ETHICA ET AEQUITAS IN IURE - Pocta Alexandre Krskovej

271 Pages·2017·1.22 MB·Slovak

Právnická fakulta
trnavskej univerzity v trnave
Publikácia je šírená pod licenciou Creative Commons 4.0, Attribution-NonCommer-
cional-NoDerivates. Dielo je možné opakovane používať za predpokladu uvedenia
mena autora a len na nekomerčné účely, pričom nie je možné z diela ani z jeho jednot-
livých častí vyhotoviť odvodené dielo formou spracovania alebo iných zmien.
ethica et aequitas
in iure
Pocta
prof. juDr. alexandre krskovej, csc.
trnavská univerzita v trnave
Právnická fakulta
trnava 2017
Autori
© helena Barancová, soňa košičiarová, Martina Gajdošová, adrián jalč, Miriam laclavíková,
andrea Olšovská, Michal aláč, jozef Greguš, Ľubica Masárová, Michal Maslen,
Michaela Moravčíková, Marianna novotná, zuzana nevolná, Peter varga, vojtech vladár,
Pavol Žilinčík, ingrid lanczová, Monika Martišková, Monika Škrovánková, 2017
Recenzenti
© prof. doc. juDr. Marek Šmid, PhD., doc. juDr. Miloš lacko, PhD.
Editori
© doc. juDr. Mgr. andrea Olšovská, PhD., doc. juDr. Miriam laclavíková, PhD.,
Thlic. Mgr. Michaela Moravčíková, Th.D., 2017

za odbornú, obsahovú a jazykovú stránku príspevkov zodpovedajú autori.
isBn 978-80-568-0034-8
isBn (on-line) 978-80-568-0035-5
Úvodné slová
Človek ako bytie v čase a priestore nadväzuje na minulosť a spolutvorí bu-
dúcnosť. na rozdiel od neslobodných, kontingentných bytí, ktoré neomylne
smerujú k svojmu veľkému finále na základe prírodných zákonov, človek koná
to, čo prevyšuje jeho fyzickú existenciu. ako tvorivá bytosť zaujíma stanovisko
voči sebe, spoločenským hodnotám, slobodne volí ciele svojej činnosti, pričom
reflektuje dejinnú kontinuitu pretavenú do spôsobu života, zvykov, mravov, etic-
kých noriem a pravidiel, ktoré vytvárajú poriadok. kladie si otázky o morálnej
hodnote skutkov a vytýčených cieľov, používajúc pritom najvyššie kognitívne
schopnosti. etika ako filozofická disciplína kategorizuje ľudské skutky z perspek-
tívy ich mravnej hodnoty, uvažuje o ich kauzalite, reláciách, dôsledkoch a cie-
ľoch. zdôrazňuje, že ľudské skutky sú vlastné len človeku, a to nielen ako ľudskej
substancii, ale nedišpenzovateľne podľa spôsobu, akým vznikajú, teda z uvážené-
ho rozumového poznania predmetu, okolností, cieľov, úmyslu konať a slobodné-
ho rozhodnutia k akcii. etika, hodnotiac tieto ľudské počiny, musí brať do úvahy
posledné a najvyššie racionálne princípy.
kladieme si dnes otázku, ktorá spoločenská oblasť, aká inštitúcia, autorita či
elita tak koná. kto dnes súdi ľudské skutky? nepochybne je správne poukázať
na súdnu moc, ktorá rozhoduje o hodnote ľudských skutkov z hľadiska práva.
Žijeme v demokracii, mali by sme teda obrátiť zrak na spoločenstvo ľudí, ktorí
ako prví vyslovujú svoje súdy ako výrazy pravdivostnej hodnoty o činoch a ja-
voch. nepochybne sa tiež dostaneme na pôdu náboženstva, ktoré je prameňom
hodnôt a noriem od najstarších čias. nemôžeme obísť filozofov, ktorí sa na úsvite
našej civilizácie pýtali na konečný cieľ bytia, aj na to, čo je za tusvetským súc-
nom. azda preto, že ľudské vedomie a schopnosť sebareflexie sú spojené s ná-
boženským cítením, vznikali náboženské systémy zakladajúce etické nároky vo
vzťahu k transcendentu. kľúčovými slovami v týchto systémoch sa stávali okrem
učenia a rituálu aj povinnosť a zákon. nadlho sa aj na starom kontinente nábo-
ženstvo stalo spoločenským tmelom, vysvetľujúcim systémom sveta a kritickým
korektívom ľudských činov a spoločenských javov. Dnes, keď sme oddelili sak-
rálnu a profánnu sféru, by prirodzene malo tieto funkcie plniť právo. veľká miera
suplovania práva médiami je však hodenou rukavicou nielen právnikom, ale celej
5
ethica et aequitas in iure
spoločnosti. je úlohou akademikov s najvyššou sústredenosťou opätovne zacieliť
svoju pozornosť na právo a aj na to, čo je za právom, za právnymi normami, ktoré
sú všeobecne prijaté a vynútiteľné, na umenie dobra a spravodlivosti.
Do rúk sa vám dostáva zborník prednášok z on-line vedeckej konferencie,
ktorá na konferenčnej stránke Právnickej fakulty trnavskej univerzity v trna-
ve prebehla od 15. 6. do 30. 6. 2017 na tému „etika, slušnosť a spravodlivosť
v práve“. Predložené dielo je poctou prof. juDr. alexandre krskovej, csc., kto-
rá v tomto roku oslávila životné jubileum. zároveň je aj blahoželaním kolegov
z jej alma mater, i iných pracovísk, k udeleniu radu Ľudovíta Štúra druhej triedy
za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv
a slobôd a rozvoj práva a právnej etiky. rad jej 9. januára 2017 prepožičal prezi-
dent slovenskej republiky andrej kiska. veríme, že autori svojimi príspevkami
potešia nielen jubilantku a laureátku najvyššieho štátneho vyznamenania, ale aj
ostatných kolegov a záujemcov o traktované problematiky. nemajú menšiu am-
bíciu, než zodpovedať aspoň čiastkové otázky, a najmä podnietiť diskusiu o naj-
naliehavejších témach, ako sú etika, slušnosť a spravodlivosť v práve.
trnava 7. júla 2017
editorky
6
PRofEsoRka AlExAndra KRsKová
Prof. juDr. alexandra krsková, csc., univerzitná profesorka v odbore teória
štátu, vyučovala na Právnickej fakulte univerzity komenského v Bratislave od
promócie v roku 1965. vedecko-pedagogickú hodnosť docenta v odbore teória
štátu a práva získala v roku 1989 a za vysokoškolskú profesorku v tomto odbore
ju vymenoval prezident sr v roku 2001.
Patrí k zakladateľom a garantom štúdia na Právnickej fakulte trnavskej uni-
verzity v trnave (1998), kde sa ako profesorka venovala dejinám európskeho
politického a právneho myslenia a etike právnického povolania. Bola prvou pro-
dekankou Právnickej fakulty trnavskej univerzity v trnave pre výchovno-vzde-
lávaciu činnosť (1999 – 2003) a členkou akademického senátu fakulty (2003 –
2010). Bola členkou nadácie Štefana lubyho.
Ťažisko jej vedecko-pedagogického pôsobenia je v dejinách európskeho po-
litického a právneho myslenia a etiky právnických povolaní. je známa svojimi
prednáškami pre stavovské organizácie sudcov, advokátov, notárov, prokurátorov
a spolupracovala s nimi na tvorbe etických kódexov týchto profesií.
Mnoho úsilia sústredila na sprostredkovanie európskych etických štandardov
do odbornej praxe právnikov na slovensku. Podarilo sa jej nadviazať kontakty
nielen so strediskom pre profesijné vzdelávanie advokátov v Štrasburgu, s inšti-
tútom pre výskum súdnictva pri národnej škole sudcov v Paríži, ale aj s Medzi-
národnou úniou súdnych vykonávateľov.
Profesorka a. krsková úspešne riešila výskumné projekty a grantové úlohy,
pričom nadviazala kontakt s medzinárodnými stavovskými organizáciami a or-
ganizáciami tretieho sektora.
Dňa 9. januára 2017 prevzala od prezidenta republiky štátne vyznamenanie
rad Ľudovíta Štúra ii. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demok-
racie, ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a právnej etiky.
7
obsAh
Profesijná etika a integrita vo vzdelávaní právnikov a v praxi sudcov:
nuda alebo thriller?
Pavol Žilinčík ............................................................................................................. 10
záujmová samospráva advokátskeho povolania a možnosti nápravy
porušení povinností advokáta na našom území od poslednej štvrtiny
19. storočia (do prvej polovice 20. storočia)
Martina Gajdošová ................................................................................................... 19
nové technológie a právno-etické problémy náhradného materstva
helena Barancová ..................................................................................................... 31
slušné pracovné podmienky detí (vývoj ochranného zákonodarstva
na území slovenska)
Miriam laclavíková, andrea Olšovská ................................................................. 44
spravodlivá mzda v pracovnoprávnych vzťahoch
jozef Greguš ............................................................................................................... 62
hodnota slušnosti premietnutá v deliktnoprávnej rovine
inštitútu dobrých mravov
Marianna novotná .................................................................................................... 83
zásady poctivého obchodného styku
zuzana nevolná ......................................................................................................... 93
výhrada vo svedomí – k jednému medzinárodnoprávnemu záväzku
slovenskej republiky
Michaela Moravčíková ............................................................................................ 105
8
Pocta prof. juDr. alexandre krskovej, csc.
Prohibitio reformationis in peius – Právny prostriedok ochrany
v správnom práve
soňa košičiarová ...................................................................................................... 122
záruka spravodlivosti administratívneho trestania
Ľubica Masárová, Michal Maslen ......................................................................... 140
Ochranná funkcia a ciele súťažného práva
Peter varga ................................................................................................................. 166
koncepcia prirodzeného práva v Graciánovom tractatus de legibus
vojtech vladár .......................................................................................................... 178
restoratívna a retributívna justícia v kontexte súčasnej trestnej
spravodlivosti
adrián jalč .................................................................................................................. 207
etické aspekty služobného pomeru príslušníkov bezpečnostných zložiek
Michal aláč ................................................................................................................ 218
sloboda prejavu vs. kritika postupu prokurátora vo svetle judikatúry
európskeho súdu pre ľudské práva
Monika Škrovánková ............................................................................................... 229
O hľadaní dobra alebo osobná výpoveď ku konceptu nutnosti
individualizácie vnímania dobra (esej)
Monika Martišková .................................................................................................. 244
spravodlivá božská komédia?
ingrid lanczová ........................................................................................................ 251
výber z vedeckej a publikačnej činnosti .............................................................. 259
9
PRofEsIJná ETIka A InTEGRITA
vo vZdElávAnÍ PRávnIKov A v PraxI sUdCov:
nUdA AlEbo ThRIllER?
Mgr. Pavol Žilinčík
autor pracuje ako vedúci odboru ochrany základných práv a slobôd v kance-
lárii verejného ochrancu práv. je tiež externým pedagógom na Právnickej fakulte
trnavskej univerzity v trnave, členom súdnej rady slovenskej republiky a kandi-
dátom výberových komisií pre výber sudcov.
Pár príbehov na úvod
„...Buď sa stane etika právnikov samotným jadrom právnického vzdelávania,
alebo si výsledok budeme môcť prečítať v knihe La Camorra“, povedal pred časom
český sudca vojtěch cepl. spomeniem si na jeho výrok vždy, keď počúvam slová
o tom, aké je etické vzdelávanie nepotrebné, pretože etiku máme predsa v sebe,
že sudcovia potrebujú diskutovať o praktických právnych problémoch, a že etic-
ký kódex aj tak ich problémy nevyrieši.
na výrok sudcu cepla si spomeniem aj pri čítaní niektorých disciplinárnych
rozhodnutí. napríklad tohto: „Sudca M. v opitom stave sudcovi Š. oplzlo nadával,
vulgárne a urážlivé výrazy na jeho adresu viackrát opakoval a následne v oplzlých
nadávkach pokračoval aj voči zapisovateľke uvedeného súdu K., ktorú vtiahol do ban-
ketnej miestnosti v uvedenej reštaurácii, tam ju oboma rukami chytil pod krk, zodvi-
hol ju a keď ju postavil na zem, následne ju uchopil za klopy saka a kričal, aby sa ho
bála, lebo sa ho báť musí, lebo keď ju nezastrelí on, urobí to niekto iný, lebo má na to
ľudí, pozná celú mafiu od Brezna po Bystricu.“
ide o časť jedného z mnohých rozhodnutí, ktoré si vďaka vysokej miere
transparentnosti zavedenej do slovenského súdnictva po roku 2010 môže každý
prečítať na webovej stránke súdnej rady. Príbehu sudcu M. sa však nekončí popi-
som jeho skutku. Dramatické vyvrcholenie nasleduje v odôvodnení disciplinár-
neho rozhodnutia:
10