Evanjelista Moody PDF
Preview Evanjelista Moody
l i N RYBÁRIK EVANJELISTA M O O D Y Nástroj vefkého duchovného prebudenia a priekopník ekumenického hnutia 1947 Vydal Modrý kříž na Starej Turej Vytlačila kníhtlačiareň »Grafika« v Kožiciach 't- m i’ / í v ♦ ^ POUŽITÉ PRAMENE: J. G. Oncken: „Moody der evangelist", Cassel, 1900. Alfred Stucki: „D. L. Moody", St. Gallen, 1940. G. Geíss: „D. L. Moody", Marburg (Lahn), 1938. Články v časopisoch: „Betante‘\'-Brtto', 1917. ' „Naše vítězství", Praha, 1934. „Prápor spásy", Praha, 1937. . fit,**/;;,. • /(t V - h y / ' Uvodom. Moody! Akú velká ozvěnu, na široko a na daleko, málo toto měno koncom minulého storočia na obidvoch stranách Atlantického oceánu! Bol naozaj jedinečným zjavom v šíření královstva Božieho na zemi, aký sa v dějinách len velmi zriedka opakuje. História ho zaraduje medzi Wesleyho a Whitfielda, a svědčí o ňom, že bol nástrojom velkého duchovného prebudenia, ktoré sa rozlialo vo všetkých cirkvách v rokoch 1870 až 1880. Bol králom evanjelistov, ako Spurgeon bol králom kazatelov. Jeho vášeň zachraňoval stratených ludí bola tak velká, že za svojho života precestoval viac než jeden milión anglic kých mil; hovořil viac ako so 100,000.000 ludí o ich duši a modlil sa osobné so 750.000 hrieš- nikmi. Jeho nadšení obdivovatelia a stúpenci tvrdia, že za svojho požehnaného života okradol peklo najmenej o jeden milión duší. Preto ako raz apoštol Pavel, aj on mohol přivolal svojim rovesníkom: „Hojnejšie som pracoval než oni všefci!" (1. Kor. 15, 10). Jeho posolstvo bolo velmi jednoduché a prosté. Nebol teologom odborníkom, ale iba „laickým — kazatelom", ako sa on sám rád nazýval. Malmálo 3 teoretických vědomostí; zato však bol pomazaným Hospodinovým, naplněný Duchom a vyzbro jený mocou z výsosti. V plnej sile Božej zvěstoval od Boha vzdialeným ludom posolstvo smierenia vo velkých mestách Ameriky aj Európy. Všetky obrovské dvorany boly primalé nato, aby boly mohly pojat tie tisíce a desaftisíce poslucháčov, ktorí sa hrnuli za jednoduchým človekom „s Bibliou v ruke". Nebol kazatelom len dajakej suchej morálky, ktorý by bol sýpal iba strach a hrózy pekla na svojich poslucháčov. On sa povzniesol vysoko nad takýchto jednostranných mravokárcov, pre- tože bol kazatelom lásky a nie hněvu Boiieho; zvěstoval tudom nesmiernu dobrotu Božiu, ktorá objímá celý svět a Jeho velké milosrdenstvo. Tým přitahoval svojich poslucháčov a viedol ich v tístrety živému Bohu, ktorý ich miluje věčnou láskou. Prinášal evanjelium chudobným, obvazoval skrúšených srdcom, zvěstoval slobodu zajatým, otvorenie žalára vázňom; potěšoval zarmutených a všetkým vyhlásil rok milosti Hospodinovej s opoštolom Pavlom: „Hla teraz je čas milosti, hla, teraz je deň spasenia!“ (2. Kor. 6, 2). — So samospravedlivými luďmi, ktorí sa necítili hriešnikmi, nevedel si rady. Ale sa cítil povola ným k vyvrhelom z ludskej spolačnosti, k zločm- com, opilcom. náruživým hráčom a nevěstkám Aj tito sa móžu a májů stát šfasinými dětmi Božími. Preto oni bolí jeho zamilovaným obecen- stiom. Im svědčil o láske Božej. Lebo našiel 4 L pre nich univerzálny liek a dokonalý prosiriedok na obnovenie ich života, a to v krvi Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorá je mocná pí etrhnút všetky putá otroctva a očistit od každého hriecha (2. Jána 1, 7). Proti názorom duchovné mrt vých kresfanov, ktorí tvrdia, že evanjelium už velmi mnoho stratilo zo svojej póoodnej moci, Moody ukázal aj dokázal, že evanjelium Ježišá Krista je i dnes tou istou „mocou na spasenie každému veriacemu" (Rim. 1, 16), ako bolo na počiatku. Hfa, ono i dnes činí velké divý v lud- ských srdciach a životoch. Preto vypovedal boj každej namyslenej a formálnej viere i každému zdánlivému a etiket- nému křesťanstvu. Prinášal ludom živu vieru, potřebná pre tvrdý každodenný boj života. Jeho Kristus nebol len teoretickou, vedecky oprávněnou a podopretou figurou, ale skutočnou, živou, svět riadiacou a svět zachráňujúcou osobnostou, moc nou zachránit aj tých najhorších ludí. V učení Moodyho nebolo ničoho nového. Kázal to staré evanjelium pokánia, smierenia, znovuzrodenia a dětinstva Božieho. Novými však boly metody, ktorých používal a elán, ktorým všetko oduševňoval. Nikdy sa Moody nestaral o zastarané formy a obyčaje, keď poznal, že inými metodami móže docielit lepších výsledkov. Vždy hladal najlepšie prostriedky na upúta- nie ludí. Videi, že na zachytenie spustlých, od Boha vzdialených tried velkoměstských ludí sa musí použit iných ciest na zvestovanie Slova než na mravných a počestných cirkevníkov. 5 Tito Fudia nedajú sa získat ani slávnostnými bohoslužbami ani zvučnými chorálmi ani vedecky stávanými kázňami. Potrebujú niečo, čo by ich uchvátilo, vyburcovalo, vytrhlo a dalo im novej sily začat nový život. A cesty, ktorých použil náš Američan, sa ukázaly správnými. Jeho sostúpenie do najbiednejších štvrtí bolo do očí bijúcou reklámou, dalej čerstvé a čo do viery mocné Siónské piesne, živé posolstvo o Spasi telovi .hriešnikov, shromaždenia, toto všetko — napomáhalo tomu, že tito zanedbaní a zavrh nutí Fudia boli hůfne přivedení ku Kristu. A ten oheň viery, ktorý Moody zapálil v ich srdciach, nebol iba ohňom zo slamy, ktorý by bol skoro vyhasol. Moody postavil tých Fudí na pevný základ. Napriek masovým obráteniam bolo zazna čené poměrně málo prípadov odpadnutia. Moody bol ohnivou dušou. Oduševňoval ho neskrotný entuziazmus pre Božiu vec na zemi. Predsa však nebol nijakým bludárom, nijakým fantastom, nemal svojho zvláštneho nábožensko- sektárskeho koníka, nezaložil nijakého nového cirkevného hnutia. Nikde na svete niet „Moody- ánov“. Bol človekom so zdravými, triezvými názormi, nepriateVom všetkých nezdravých, vý středných výhonkov, ktoré sa ukazovaly na kres- tanskej pode. Z Moodyho hovořil velkorysý Američan širokého srdca. Neznal nijakých konfesionálnych hraníc. Miloval všetky děti Božie a slúžil všet- kým cirkvám, bez rozdielu ich rázných nábožen ských vyznaní. Ako mnohí, ktorí sa menujú kresfanmi, poznajú len úzkoprsého Krista; nevi- dia ponad múry svojich vlastných církví a chrá- mov, svojho reformátora, svojich cirkevných svátcov, a zavrhujú tých, ktorí v trochu inej formě veria v svojho Spasitefa, ako'„sektářov“, Moody mal ekumenické ciele na zřeteli. On neká zal učenie niektorej církvi, ale výhradně len Krista, ako nám Ho predstavujú evanjeliá v celej Jeho jednoduchosti, v moci a v Božskej všemohúc- nosti. Lebo nie tú alebo tamtu církev je třeba oslavovat; ale Kristus nech sa stává mocným v fudských srdciach. Devdtnáste storočie právom je pomenované storočím evanjelizácie. Velké húfy evanjelistov rozniesly zvěst o Ježíšovi Kristovi do všetkých kíítov světa. Vyšli podobné ako ten jazdec na bielom koni, o ktorom čítáme v Zjavení svátého Jána 6, 2, aby pomohli zvítazit evanjeliu. Moody bol najváčším medzi nimi. Plní obdivu stojíme před jeho životným dielom; vykonal obrovská prácu. Malicherní kritici móžu nešetrne posudzovaf jeho metody, jeho kázně, jeho piesne i jeho shromaždenia; ale jeho velké a trvalé výsledky nemóžu poprief. Z Moodyho vyšly průdy požehnania, akého člověk ešte nezažil. Tie průdy objímaly celý svět a predovšetkým zúrodňovaly náboženský život aj k němu dopomáhaly. Hoci nevyrástol na našej domácej pode, ale i nám má mnoho čo povedaf. Srdce člověka je všade také isté, právě také je v Európe ako aj v Amerike. Má tie isté požiadavky a nosí v sebe tú istú túžbu: 1 Očakáva pokoj a smierenie s Bohom. Boh nepozná nijakých řečových ani náročných rozdielov; On si připravuje církev zo všeikých národov i rás; im všetkým poslal Pána Jeziša Krista na spa seme. \ 8 L.
The list of books you might like
