Jehan Alain v organovej tvorbe Maurice Duruflého

34 Pages·2012·0.58 MB·Slovak

JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ
V BRNĚ
Hudební fakulta
Katedra klávesových nástrojů
Hra na varhany

Jehan Alain v organovej tvorbe Maurice
Duruflého

Bakalářská práce

Autor práce: Magdaléna Tokošová

Vedoucí práce: prof. MgA. Kamila Klugarová
Oponent práce: prof. PhDr. Jindra Bártová

Brno 2012
Bibliografický záznam

TOKOŠOVÁ, Magdaléna. Jehan Alain v organovej tvorbe Maurice Duruflého
[Jehan Alain in organ compositions of Maurice Duruflé]. Brno: Janáčkova akademie
múzických umění v Brně, Hudební Fakulta, Katedra klávesových nástrojů, rok 2012
s. 34. Vedoucí diplomové práce prof. MgA. Kamila Klugarová.
Anotace

Diplomová práca „Jehan Alain v organovej tvorbe Maurice Duruflého“ pojednáva
o životopise francúzskeho skladateľa Maurice Duruflého, o jeho pedagógoch hudby
a pedagogickom pôsobení. Zaoberá sa základnými vlastnosťami organov
významného staviteľa Aristide Cavaillé-Colla. Priblíži Duruflého organovú tvorbu,
ktorá pozostáva len z niekoľkých skladieb. Konkrétnejšie sa venuje jednému
organovému dielu – Prélude et fugue sur le nom d‘Alain. V poslednej kapitole je
zhrnuté kompletné dielo skladateľa vrátane transkripcií, orchestrácií
a nepublikovaných diel.
Annotation

The bachelor thesis „Jehan Alain in organ compositions of Maurice Duruflé” deals
with the biography of the French composer Maurice Duruflé, about his teachers and
his pedagogical activity. It deals with basic characteristics of organs made by
considerable builder Aristide Cavaillé-Coll. It approaches Duruflé’s organ
composition which consists of a few works only. Specifically devoted to one piece –
Prélude et fugue sur le nom d´Alain. Complete the work of composer including
transcriptions, orchestrations and unpublished works is summarized in the last
chapter.
Klíčová slova
Maurice Duruflé, organ, organové dielo, Jehan Alain, rozbor diela
Keywords
Maurice Duruflé, organ, organ compositions, Jehan Alain, analysis of the work
Prohlášení
Prehlasujem, že som predkladanú prácu spracovala samostatne a použila som
.
uvedené informačné zdroje
V Brně, dne 30. 4. 2012 Magdaléna Tokošová
Poděkování
Na tomto mieste by som rada poďakovala prof. MgA. Kamile Klugarovej za
pedagogické vedenie a odborné rady pri písaní tejto práce.
Obsah
ÚVOD .................................................................................................................................................... 6
1 ŽIVOTOPIS ................................................................................................................................ 7
1.1 PRVÉ ZOZNÁMENIE S HUDBOU .................................................................................................. 7
1.2 SÚKROMNÉ ŠTÚDIUM U CHARLESA TOURNEMIRA .................................................................... 8
1.3 LOUIS VIERNE .......................................................................................................................... 8
1.4 DURUFLÉ – ŠTUDENT NA PARÍŽSKOM KONZERVATÓRIU............................................................ 9
1.5 PÔSOBENIE NA PARÍŽSKOM KONZERVATÓRIU ......................................................................... 10
1.6 MARIE-MADELEINE CHEVALIER ............................................................................................ 11
2 ARISTIDE CAVAILLÉ-COLL .............................................................................................. 13
2.1 REGISTRÁCIA DIEL NA NÁSTROJOCH ARISTIDA CAVAILLÉ-COLLA ......................................... 13
2.2 TYPICKÉ VLASTNOSTI NÁSTROJOV CAVAILLÉ-COLLA ............................................................ 13
2.3 DISPOZÍCIA NÁSTROJA V KOSTOLE SAINTE CLOTILDE ............................................................ 14
3 ORGANOVÉ DIELO ............................................................................................................... 16
3.1 SCHERZO, OP. 2 ....................................................................................................................... 16
3.2 PRÉLUDE, ADAGIO ET CHORAL VARIÉ SUR LE THEME DU VENI CREATOR, OP. 4 ...................... 16
3.3 SUITA PRE ORGAN, OP. 5 ......................................................................................................... 17
3.4 PRÉLUDE ET FUGUE SUR LE NOM D´ALAIN, OP. 7 .................................................................... 18
3.5 FUGUE SUR LE CARILLON DES HEURES DE LA CATHÉDRALE DE SOISSONS, OP. 12 ................... 18
3.6 PRÉLUDE SUR L´INTORIT DE L´EPIPHANIE, OP. 13 .................................................................... 19
3.7 MÉDITATION ........................................................................................................................... 19
3.8 NEPUBLIKOVANÉ ORGANOVÉ DIELO ....................................................................................... 19
4 PRÉLUDE ET FUGUE SUR LE NOM D´ALAIN, OP. 7..................................................... 20
4.1 VENOVANIE A VZNIK .............................................................................................................. 20
4.2 JEHAN ALAIN V OPUSE 7 ......................................................................................................... 20
4.3 SCHERZO VO FRANCÚZSKEJ ORGANOVEJ TVORBE ................................................................... 22
4.4 PRELÚDIUM ............................................................................................................................ 23
4.5 FÚGA ...................................................................................................................................... 25
5 KOMPLETNÝ HUDOBNÝ ODKAZ ..................................................................................... 28
ZÁVER ................................................................................................................................................ 31
POUŽITÉ INFORMAČNÉ ZDROJE .............................................................................................. 32
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ ................................................................................................................... 33
NOTOVÁ PRÍLOHA ......................................................................................................................... 34
Úvod

Umenie organovej hudby a organárstva v Európe sa počas storočí rozdelilo na
dva základné prúdy – nemecký a francúzsky. Rozdiel medzi nimi je veľmi značný.
Počas vývoja, často krát aj napriek nepriaznivým podmienkam, nestratilo francúzske
organové umenie svoju podstatu. Medzi základný rozdiel jednoznačne patrí
zvukovosť. V Nemecku sa na vybudovanie dynamiky často používal crescendový
valec, ktorý bol vo Francúzsku akoby zabudnutý. Francúzi skôr dbali na postupné
pridávanie zvukovo farebných skupín a používali veľké množstvo jazykových
registrov. Organárstvo sa tu stalo umeleckým remeslom, na rozdiel od nemeckých
krajín, kde bolo skôr továrenskou výrobou.
Vývojová kontinuita sa prejavila aj u samotných predstaviteľov organového
umenia a pretrvala až do dvadsiateho storočia. Na odkaz Césara Francka plynule
nadviazali Alexandre Guilmant, Charles-Marie Widor, Louis Vierne, Marcel Dupré,
Jehan Alain aj Olivier Messiaen. Všetci títo a ďalší majstri neboli len výborní
skladatelia, ale aj pedagógovia, interpreti a najmä improvizátori. Patril k nim aj
Maurice Duruflé.

- 6 -
1 Životopis
1.1 Prvé zoznámenie s hudbou
Maurice-Gustave Duruflé sa narodil 11. januára 1902 v Louviers ako tretie
a zároveň posledné dieťa manželov, ktorými boli Julien-Charles-Amédeé a Marie-
Mathilde. Maurice sa venoval plávaniu, bicyklovaniu, veľmi rád chytal ryby so
svojimi bratmi. Bol nadšený fotograf a zberateľ známok. Jeho otec sa venoval
architektúre. Mal veľký cit pre hudbu a dokonca doma vlastnil harmonic flute –
jednoregistrové harmónium. Keďže boli silno veriaca rodina, chodili do chrámu
Notre-Dame a práve v tomto chráme objavil malý Maurice svoje povolanie
hudobníka. So záujmom tu počúval chrámovú hudbu a často krát rýchlo utekal
domov, aby si mohol zahrať, čo práve počul v kostole.
Navštevoval občiansku chlapčenskú školu, v ktorej mal výborné študijné
výsledky. Keď mal päť rokov, jeho otec si u neho všimol, že má veľký talent pre
hudbu. Už v tomto malom veku Maurica prihlásil na súkromné hodiny k výbornej
učiteľke hry na klavír v Louviers. Bola ňou madame Poussin. So svojimi žiakmi
pravidelne každý mesiac robila koncerty a raz za rok spravila verejný koncert, ktorý
bol spojený s udeľovaním cien. Svoju prvú cenu Prix de piano získal Maurice 27. 7.
1907 už ako päť a polročný. Asi po štyroch rokoch začal študovať v Rouene u Julesa
Haellinga1.
Po pár mesiacoch bol Maurice tajne zapísaný svojím otcom do maitrise2. Na
maitrise mali chlapci bežný kláštorný život. Boli strážení miestnymi rehoľníkmi
a museli striktne dodržiavať denný program. Okrem hodín hudby ich vyučovali
francúzštinu, latinčinu, gréčtinu, matematiku, históriu, geografiu a vedu. Avšak hru
na organe, harmóniu a kontrapunkt Maurice naďalej študoval u Julesa Haellinga
a občas ho zastupoval pri svätých omšiach v katedrále v Rouene. Jeho repertoár
obsahoval diela Bacha3, Francka4, Guilmanta5, Widora6 a Vierna7.

1 Jules Haelling (1869-1926) – žiak A. Guilmanta, pôsobil ako titulárny organista v katedrále v Rouen
a tiež ako učiteľ v zborovej škole pri katedrále.
2 Maitrise – v tom čase tak volali zborové chrámové školy
3 Johann Sebastian Bach (1685-1750) – najvýznamnejší nemecký skladateľ z obdobia baroka, svojho
času slávny organista a čembalista
4 César Franck (1822-1890) – francúzsky skladateľ, klavirista a organista v Sainte Clotilde
5 Felix Alexandre Guilmant (1837-1911) – francúzsky skladateľ a organista v Saint Trinité
6 Charles-Marie Widor (1844-1937) – na konzervatóriu v Paríži vyučoval kompozíciu a hru na organe.
7 Louis Vierne (1870-1937) – francúzsky organista a skladateľ
- 7 -
V roku 1919 dostal Duruflé funkciu titulárneho organistu vo svojom rodisku.
Túto funkciu zastával šestnásť rokov. V Louviers bol organ, ktorý postavil John
Abbey8 a Duruflé si ho veľmi vážil. Hral na ňom viacero recitálov a dokonca na
tomto nástroji vznikli aj niektoré jeho kompozície.
1.2 Súkromné štúdium u Charlesa Tournemira
Ďalším Duruflého učiteľom bol rodák z Bordeaux a taktiež žiak Césara
Francka – Charles Tournemire (1870-1939). Tournemire vyučoval len žiakov, ktorí
ho zaujali svojou hráčskou technikou. Maurice k nemu chodil na hodiny dvakrát do
týždňa. Keďže hodiny boli súkromné, musel si nejakým spôsobom na ne privyrobiť.
Preto začal doma v Louviers učiť hru na klavír.
Hodiny s novým učiteľom boli veľmi zaujímavé. Vždy rozoberali inú
gregoriánsku tému, na ktorú nadväzovala krátka improvizácia. Potom pokračovala
improvizácia na zadanú tému z gregoriánskeho chorálu, ale v sonátovej forme. Na
konci hodiny hrali dopredu pripravenú a nacvičenú organovú skladbu.
Tournemire sa pri vyučovaní improvizácie odvolával na Césara Francka,
podľa ktorého neexistujú v improvizácii žiadne formuly alebo pravidlá. Ide tu len
o fantáziu, emócie a poéziu.
Po pár mesiacoch štúdia v Paríži Tournemire požiadal Maurica, aby ho
zastúpil v Sainte Clotilde, kde bol organistom. Duruflé bol z toho veľmi nadšený.
Bola to pre neho veľká česť zahrať si na organe Cavaillé-Colla9.
Dobré vzťahy s Tournemirom však netrvali dlho. Jedného dňa mu Duruflé
oznámil, že ho nemôže prísť zastupovať, pretože ide hrať svadbu v rodnom meste.
Toto Tournemira natoľko nahnevalo, že ho vyhodil. Preto na jar v roku 1920 s ním
ukončil súkromné hodiny a nechal ho v nepríjemnej situácii. Duruflé sa necítil na to,
že by mal zvládnuť bez pomoci niekoho iného skúšky na parížske konzervatórium.
Preto sa rozhodol vyhľadať a osloviť Louisa Vierna.
1.3 Louis Vierne
Louis Vierne (1870-1937) patril k jedným z najväčších osobností francúzskej
organovej hudby. Ako titulárny organista pôsobil 37 rokov – až do svojej smrti –
v katedrále Notre-Dame.

8 John Abbey (1785-1859) – anglický organár, stavbou organov sa preslávil aj vo Francúzsku
9 Aristide Cavaillé-Coll (1811-1899) – najslávnejší francúzsky staviteľ organov v 19.storočí
- 8 -
L. Vierne sa vo vyučovaní podstatne odlišoval od Tournemira. Na rozdiel od
neho bol jasný, priamy, vždy mal dobrú náladu. Bol ovplyvnený tromi francúzskymi
majstrami – Franckom, Guilmantom a Widorom.
Vierne prísne strážil každý jeden pohyb organistu pri hre. Každý zbytočný
pohyb či gestikulácia znamenajú pre organistu stratu času. Vychádzal z prísneho
manuálového legáta, ktoré uskutočňoval tichými výmenami a glissandami. Prsty
musia byť pri hraní zaokrúhlené. Dokonalé legáto dosiahne precíznym stlačením, ale
aj pustením klávesy. Nohy musia mať v kolene pravý uhol, špičky sa dotýkajú
čiernych pedálov len zľahka.
Vierne vychádzal z metodológie Belgičana Jacques-Nicolasa Lemmensa10.
Hodiny prebiehali podobne ako u Tournemira. Najprv začali improvizáciou na tému
z gregoriánskeho chorálu, potom hrali skladby od skladateľov ako je Bach, Franck či
Widor. Duruflé objavil vo Viernovi dobrého priateľa a učiteľa.

1.4 Duruflé – študent na parížskom konzervatóriu
Prvým Duruflého učiteľom na konzervatóriu bol Eugène Gigout (1844-
1925). Toho času to už bol starší pán. S jeho pedagogickým vedením nebol Duruflé
veľmi spokojný. Hodiny s ním sa mu zdali nudné a fádne. Preto aj naďalej chodil na
súkromné hodiny k Viernovi a všetky úspechy na súťažiach pripisoval práve jemu.
Jehan Gallon (1875-1959) bol učiteľom harmónie. Duruflé ho považoval za
najlepšieho učiteľa harmónie.
Neskôr sa prihlásil na štúdium fúgy a klavírneho sprievodu. Tieto hodiny boli
pre neho veľmi zaujímavé. V roku 1928 ukončil toto štúdium s premièr prix vo fúge.
V roku 1925 Duruflé vstúpil do Widorovej triedy, ktorý bol skladateľ,
dirigent a titulárny organista v Saint Sulpice. Na konzervatóriu bol Widor nástupcom
C. Francka ako profesora hry na organe a zároveň nástupcom Théodora Duboisa11,
ktorý bol profesorom fúgy a kontrapunktu. Duruflé sa veľmi nepokladal za jeho
žiaka, pretože väčšinou sa stretal s jeho asistentmi. V tomto smere sa Duruflé rád
považoval za žiaka P. Dukasa.
Paul Dukas (1865-1935) bol profesorom kompozície od roku 1928 a po
Widorovej smrti sa stal jeho nástupcom. Dukas študoval kompozíciu

10 Jacques-Nicolas Lemmens (1823-1881) – francúzsky skladateľ a organista
11 Théodore Dubois (1837-1924) – francúzsky skladateľ, organista a učiteľ
- 9 -
s C. Debussym12, ktorý mal na neho určitý vplyv. Práve tu si môžeme všimnúť
impresívnu tvorbu Duruflého. Od Dukasa sa naučil vnímať širšie orchestrálne farby,
naučil sa používať nové farebné kombinácie.
Keďže pravidlá konzervatória nepovoľovali študovať žiakom starším ako
tridsať rokov, musel Duruflé v roku 1932 ukončiť štúdium.
Dňa 30. augusta 1932, pár mesiacov po ukončení konzervatória, sa Maurice
oženil s Lucette Andrée Simonne Bousquet. Pochádzala z Louviers, bola jeho
spolužiačka z klavíru. Neskôr sa z nej stala učiteľka hudobnej teórie a hry na klavír.
Manželstvo sa po pätnástich rokoch skončilo rozvodom. Toto obdobie bolo pre
Duruflého najbohatším v jeho tvorivej kariére.
Duruflé mal nespočetné množstvo koncertov vo Francúzsku a to napríklad
v Saint Pierre v Lisieux, Saint François de Sales v Évreux, Sainte Clotilde v Nice
a Mentone, ale aj v zahraničí. Hral na mnohých inauguráciách organov a bol
pozývaný do rôznych súťažných komisií.13
1.5 Pôsobenie na parížskom konzervatóriu
Duruflé bol spojený s konzervatóriom dlhých päťdesiat rokov. V roku 1920
sa stal poslucháčom Gigoutovej organovej triedy a v roku 1970 opustil
konzervatórium ako profesor harmónie. Po ukončení svojich štúdií najprv pôsobil
ako asistent učiteľa hry na organe a v orchestre konzervatória, kde pôsobil ako
organista.
Jeho pedagogické začiatky boli pri zatupovaní Marcela Duprého14. Študenti si
ho veľmi obľúbili, pretože mal na nich viacej času a pochopenia než Dupré. Po čase
Marcel Dupré odporučil Duruflému, aby obsadil miesto profesora harmónie, ktoré sa
uvoľnilo. V tom čase dostal aj miesto titulárneho organistu v Saint Étienne-du-Mont.
Tieto dve pozície boli pre neho príjemným finančným zabezpečením.
Vyučoval len štrnásť hodín týždenne, ale študentom sa venoval aj mimo
svojho oficiálneho vyučovacieho času. Študenti o ňom hovorili, že väčšinou
nechodil presne na vyučovanie, ale meškal asi pätnásť minút a práve pre toto mal
prezývku ako štvrťhodinkový Duruflé.
Pri učení vychádzal z metodiky Théodora Duboisa. Občas používal príklady
z rôznych súťaží, ale len niekedy dal študentom svoju vlastnú tému na spracovanie.

12 Claude Debussy (1862-1918) – francúzsky skladateľ, zakladateľ hudobného impresionizmu
13 FRAIZER, James E. Maurice Duruflé: the man and his music, str.55
14 Marcel Dupré (1886-1971) – francúzsky organista, klavirista, skladateľ a pedagóg
- 10 -