Table Of Content

rattélatrôkp Ijrab Andrej Fiala Tatiana Štefanovičová Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1971 FOTOGRAFIE: ROMAN BUNČAK: i. a 4. STR. OBÁLKY (REPRO), PREDNÁ PREDSÁDKA (REPRO), V TEXTE č. 1, 2, 6, 10, »1 (REPRO), 16,21,22,23,24,37,32 (REPRO), 33 (REPRO), 34 (REPRO), 38 (REPRO), 39 (REPRO), 40 (REPRO), 41 (REPRO), 42 (REPRO) a 46; LEIXNEROVÁ: í. 3 a 4; HILDA FIALOVÁ: č. 5, 7, 8, 9, 13 (REPRO), Í4, 18, 19, 20, 25 (REPRO), 26 (REPRO), 28, 30, 31, 35, 36, 37, 43. 44, 45, 47, 48, 49, 5°, 5*, 5", 53 » 54; ARCHÍV SÚP SOP: č. 29 (REPRO) i JOZEF MICHALÁČ: č. 55. PEROVKY: ANDREJ FIALA: ZADNÁ PREDSÁDKA, V TEXTE č. 12, 15 a 17. ILUSTRÁCIE: MILAN VAVRO. © ANDREJ FIALA - TATIANA STEFANOVIČOVÁ, 1971 Výrazná dominanta hradu nad hlavným mestom Slovenska je historickým sym- bolom a pamätníkom. Pripomína roz- kvet Veľkej Moravy, jej vyspelú kultúru a proces pokresťančovania, ktoré mali na hradisku jedno zo svojich význam- ných centier. V neskorších historických obdobiach mal hrad dôležitú úlohu pri formovaní uhorského štátu; za turec- kého obsadenia Budína strážil uhorskú kráľovskú korunu. Nemalý význam mal hrad aj v našich kultúrnych dejinách. Ešte pred sklonkom stredoveku v období rozvoja neskorogotického umenia, po- tom 11a začiatku nového renesančného cítenia a napokon na konci barokového obdobia predstavoval hradný palác vy- spelú stavbu, na ktorej sa zúčastňovali vybraní zahraniční majstri, maliari a architekti. Rozličné podoby hradu, ktorý mal vo svojej histórii niekoľko výnimočných postavení, zachovali sa nám na pomerne veľkom počte drobných kresieb a ne- skôr aj na celých panorámach. Najednej z iniciál Viedenskej maľovanej kroniky z r. 1358, ktorá sa v 18. stor. nachádzala na hrade, je vyobrazenie Bratislavského hradu, ktoré sa dlho považovalo za abstrahujúcu všeobecnú schému. Až archeologické výskumy ukázali, že archi- tektúra na miniatúre predstavuje akro- polu hradu z 13.—14. stor., ktorá zanikla za cisára Žigmunda. Podobne dlho ne- vysvetlený zostal aj náčrt hradu nakres- lený na okraji plánu Viedne z roku 1438— 1455. Pod terénom i pod mladšími mu- rivami sa však objavili konštrukcie, ktoré pomohli vysvetliť túto zjednoduše- nú kresbu. Z významnej dvojice pano- rám z druhej pol. 16. stor. od Hansa 8 Meyera a G. Houfnaglia prvá verne zobrazuje korunovanie Maximiliána roku 1563, druhá mesto i hrad so zachy- tením mnohých architektonických de- tailov. V dlhom rade ďalších pohľadov je azda najzaujímavejšia medirytina M. Meriana, ktorá medzi prvými zobrazuje mesto a hrad zo severnej strany. Po striedmych pohľadoch J. Ledentua z prvej pol. 17. stor. kresieb F. B. Wer- nera z prvej pol. 18. stor. nasleduje veľký počet vyobrazení hradu i Bratisla- vy z veľmi krátkeho tereziánskeho obdobia. Na kresbách Jozefa a Petra Schafera a ich súčasníkov už cítiť vzne- šenosť barokovej Bratislavy. Po vyho- rení hradu sa objavilo viac kresieb verne zachycujúcich rozpad celého hradu, ako aj detaily hradnej ruiny. Na často romanticky ladených scénach je vi- dieť, že hrad postupne zrastá s prírodou. 9 Napriek viacerým, hlasom, ktoré volali po úprave, prípadne konzervácii Brati- slavského hradu, jeho múry sa rozpadá- vali pol druha storočia. Niekoľko plánov, projektov i finančných rozpočtov sa síce zaoberalo úpravou hradu a umieste- ním nových inštitúcií v jeho areáli, avšak dve svetové vojny a neutešená hos- podárska situácia Slovenska medzi nimi oddialili záchranu tejto pamiatky až do päťdesiatych rokov tohto storočia. Prvé záchranné práce sa začali roku 1953 odpratávaním rumovísk a pred- bežným výskumom. Súčasne začal kolek- tív pracovníkov Katedry teórie a dejín architektúry SVŠT vypracovávať návr- hovú štúdiu na rekonštrukciu hlavného paláca hradu. V návrhu aj projektoch sa uvažovalo o využití hradného paláca na kultúrne ciele. Práca projektantov bola však na veľa ráz prestavovanom ob- 10 jekte ťažká, lebo bolo treba citlivo vy- riešiť prelínanie sa jednotlivých sloho- vých prejavov; taktiež názory na úpravu neboli vždy jednoznačné. Rekonštrukčné práce sa netýkali len hradného paláca, ale celého areálu hradu. Projekčné práce v celom rozsahu prebral roku 1958 ateliér Krajského pro- jektového ústavu. V súčasnosti sa skvie Bratislavský hrad zasa v novom rúchu. V upravených prie- storoch pulzuje nový život; niekdajší hrad, pevnosť a zámok slúži dnes ako reprezentačný kultúrny stánok nášho hlavného mesta i celého Slovenska. a stavebný vývoj hradu