i na VŠMU v Bratislave (1951–65, v 1959 propagoval zdravotnú prevenciu, nové metódy pestovania rastlín, chovu zvierat,
docent) – 90. výročie zavlažovanie, zalesňovanie, príspevky publikoval v slovenských a cudzojazyčných novinách
a časopisoch, zástanca zakladania poľnohospodárskych škôl, zaslúžil sa o založenie
15. 1. 1982 †Doc. PhDr. Albín Bagin, CSc., Bratislava (*19. 12. 1939 Žilina), slovenský literárny
slovenskej lesníckej školy v Liptovskom Hrádku, v národných otázkach sa so štúrovcami
vedec, teoretik a kritik, absolvoval štúdium slovenčiny a ruštiny na FF UK v Bratislave
spájal, potom rozišiel a znova zmieril (v 1856, k spisovnej slovenčine sa vrátil až po 1861),
(1961), 1963–66 dramaturg Čs. televízie v Košiciach, 1966–77 pedagóg na FF UPJŠ
podporoval Starú školu slovenskú, zaslúžil sa o založenie Matice slovenskej a utvorenie
v Prešove (Katedra slovenského jazyka a literatúry), 1977–82 na FF UK v Bratislave (Katedra
slovenskej literatúry a literárnej vedy), špecializoval sa slovenskú literatúru 20. storočia niektorých jej vedeckých odborov, v Skalici sa nachádza Archív D222aniela G. Lichard22a
Licharda a jeho socha pred evanjelickým kostolom, riaditeľ Národného osvetového centra
(predovšetkým v medzivojnovom období a po 2. svetovej vojne), generačný kritik súčasnej
udeľuje Medailu D. G. Licharda ako najvyššie ocenenie osobnostiam a významným
slovenskej literatúry (mladšej a strednej básnickej a prozaickej generácie), autor početných
reprezentantom (i kolektívom) miestnej a regionálnej kultúry, amatérskej umeleckej tvorby
štúdií, esejí, kritík a publikácií (Priestory textu, 1971, Literatúra v premenách času,
1978 – básnická a prozaická tvorba od Š. Krčméryho po súčasnosť, Literárne etudy, 1979, a tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku – 200. výročie 0000000000
Vitalita slovesnej tvorby, 1982 – prehľad slovenskej literatúry od romantizmu po súčasnosť, 17. 1. 1932 *Ladislav Čavojský, CSc., Trnava, divadelný historik a kritik, absolvoval štúdium
Obrazy a myšlienky, 1979 – s J. Števčekom, Traja majstri, 1982 o diele G. Flauberta, divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave (1955), dlhé roky (od 1955) pôsobil na vedeckom
A. P. Čechova a T. Manna), posmrtne vyšiel výber z jeho štúdií a kritík Hľadanie istôt (1986, pracovisku SAV pre oblasť divadla a fi lmu (1961–64 a 1967–69 aj vedúci odd., 1969–70
1111
editor R. Chmel) – 30. výročie riaditeľ Ústavu divadla a fi lmu, 1990 – 2008 v Kabinete divadla a fi lmu SAV), 1962–65
hlavný redaktor časopisu Slovenské divadlo, 1994–95 šéfdramaturg Slovenskej televízie,
16. 1. 1412 Mediciovci sa stali ofi ciálnymi bankármi pápežstva – 600. výročie
jeho pôvodnou výskumnou oblasťou bolo slovenské divadelníctvo 2. pol. 19. storočia,
22222
– 12 – – 13 –
znalec súčasného činoherného, čiastočne i hudobného divadla, najmä opery, a slovenského z astrofyziky v 1935), 1935–40 pracoval na Harvard University, vyvinul prvý high-speed
ochotníckeho divadla, venoval sa i činohernému divadlu a opere (knižné práce: Divadlo fl ip-fl op circuit, základný článok digitálnych počítačov, 1940–50 pracoval v MIT Radiation
v Trnave, 1982, Divadlo v Brezne, 1988, Prví a prvoradí herci SND, 1993, spoluautor: Laboratory (v 1946 profesor), kde počas vojny s tímom vyvinul prvý automatický mikrovlnný
Kapitoly z dejín slovenského divadla, 1967 – časť Divadlo od revolúcie do nástupu realizmu, pozemný radar SCR-584 (použitý na záchranu Londýna pred strelami V-1 počas nacistického
Slovenské ochotnícke divadlo 1830 – 1980 /s V. Štefkom, 1983/, Slovenské divadlo do bombardovania), 1951–60 viceprezident pre inžinierstvo a výskum v Raytheon Corporation,
roku 1919, 2 zv. /1997–98/, Slovenské divadlo v 20. storočí, 1999; heslá do Encyklopédie 1960–77 prvý prezident Aerospace Corporation (Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku),
dramatických umení Slovenska a Encyclopaedie Beliany), autor početných odborných ktorá významne prispela k vývoju obranných raketových systémov a NASA kozmickým
príspevkov, divadelnohistorických štúdií (Slovenské divadlo), kritík a recenzií (Kultúrny programom Mercury a Gemini, s prof. Bradfordom Parkinsonom navrhol a zostrojil prvý GPS
život, Literárny týždenník, Javisko, Teatro) vyznačujúcich sa brilantným a svojráznym systém pre námorníctvo (Navstar), pod jeho vedením vyvinuli svetoznámu technológiu GPS
štýlom, štúdií o slovenských dramatikoch, člen Slovenskej teatrologickej spoločnosti, (Global Positioning System), dnes používaný v kontrole leteckej dopravy, mechanizovanom
Združenia slovenských divadelných kritikov a teoretikov, v 2010 dostal Rad Ľudovíta Štúra poľnohospodárstve, vo vyhľadávaní, záchranárstve, člen viacerých spoločností (American
II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia, osobitne v oblasti Physical Society, Institute of Electrical and Electronics Engineers, čestný člen American
divadelnej vedy, otec redaktorky Kataríny Ducárovej – 80. výročie Institute of Aeronautics and Astronautics), nositeľ významných ocenení (Presidential Medal
of Merit /prezidentská Medaila za zásluhy/, Air Force Exceptional Service Award, John Fritz
17. 1. 1942 *Muhammad Ali, vl. menom Cassius Marcellus Clay, Louisville, Kentucky, americký
Medal, Draperova cena Národnej akadémie inžinierstva, 2003), v 2004 uvedený do National
černošský pästiar, legenda svetového boxu a športu, fi lantrop, začínal ako amatérsky
Inventors Hall of Fame, syn novinára a diplomata (čs. konzula v Pittsburghu) Milana
boxer, jeho taktika bola rýchlosť, vynikajúca práca nôh a silný úder, v 1959 vyhral Golden
Alexandra Gettinga – 100. výročie
Gloves Tournament of Champions a národný titul Amateur Athletic Union, v 1960 víťaz
OH v Ríme v kategórii do 81 kg (neskôr v autobiografi i uviedol, že keď mu zakázali 18. 1. 1912 britský polárnik a bádateľ Robert Falcon Scott dosiahol južný pól (R. F. Scott, E. A. Wilson,
vstup do reštaurácie „len pre bielych“, hodil medailu do rieky Ohio, olympijská komisia H. R. Bowers, L. E. G. Oates a Edgar Evans) mesiac po Nórovi Roaldovi Amundsenovi,
mu udelila náhradné ocenenie – v 1996 na OH v Atlante, kde zapaľoval slávnostnú všetci 5 zahynuli na spiatočnej ceste (od hladu, extrémneho chladu a vyčerpania i vinou
pochodeň), po olympijskom víťazstve v 1960 sa stal americkým hrdinom, 29. 10. 1960 toho, že namiesto polárnych psov použili poníky a motorové sane, ktoré sa ako dopravný
vyhral v Louisville prvý profesionálny zápas, 25. 2. 1964 v Miami víťazne zohral prvý prostriedok v extrémnych poveternostných podmienkach neosvedčili), ich telá, vzorky,
zápas o titul majstra sveta so Sonnym Listonom, majster sveta v ťažkej váhe 1964–67, materiál, záznamy a denníky našla pátracia skupina až 12. 11. 1912 – 100. výročie
1974–78, 1978–79, svoj boxerský štýl charakterizoval slovami „vznášať sa ako motýľ,
18. 1. 1912 (do 30. 1.) v pražskom Lidovom dome sa konala tajná VI. všeruská konferencia
bodať ako včela“, americká verejnosť (napriek jeho rastúcim úspechom) negatívne vnímala
Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska, na ktorej vylúčili menševikov,
jeho konvertovanie na islam (1964, vstúpil do skupiny Nation of Islam, bieli Američania
Leninova boľševická frakcia sa odštiepila a fakticky sa konštituovala boľševická
ju považovali za nebezpečnú a protiamerickú) a prijatie mena Muhammad Ali (deň po
strana – 100. výročie
víťazstve nad S. Listonom – 26. 2. 1964), pravicové spektrum spoločnosti s pobúrením, no
odporcovia vietnamskej vojny, naopak so sympatiami prijali jeho odmietnutie bojovať vo 18. 1. 1932 *Jaroslav Taraba, Leopoldov, slovenský priemyselný výtvarník, sklársky dizajnér, výrazne
vojne vo Vietname (1967), za porušenie vojenskej povinnosti mu Svetová asociácia boxu sa zaslúžil o etablovanie sklárskeho dizajnu na Slovensku, študoval na Vyššej priemyselnej
v 1967 odobrala licenciu a udelila pokutu, 20. 6. 1967 ho za to odsúdili na 5 rokov väzenia škole sklárskej v Lednických Rovniach, súkromne kresbu a maľbu v Prahe, dlhoročný vedúci
(po 3 rokoch prepustený z väzby), v 1970 sa vrátil do ringu, 8. 3. 1971 v Madison Square výtvarník dizajnér v sklárňach Rona, a. s., v Lednických Rovniach (od 60. rokov do 1992),
Garden absolvoval „zápas storočia“ s Joeom Frazierom (prvá prehra v jeho profesionálnej jeho zásluhou sa rovnianske sklo presadilo vo svete, získalo prestíž a skláreň sa dostala na
kariére), 30. 10. 1974 v zairskej Kinshase v zápase nazvanom Rumble in the Jungle popredné miesto medzi svetovými výrobcami nápojového a stolovacieho skla, od 1960 člen
(„hromobitie v džungli“) zvíťazil nad Georgom Foremanom, 1. 10. 1975 zdolal Fraziera Zväzu slovenských výtvarných umelcov, pravidelne vystavoval doma i v zahraničí, nositeľ
v zápase nazvanom Thrilla in Manila („thriller v Manile“), v 1975 vyhlásený za najlepšieho mnohých ocenení za dizajn úžitkového skla, účastník medzinárodných sklárskych sympózií
športovca sveta, počas 20-ročnej profesionálnej boxerskej kariéry (1960–81, v 1981 skončil v Lednických Rovniach, jeho sklárske umenie prekračovalo bežnú úžitkovosť smerom
pre Parkinsonovu chorobu) mal na svojom konte 61 zápasov (56 víťazných – 37 na k. o., k dekoratívnemu účinku a svojbytnému uplatneniu v interiéri (nápojové a stolovacie súpravy,
5 prehier), v 1999 vyhlásený za Športovca storočia (ocenenie udelili Sports Illustrated dekoratívne fľaše, vázy a misy), v súťaži Národná cena za dizajn 2009 dostal Zvláštnu cenu
a BBC), angažoval sa za rovnoprávnosť Afroameričanov, chorý tiež na cukrovku, nositeľ ministra kultúry – 80. výročie
významných ocenení (Lifetime Achievement Award od Amnesty International v 1998, 19. 1. 1912 *Leonid Vasilievič Kantorovič, Sankt Peterburg (†7. 4. 1986 Moskva), ruský matematik
v 1998 ho generálny tajomník OSN vymenoval za Posla mieru OSN /United Nations a ekonóm, študoval matematiku na Leningradskej univerzite, 1934–60 bol profesorom
Messenger of Peace/, International Ambassador of Jubilee 2000, v 2005 dostal prezidentskú matematiky na tejto univerzite, 1961–71 bol zástupcom riaditeľa Ústavu matematiky
Medal of Freedom od prezidenta G. Busha), v 2001 Michael Mann nakrútil životopisný sibírskeho oddelenia Akadémie vied v Novosibirsku a viedol k222atedru numericke22j
fi lm Ali (stvárnil ho Will Smith), v 2004 vydal autobiografi u The Soul of a Butterfl y matematiky na tamojšej univerzite, 1971–76 viedol výskum v laboratóriu moskovského
(napísanú s dcérou Hanou Yasmeen Ali), v rodnom Louisville je Muhammad Ali Center, Inštitútu riadenia národného hospodárstva a plánovania, v 1964 sa stal členom AV, aplikoval
jeho meno nesie výskumné centrum je Muhammad Ali Parkinson Research Center v Barrow matematické metódy na ekonómiu, pracoval v oblasti matematickej teórie optimalizácie, kde
Neurological Institute vo Phoenixe (Arizona), jeho dcéra Laila Ali sa tiež profesionálne položil základy lineárneho programovania, túto metódu využíval v obl0000asti hospodárskeh000000o
venovala boxu – 70. výročie plánovania ako jeden z prvých (v práci Matematické metódy organizovania a plánovania
18. 1. 1912 *Prof. Dr. Ivan Alexander Getting, PhD., New York (†11. 10. 2003 Coronado, Kalifornia), výroby, 1939, položil základy lineárneho programovania ako nástroja ekonomickej analýzy
americký fyzik, inžinier a vynálezca slovenského pôvodu, spoluvynálezca GPS (globálny a plánovania), pracoval aj v oblasti funkcionálnej analýzy a numerickej matematiky a i.,
satelitný navigačný systém, s prof. Bradfordom Parkinsonom), v 1933 získal bakalársky nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1975, spolu s Holanďanom T11. Koopmansom) z11a
titul na Massachusetts Institute of Technology (Massachusettský inštitút technológie, MIT), príspevky k teórii optimálnej alokácie zdrojov – 100. výročie
absolvoval postgraduálne štúdium Graduate Rhodes Scholarship na Oxford University (PhD.
22222
– 14 – – 15 –
19. 1. 1922 *Jerzy Kawalerowicz, Gwoźdiec (†27. 12. 2007 Varšava), poľský fi lmový režisér, letecký kríž, ako prvý cudzinec; v 2006 duplikát DFC podľa rozhodnutia britskej vlády
scenárista, klasik poľskej kinematografi e, spolu s Munkom a Wajdom spolutvorca poľskej odovzdala britská veľvyslankyňa na Slovensku zástupcom Veliteľstva vzdušných síl Armády
národnej fi lmovej školy, 1946–49 študoval na Akadémii umenia v Krakove (Akademia SR vo Zvolene), 15. 3. 1944 pridelený opäť k 310. čs. stíhacej peruti (ďalšie zostrely mal
Sztuk Pięknych), v 1946 absolvoval fi lmový kurz, začínal ako asistent réžie (Zakazane v priebehu operácie Overlord), za svoje výkony a bojové zásluhy 11. 7. 1944 povýšený do
Piosenki, Ostatni etap, Stalowe serca, Czarci żleb), ako samostatný režisér debutoval v 1951 hodnosti kapitána a vymenovaný za veliteľa B letky v 312. čs. stíhacej peruti, sprevádzajúcej
snímkou Gromada, od 1955 umelecký vedúci fi lmového štúdia Kadr, spoluzakladateľ, ťažké britské bombardéry nad Nemecko, 3. 9. 1944 bol zasiahnutý, musel núdzovo pristáť
1966–78 prezident a od 1981 čestný prezident Asociácie poľských fi lmárov (Stowarzyszenie v Holandsku pri obci Prinsebeek, podarilo sa mu spojiť s členmi holandského odboja, potom
Filmowców Polskich), od 1980 pedagogicky pôsobil na Národnej fi lmovej, televíznej prešiel nemecké línie, 29. 10. 1944 dopravený z Antverp naspäť do Anglicka, 13. 11. 1944
a divadelnej škole v Lodži, nakrútil 17 celovečerných fi lmov (najznámejšie sú adaptácie povýšený do hodnosti Squadron Leader a vymenovaný za veliteľa britskej 127. stíhacej
poľskej literatúry: Matka Joanna od Aniołów – Matka Johana od anjelov, 1961 – podľa perute, ktorá sa podieľala na leteckej podpore britských pozemných jednotiek, sprevádzala
románu Jaroslawa Iwaszkiewicza, zasadený do kláštorného prostredia v 17. storočí, zvláštna útočné bombardéry a útočila na nemeckú dopravu v Holandsku, 28. 11. 1944 zostrelený pri
cena poroty na MFF v Cannes, Lucyna Winnicka – Kryštálová hviezda, cena Francúzskej útoku na železničnú stanicu Zwolle, havaroval s ťažko poškodeným lietadlom pri pokuse
fi lmovej akadémie, Faraón, 1966 – podľa Boleslawa Prusa, nominovaný na Oscara za pristáť na farme Blooksteed pri Zwolle (na mieste mŕtvy), v 1946 in memoriam povýšený
najlepší cudzojazyčný fi lm, Quo vadis, 2001 – podľa románu Henryka Sienkiewicza, na nadporučíka, v 1991 na plukovníka, v 1994 na generálmajora in memoriam, nositeľ
v koprodukcii s USA, posledný fi lm), vo fi lme Pravdivý koniec veľkej vojny (1957, britských ocenení The 1939 – 1945 Star, Air Crew Europe Star, Defence Medal a War Medal,
o holokauste) prvýkrát obsadil v hlavnej úlohe svoju manželku, herečku Lucynu Winnicku, francúzskeho Croix de Guerre s palmou in memoriam (1945), Radu Milana Rastislava
ktorá hrala po boku Zbygniewa Cibulskeho aj vo fi lme Vlak, 1959 – dostal Premio Štefánika III. triedy (1992), jeho meno nesie Letecká základňa generálmajora Otta Smika na
Evrotecnica na MFF v Benátkach), a vo fi lme Matka Johana od anjelov, v 1976 predseda Sliači (od 2002) – 90. výročie
poroty na MFF v Berlíne, v 1978 dostal Strieborného medveďa za celoživotné dielo na MFF
20. 1. 1942 pätnásti vysokí predstavitelia nacistických ríšskych ministerstiev, úradov a SS za
v Berlíne, nositeľ mnohých ocenení (Krzyż Kawalerski Orderu Odrodzenia Polski, 1954,
predsedníctva SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha, vtedajšieho šéfa ríšskej
Krzyż Komandorski Orderu Odrodzenia Polski, 1959, Cena ministra kultúry a umenia, 1997,
polície (Reichssicherheitshauptamt – Hlavný úrad ríšskej bezpečnosti) a ríšskeho
Cena za celoživotné dielo na MFF v Mar Del Plata, 2002, Cena Luisa Buñuela na fi lmovom
protektora pre Čechy a Moravu, na konferencii vo vile na brehu jazera Wannsee na predmestí
festivale v španielskej Huesce, 2003, Medaila Zasłużony Kulturze – Gloria Artis od ministra
Berlína defi nitívne rozhodli o „konečnom riešení židovskej otázky“ (Endlösung der
kultúry, 2005 a i.), v 1998 dostal čestný doktorát University Paris III – Novej Sorbonny
Judenfrage) a o koordinácii prostriedkov a opatrení na jeho realizáciu, podľa protokolu
a v 2000 Národnej fi lmovej, televíznej a divadelnej škole (Państwowej Wyższej Szkoły
konferencie bola plánovaná deportácia a evakuácia 11 miliónov európskych Židov na
Filmowej, Telewizyjnej i Teatralnej) v Lodži, 1985–89 člen poľského Sejmu – 90. výročie
východ do pracovných táborov, práca a život v táboroch mali byť natoľko ťažké, že veľká
19. 1. 1922 *Tamara Klimová, Ostrava (†28. 1. 2004 Bratislava), maliarka a grafi čka, 1940–44 časť „zmizne prirodzeným úbytkom“, so zvyškom sa „bude musieť vhodne naložiť“,
študovala na Škole umeleckých remesiel v Brne (u prof. P. Dillingera), 1945–50 na Vysokej evakuácia na východ znamenala koncentračné tábory a „konečné riešenie“ systematické
škole umeleckopriemyselnej v Prahe (u prof. J. Baucha a E. Fillu), významná osobnosť vyvražďovanie európskeho židovstva (holokaust), v júli 1962 Eichmann v jeruzalemskom
geometrickej abstrakcie na Slovensku, koncom 50. rokov sa stala členkou Skupiny 4, procese dosvedčil, že sa hovorilo o zabití, eliminácii a zničení (Töten und Eliminieren und
v 1967 zakladajúca členka Klubu konkretistov (vystavovala na mnohých jeho výstavách Vernichten), Endlösung der Judenfrage prinieslo smrť 6 miliónom Židov, ktorí sa stali
doma i v zahraničí: Jihlava, Stuttgart, Žilina, Karlove Vary, Bratislava, Brno, Florencia, Rím, obeťami nacistického vražedného besnenia počas 2. svetovej vojny – 70. výročie
Benátky, Turín, Londýn a i, klub pôsobil do 1971), počas normalizácie mala zákaz verejne
20. 1. 1952 na prvom kongrese v Bruseli zástupcovia 22 divadelných združení podpísali Medzinárodnú
vystavovať v Bratislave, venovala sa technike serigrafi e, po 1989 vystavovala samostatne
chartu AITA/IATA (zakladaciu listinu Medzinárodnej organizácie ochotníckeho divadla),
i na kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí (v 1994 na Medzinárodnom trienále
na 3. kongrese v 1957 sa konal aj prvý AITA/IATA Svetový festival amatérskeho divadla,
v Osake, na trienále v Krakove, Katoviciach a v Berlíne), v 1989 mala s manželom súbornú
od 1967 je organizácia členom UNESCO, od 1978 je v kalendári podujatí AITA/IATA
výstavu v Galérii hlavného mesta SR Bratislavy (prenesená do Liberca, Brna a Žiliny),
aj Scénická žatva v Martine, vrcholná prehliadka ochotníckeho divadla na Slovensku,
v 2010 vyšla jej monografi a od Juraja Mojžiša, manželka maliara, grafi ka a ilustrátora Alojza
prezidentom Slovenského strediska AITA/IATA je režisér Jozef Krasula – 60. výročie
Klima – 90. výročie
20. 1. 1962 †Robinson Jeffers, Carmel, Kalifornia (*10. 1. 1887 Pittsburgh, Pennsylvánia), americký
20. 1. 1922 *gnmjr. Otto Smik, Boržomi, Gruzínsko (†28. 11. 1944 Ittersum, Holandsko), slovenský
básnik a dramatik, v jeho poézii sa odrážajú jeho znalosti z literatúry, Starého zákona
letec stíhač, najúspešnejší slovenský pilot v britských Royal Air Force a jeden z 5 čs.
a biblických príbehov, fi lozofi e, mytológie a jazykov, ktoré spájal s temnými náhľadmi
najúspešnejších letcov, v 1934 sa rodina vrátila na Slovensko, absolvoval Obchodnú školu
a absurditami moderného života, patrí medzi najkontroverznejších amerických básnikov
v Bratislave (1939), potom úradník na Ústrednom riaditeľstve slovenských elektrární,
v marci 1940 odišiel do zahraničia, 3. 6. 1940 sa prihlásil do zahraničnej čs. armády vo 20. stor., jeho otec bol profesorom literatúry Starého zákona a biblickýc222h dejín na Wester22n
Theology Seminary v Pittsburghu, od 5 rokov učil syna gréčtinu a zabezpečil mu kvalitné
Francúzsku (letecká skupina v Agde), v júli 1940 prišiel do Anglicka, prijali ho do RAF,
vzdelanie v Európe – štúdium na súkromných školách vo Švajčiarsku (Zürich, Ženeva)
1941–42 prešiel výcvikom v Kanade a v Anglicku, v máji 1942 dosiahol hodnosť Pilot
a Nemecku (Lipsko), potom študoval anglickú literatúru na University of Southern California,
Offi cer, 5. 1. 1943 pridelený k 312. čs. stíhacej peruti, 7. 1. 1943 preložený k 310. peruti,
na jar 1906 sa vrátil do Švajčiarska, kde študoval fi lozofi u, literatúru (anglickú, francúzsku,
na vlastnú žiadosť preložený k britskej jednotke (15.1. 1943 nastúpil k 131. peruti do 0000000000
taliansku a španielsku) a dejiny Rímskej ríše, v septembri 1907 študoval medicínu na
Castletownu v Škótsku), 2. 3. 1943 boli všetci preložení k 122. stíhacej peruti v Hornchurche,
University of Southern California a napokon lesníctvo na University of Washington, ovládal
sprevádzali bombardéry na ciele v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku, 18. 5. 1943
viacero jazykov (francúzština, nemčina, aj klasické: latinčina a gréčtina), v 1913 sa oženil
preložený k 222. peruti, stal sa najlepším čs. stíhačom roka 1943 (7 a pol isto zostrelených
s Unou Kusterovou, usadili sa v Carmeli (Kalifornia), kde sám post11avil kamenný dom11
letúnov, 2 pravdepodobne a 3 poškodené), od septembra 1943 do januára 1944 dostal 5 Čs.
a pri ňom kamennú Jastrabiu vežu (Tor House, 1920–25) a žil v izolácii na drsnom pobreží
vojnových krížov a 1 Medailu Za chrabrosť, 20. 10. 1943 mu kráľ Juraj VI. odovzdal
Pacifi ku (nespútaná príroda, rozbúrené more), jeho prvá zbierka Džbány a jablká (1912) boli
najvyššie britské vyznamenanie pre letcov Distinguished Flying Cross (DFC – Záslužný
22222
– 16 – – 17 –
ľúbostné básne, nasledovali Kalifornčania (1916), renomé získal zbierkou Tamar a iné básne trockistickým sprisahancom v komunistickej strane sa konali v 1936 /proces s trockisticko-
(1924) na biblické motívy, jeho príbehy často rozprávajú o násilí, cudzoložstve a inceste, -zinovievským centrom – Kamenev, Zinoviev a ďalší 14, obvinení z vraždy Kirova
z jeho básnickej tvorby vynikajú zbierky: Cawdor a iné básne (1928), Zostúpenie k mŕtvym a z konšpirácie s trockistickými a pravicovými elementmi s cieľom zvrhnúť komunizmus,
(1931), Také rady si mi dal a iné básne (1937), Hnevaj sa na slnko (1941), Dvojitá sekera všetci popravení/, 1937 a 1938 /proces proti pravicovo-trockistickému antisovietskemu
(1948), Hungerfi eld a iné básne (1954), posmrtne vyšla zbierka Začiatok a koniec a iné básne bloku, Bucharin, Rykov, Jagoda a ďalších 18, obvinení z trockistického sprisahania
(1963), veršovaná dráma Medea (1946) bola úspešnou adaptáciou Euripidovej tragédie, proti režimu, zo špionáže pre Nemecko a Japonsko, z plánovania vraždy Kirova, ale aj
dráma Krétska žena (1951) je podľa Euripidovho Hippolyta, jeho mizantropické myslenie Lenina, Stalina, odsúdení na smrť/, moskovské procesy zlikvidovali Leninovu boľševickú
sa prejavilo v Grošovanom žrebcovi, kde žena dovolí žrebcovi udupať na smrť jej manžela elitu) – 75. výročie
a potom zviera zastrelí, v slovenčine vyšiel výber Grošovaný žrebec (1975) – 50. výročie
24. 1. 1922 *PhDr. Zlatko Klátik, Stará Pazova, Srbsko (†24. 8. 1990 Bratislava), slovenský spisovateľ
21. 1. 1862 †Božena Němcová, vl. menom Barbora Panklová, Praha (*4. 2. 1820,Viedeň), česká pre deti a mládež (Rozprávky spod slnečníka, 1964, Tulák a Čakanka, 1978), literárny
spisovateľka, publicistka, zberateľka ľudových rozprávok (aj slovenských), v 1837 sa vedec a kritik, 1936–41 študoval na učiteľskom ústave v Sombore, 1945–46 na Vyššej
vydala za colného úradníka Josefa Němca, s manželom boli pre buditeľskú prácu a písanie pedagogickej škole v Novom Sade, 1946–52 diaľkovo na FF univerzity v Belehrade a FF UK
proti dobovému systému často prekladaní, až napokon zakotvili v Prahe, kde sa v 1842 v Bratislave, počas 2. svetovej vojny učiteľ v Juhoslávii, 1943–44 ako partizán sa zapojil do
v spoločnosti vlasteneckej inteligencie zoznámila s poprednými českými spisovateľmi, protifašistického odboja, 1946–49 profesor na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci,
v 1845 sa presťahovali na Chodsko, venovala zberateľskej činnosti, zaujímala sa o ľudové v 1949 prišiel na Slovensko, 1950–52 redaktor pionierskych časopisov, 1952–60 pracovník
tradície a folklór, v 1850 manžela preložili do Uhorska a ona sa vrátila do Prahy, materiál, ktorý Zväzu slovenských spisovateľov, 1964–90 pracovník Literárnovedného ústavu SAV, ako
zbierala pri návštevách manžela, využila na písanie rozprávok, žila sama so 4 deťmi, po smrti literárny vedec a kritik sa špecializoval na detskú literatúru (monografi e o F. Kráľovi,
syna sa stiahla z verejného života a takmer prestala publikovať, patrila medzi zakladateľov Ľ. Podjavorinskej, M. Rázusovej-Martákovej, J. C. Hronskom; syntetický prehľad Svetová
modernej českej prózy, jej dielo sa zaraďuje do vrcholného obdobia českého národného literatúra pre mládež, 1978) a na literárnu komparatistiku (Štúrovci a Juhoslovania,
obrodenia, autorka poviedok a próz z dedinského prostredia, rozprávkových zbierok (Národní 1965, Slovenský a slovanský romantizmus, 1977, Slovenská a juhoslovanská literatúra,
báchorky a pověsti, 1845–47 – 7 zv. prerozprávaných ľudových rozprávok, legiend a povestí, 1985) – 90. výročie
Slovenské pohádky a pověsti, 1857–58 – 10 zv.), cestopisov – predovšetkým zo Slovenska
24. 1. 1992 izraelský vicepremiér a minister zahraničných vecí Levy a čínsky minister zahraničných
(Kraje a lesy na Slovensku, Obrazy ze života slovenského, Vzpomínky z cesty po Uhrách
vecí Qian Qichen v Pekingu podpísali dohodu, ktorou obe krajiny ofi ciálne nadviazali
a Z Uher), v Moravských novinách vydavateľa F. Klácela publikovala seriál národopisov
diplomatické styky, v 1992 Izrael otvoril v Pekingu svoje veľvyslanectvo, izraelské
Obrazy z okolí domažlického, Selská svatba v okolí Domažlic a O prostonárodním léčení
generálne konzuláty sú aj v Hongkongu (od 1984), Šanghaji (od 1994) a v Kuang-
na Domažlicku, ako aj články z Chodska, písala prózu so sociálnym obsahom, odsudzujúcu
-čou (od 2009), v súčasnosti spolupráca zahŕňa oblasti ekonomiky a obchodu, vedy,
„namyslených zbohatlíkov“ a idealizujúcu prostý ľud (poviedky Baruška, 1853, Divá Bára,
poľnohospodárstva a kultúry, Čína bola poslednou zo svetových veľmocí, ktorá uznala
1856, Pohorská vesnice, 1856, V zámku a podzámčí, 1856, Dobrý člověk, 1858, Pan učitel,
štát Izrael – 20. výročie
1860, Chyže pod horami, Chudí lidé, Karla, Pomněnka šlechetné duše), najznámejšie je
dielo Babička (s podtitulom Obrazy z venkovského života, 1855), kde spodobnila svoju 25. 1. 1922 *Ľudovít Ozábal, Nitra (†16. 8. 1992 Liptovský Mikuláš), slovenský herec, ako študent
babičku, jednoduchú dedinskú ženu Magdalénu Novotnú, je najčítanejšou českou knihou gymnázia režíroval s ochotníkmi v Zlatých Moravciach Zvonov Tanec nad plačom s účasťou
(vyše 300 vydaní v češtine, preložená do ďalších 21 jazykov, sfi lmovaná), pre vlastenecké hercov SND, 194–43 študoval na FF UK, v 1946 absolvoval štúdium herectva na Štátnom
a sociálne zameranie boli jej diela povinnou literatúrou v školách, v Českej Skalici je jej konzervatóriu v Bratislave, 1945–49, 1950–51 a 1954–82 člen Činohry SND (väčšinou
múzeum – 150. výročie menšie postavy), 1961–64 umelecký vedúci Malej scény SND v Bratislave, 1949–50 herec
a režisér a 1951–54 riaditeľ Krajového divadla v Nitre, viaceré inscenácie režíroval v Nitre,
21. 1. 1912 *Konrad Emil Bloch, Neisse (†15. 10. 2000 Burlington, Massachusetts), americký
v SND hlavne pásma poézie, účinkoval aj vo fi lme (Biela tma, 1948, Boxer a smrť, 1962
biochemik nemeckého pôvodu, 1930–34 študoval chémiu na Technickej univerzite
Sedím na konári a je mi dobre, 1989) a televízii (TV fi lmy: Smrť sa volá Engelchen, 1960,
v Mníchove, kde získal titul inžiniera chémie, v 1934 z dôvodu nacistickej perzekúcie Židov
Sám vojak v poli, 1964, Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1968, Americká tragédia, 1976, Matej
začas pracoval vo výskumnom inštitúte vo švajčiarskom Davose, v 1936 odišiel do USA,
Bel z Očovej, 1987 a i., seriály: Vivat Beňovský, 1975, To je váš prípad, Šetaffy, 1985 a i.),
pôsobil na Katedre biochémie na Lekárskej fakulte Kolumbijskej univerzity (do 1946),
v rozhlase ako recitátor – 90. výročie
v 1942 v spolupráci s Davidom Rittenbergom inicioval práce na biosyntéze cholesterolu,
na to sa sústreďovali jeho vedeckovýskumné záujmy ďalších 20 rokov (v 1964 za to 25. 1. 1922 SĽS podala v pražskom NZ svoj prvý ofi ciálny návrh zákona o autonómii Sloven-
dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu s Feodorom Lynenom za objavy týkajúce ska – 90. výročie
sa mechanizmu a regulácie cholesterolu a metabolizmu mastných kyselín), 1946–54 učil 25. 1. 1932 *Ing. Ján Slávik, DrSc., Kapušany, †16. 12. 1974 Bratislava), slovenský geológ, 1951–55
na University of Chicago (od 1950 profesor), 1954–82 pracoval na Harvard University študoval na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach, pracoval v Turčia222nskych Tepliciach22,
(v 1968 sa stal šéfom Katedry biochémie), člen Americkej chemickej spoločnosti, National Žiline, 1965–69 vedúci geologického strediska v Košiciach, 1969–74 riaditeľ Slovenského
Academy of Sciences (1966–69 predseda sekcie biochémie), American Academy of geologického úradu v Bratislave, 1974 geológ špecialista Geologického ústavu D. Štúra
Arts and Sciences, Americkej spoločnosti biologických chemikov (v 1967 prezident), v Bratislave (i poradca riaditeľa pre koordináciu geologického výskumu na Slovensku),
predseda národného výboru International Union of Biochemistry a i., nositeľ významných svoje stratigrafi cké, tektonické a mineralogické výskumy spájal s potr0000ebami objavovani000000a
ocenení – 100. výročie uhlia, keramických surovín a farebných kovov – objavil uhoľné ložisko Cigeľ pri Novákoch,
23. 1. (do 30. 1.) 1937 v Moskve sa konal druhý stalinský proces s trockistami – s tzv. paralelným zistil výskyt rúd farebných a vzácnych kovov v Slanských vrchoch a Vihorlate, expert pri
antisovietskym trockistickým centrom, pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu posudzovaní nerastného bohatstva v Egypte, Sudáne a Zambii, spoluau11tor prvej slovenske11j
stálo 17 vedúcich komunistických činiteľov, 30. 1. súd vyniesol 13 rozsudkov smrti, monografi e o nerastných surovinách na Slovensku (Nerastné suroviny Slovenska, 1967),
4 boli odsúdení na 8 až 10 rokov väzenia (tri vykonštruované politické procesy proti štúdií a statí v domácej i zahraničnej odbornej tlači – 80. výročie
22222
– 18 – – 19 –