ANTON HABOVŠTIAK* Zo slovenskej a slovanskej lexiky

95 Pages·2003·0.75 MB·Slovak

SLAVICA SLOVACA l RO¨N˝K 34 l 1999 l ¨˝SLO 2
ANTON HABOV(cid:138)TIAK*
Zo slovenskej a(cid:160)slovanskej lexiky
HABOV(cid:138)TIAK, A.: From Slovak and Slavic Lexice. Slavica Slovaca, 34, 1999, No. 2, pp. 97(cid:150)105.
(Bratislava)
From words naming domestic animals the words koza and cap are substantial in particular. While the name
koza sectionalises in Slovak territory only minimally (and only from a phonetic aspect), non-castrated male of
a(cid:160)goat, i.e. kozol, has various names in Slavic languages, that(cid:146)s why we can talk about considerable lexical
disparity.
It is characteristic of the Slovak language that, in dialects, the word used as a name of a male goat is not
kozol but cap which became a technicality. Slovak is by that the only Slavic language in which the word cap
naturalized not only in dialects but also in a standard language. The name cap infiltrated into several Slavic
and Non-Slavic languages. This name is actually one of characteristic words of so-called Carpathian area.
The name kozol is known in Slovak dialects. But not as an animal name but in diverse word-formative
modifications to name various reals. Rich polyvalence and substantial phraseology are characteristic for
both, the word kozol and the word cap. It is shown in numerous collocations in Slovak as well as in other
Slavic languages.
Linguistics. Slovak and Slavic lexice. Dialects. Phraseology. Comparison.
Doteraj(cid:154)ie v(cid:253)skumy slovnej zÆsoby slovansk(cid:253)ch jazykov ukÆzali, (cid:158)e istÆ vrstva
slov sa z(cid:160)lexikÆlno-sØmantickØho h(cid:190)adiska viac-menej Łlen(cid:237) a(cid:160)(cid:158)e tœto diferenciÆciu
mo(cid:158)no ohraniŁi(cid:157) aj geograficky. Ale znaŁnÆ vrstva slov sa v(cid:160)slovansk(cid:253)ch jazykoch
lexikÆlne nediferencuje, teda je spoloŁnÆ pre v(cid:154)etky slovanskØ jazyky. Do skupiny
lexikÆlne nediferencovan(cid:253)ch slov patria pomenovania z(cid:160)najrozmanitej(cid:154)(cid:237)ch okruhov
hospodÆrskeho a(cid:160)spoloŁenskØho (cid:158)ivota, ale najm(cid:228) zo sveta pr(cid:237)rody. NajŁastej(cid:154)ie sœ to
jednoslovnØ lexikÆlne jednotky, ktorØ boli znÆme u(cid:158) v(cid:160)star(cid:154)om (praslovanskom) obdob(cid:237).
Patria sem aj nÆzvy z(cid:160)oblasti (cid:158)ivoŁ(cid:237)(cid:154)neho sveta (napr. nÆzvy domÆcich a(cid:160)po(cid:190)n(cid:253)ch
zvierat, nÆzvy Łast(cid:237) tela a(cid:160)viacerØ slovÆ, ktorØ sœvisia s(cid:160)biologick(cid:253)m (cid:158)ivotom (cid:158)ivo-
Ł(cid:237)chov). Vo v(cid:154)etk(cid:253)ch slovansk(cid:253)ch jazykoch sa vyskytujœ a(cid:160)z(cid:160)lexikÆlno-sØmantickØho
aspektu sa neŁlenia slovÆ napr. ako jah(cid:242)a, holub, hus, jele(cid:242), je(cid:158), krava, koza, medve(cid:239),
mucha, ovca, ryba, samec, sokol, srna, straka, sova, vlk, v(cid:244)l, vrana a(cid:160)znaŁnØ mno(cid:158)stvo
in(cid:253)ch slov, pri ktor(cid:253)ch v(cid:154)ak b(cid:253)va istÆ hlÆskoslovnÆ a(cid:160)slovotvornÆ Łlenitos(cid:157).
Z(cid:160)nÆzvov pomenœvajœcich domÆce zvieratÆ sœ zauj(cid:237)mavØ nÆzvy koza (Capra
hircus) a(cid:160)cap. NÆzov koza sa na slovanskom œzem(cid:237) Łlen(cid:237) iba minimÆlne z(cid:160)hlÆsko-
slovnØho h(cid:190)adiska (porov. Łes., lu(cid:158)., po(cid:190). koza, rus., ukr. kozÆ, bielorus. kaza, slovin.
koza, srb. a(cid:160)chorv. koza, mac. koza, bulh. kozÆ). Nekastrovan(cid:253) samec kozy, teda kozol
* PhDr. Anton Habov(cid:154)tiak, CSc., Hrobo(cid:242)ova , 811 04 Bratislava.
97
mÆ v(cid:154)ak u(cid:158) v(cid:160)slovansk(cid:253)ch jazykoch viacerØ nÆzvy, a(cid:160)ako ukÆzal v(cid:253)skum v(cid:160)ostatn(cid:253)ch
rokoch, z(cid:160)celoslovanskØho h(cid:190)adiska mo(cid:158)no hovori(cid:157) o(cid:160)znaŁnej lexikÆlnej Łlenitosti.
O(cid:160)t(cid:253)chto nÆzvoch sa zistilo, (cid:158)e na slovanskom œzem(cid:237) utvÆrajœ relat(cid:237)vne pevnØ areÆly,
ktorØ mo(cid:158)no skœma(cid:157) a(cid:160)aj spracova(cid:157) met(cid:243)dou jazykovØho zemepisu.
Pre slovenŁinu je pr(cid:237)znaŁnØ, (cid:158)e sa v(cid:160)nÆreŁiach ako nÆzov samca nepou(cid:158)(cid:237)va slovo
kozol, ale iba slovo cap, ktor(cid:253) sa stal aj odborn(cid:253)m term(cid:237)nom, a(cid:160)tak slovenŁina je jedin(cid:253)m
slovansk(cid:253)m jazykom, v(cid:160)ktorom sa slovo cap udomÆcnilo nielen v(cid:160)nÆreŁiach, ale aj
v(cid:160)spisovnom jazyku. NÆzov cap v(cid:154)ak prenikol aj do viacer(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) slovansk(cid:253)ch
i(cid:160)neslovansk(cid:253)ch jazykov. Tento nÆzov je toti(cid:158) jedn(cid:253)m z(cid:160)pr(cid:237)znaŁn(cid:253)ch slov pre tzv. kar-
patsk(cid:253) areÆl. (cid:218)daje o(cid:160)jeho geografickom roz(cid:154)(cid:237)ren(cid:237) ŁerpÆme z(cid:160)materiÆlu, ktor(cid:253) sa z(cid:237)skal
pomocou dotazn(cid:237)ka pre Slovansk(cid:253) jazykov(cid:253) atlas (Voprosnik ob(cid:154)Łeslavianskogo
lingvistiŁeskogo atlasa, Moskva 1965). Osobitnœ pozornos(cid:157) venujeme aj polysØmii
slov cap a(cid:160)kozol v(cid:160)slovenŁine (na zÆklade materiÆlu z(cid:237)skanØho pri v(cid:253)skumoch pre
lexikÆlnu Łas(cid:157) Atlasu slovenskØho jazyka IV, i(cid:160)pri z(cid:237)skavan(cid:237) lexikÆlneho materiÆlu pre
pripravovan(cid:253) Slovn(cid:237)k slovensk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237)).
Podrobn(cid:253) v(cid:253)skum slovansk(cid:253)ch jazykov v(cid:160)rÆmci jednorÆzovej akcie a(cid:160)relat(cid:237)vne
rovnakou met(cid:243)dou ukÆzal, (cid:158)e ako nÆzov tohto domÆceho zviera(cid:157)a je najroz(cid:154)(cid:237)renej(cid:154)ie
slovo kozol. V(cid:160)nieko(cid:190)k(cid:253)ch hlÆskoslovn(cid:253)ch obmenÆch je znÆme vo v(cid:154)etk(cid:253)ch slovansk(cid:253)ch
jazykoch, ale nemÆ v(cid:154)ade rovnak(cid:253) v(cid:253)znam. Ako nÆzov nekastrovanØho samca kozy sa
slovo kozol pou(cid:158)(cid:237)va 1. v(cid:160)ru(cid:154)tine: kozel (kozol, kozou, kazou, kazol, kœzol, ka(cid:159)ol); 2. v(cid:160)bie-
loru(cid:154)tine: kaz‚l (kazol, kozol, koz(cid:230)l); 3. v(cid:160)ukrajinŁine: kozol (kozel, kazel, kuzel, k(cid:230)zel,
ko(cid:159)ol); 4. v(cid:160)po(cid:190)(cid:154)tine: kozio‡ (ko(cid:159)ol, ko(cid:158)ou, ko(cid:158)eu, ko(cid:158)ol, kuo(cid:158)ou, kuo(cid:158)eu, kuezeu); 5. v(cid:160)lu-
(cid:158)iŁtine: kozel (koz(cid:230)u, k(cid:215)zou, koz(cid:215)l); 6. v(cid:160)Łe(cid:154)tine: kozel (kozel, ku(cid:158)Øl, kozlik); 7. v(cid:160)slo-
vinŁine: kozol (k(cid:243)zou, k(cid:243)z(cid:215)l, ku(cid:243)z(cid:215)l, kozel, k(cid:243)zu, kazu, kuozu, ku(cid:243)zu, kuozo, k(cid:243)zliŁ,
kuazlŁ); 8. iba sporadicky v(cid:160)chorvÆtŁine: kozol (kozau, kozliŁ) a(cid:160)v(cid:160)bulharŁine (kozel)
v(cid:160)dvoch bodoch.
Slovo kozel sa vo viacer(cid:253)ch hlÆskov(cid:253)ch obmenÆch pou(cid:158)(cid:237)va vo v(cid:154)etk(cid:253)ch slovansk(cid:253)ch
jazykoch na BalkÆne, ale v(cid:160)in(cid:253)ch v(cid:253)znamoch, t.(cid:160)j. nepomenœva sa n(cid:237)m nekastrovan(cid:253)
samec kozy. Ako nÆzov tohto zviera(cid:157)a slovo kozol nie je znÆme v(cid:160)slovenŁine, lebo na
celom slovenskom œzem(cid:237) je roz(cid:154)(cid:237)renØ iba slovo cap.
Slovo kozol (kozel) sa vo v(cid:253)zname ,nekastrovan(cid:253) samec kozy(cid:146) nepou(cid:158)(cid:237)va v(cid:160)slovan-
sk(cid:253)ch jazykoch na BalkÆne ani v(cid:160)slovenŁine, ale je v(cid:160)nich znÆme v(cid:160)in(cid:253)ch v(cid:253)znamoch.
Na oznaŁenie nekastrovanØho samca kozy sa v(cid:160)ju(cid:158)noslovansk(cid:253)ch jazykoch roz(cid:154)(cid:237)rili
nÆzvy z(cid:160)p(cid:244)v. prŁ(cid:252) a(cid:160)jar(cid:252)æ(cid:252) vo viacer(cid:253)ch hlÆskoslovn(cid:253)ch a(cid:160)slovotvorn(cid:253)ch obmenÆch.
NÆzov prŁ je znÆmy 1. v(cid:160)srbŁine a(cid:160)chorvÆtŁine: prŁ (p(cid:252)rŁ, perŁ), p(cid:224)Łak, prŁØvit; 2. v(cid:160)ma-
ced(cid:243)nŁine: prŁ (parŁ, p(cid:252)rŁ); 3. v(cid:160)bulharŁine: prŁ (p(cid:252)rŁ, pr(cid:243)Ł, p¶rŁ, p¶·rŁ); 4. v(cid:160)slovinŁine,
ale iba jednotlivo: pirŁ, porŁ.
Na znenie prk mÆme doklad aj z(cid:160)Łe(cid:154)tiny, ale iba z(cid:160)jednej lokality. Aj slovo jarec sa
v(cid:160)tomto v(cid:253)zname pou(cid:158)(cid:237)va iba na BalkÆne, a(cid:160)to 1. v(cid:160)srbŁine a(cid:160)chorvÆtŁine: jarac (jÆrac,
98
jarec, jar(cid:215)c), jaruch; 2. v(cid:160)maced(cid:243)nŁine: jarec (jarac, jaric, jar(cid:215)c); 3. v(cid:160)bulharŁine
(ale iba sporadicky): jarec a(cid:160)jar(cid:215)c.
ˇal(cid:154)(cid:237)m, z(cid:160)geografickØho h(cid:190)adiska znaŁne roz(cid:154)(cid:237)ren(cid:253)m nÆzvom tohto zviera(cid:157)a v(cid:160)slo-
vansk(cid:253)ch jazykoch je slovo cap. V(cid:160)jednotnej podobe (bez ak(cid:253)chko(cid:190)vek hlÆskov(cid:253)ch
variantov) sa vyskytuje takmer v(cid:160)celom karpatskom oblœku, priŁom utvÆra sœvisl(cid:253)
jazykov(cid:253) areÆl na œzem(cid:237) nieko(cid:190)k(cid:253)ch jazykov. Slovo cap ako jeden z(cid:160)v(cid:253)razn(cid:253)ch karpa-
tizmov sa roz(cid:154)(cid:237)rilo do v(cid:154)etk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) na celom œzem(cid:237) Slovenska a(cid:160)preniklo aj do
spisovnØho jazyka. SlovenskØ œzemie sa takto stalo jedinou oblas(cid:157)ou, na ktorej sa ako
nÆzov tohto zviera(cid:157)a pou(cid:158)(cid:237)va iba slovo cap. V(cid:160)ostatn(cid:253)ch slovansk(cid:253)ch jazykoch sa toto
slovo vyskytuje iba na ich okraji, a(cid:160)to na œzemiach susediacich so slovensk(cid:253)mi nÆre-
Łiami.
Slovo cap je znÆme v(cid:160)ju(cid:158)nej oblasti Po(cid:190)ska, a(cid:160)to na severn(cid:253)ch svahoch KarpÆt na
juh od miest Pszczyna, Olkusz, Mielec, Nisko, Bilgoraj a(cid:160)Tomasz(cid:243)w (Ma‡y at‡as gwar
polskich, 1962, 5, mapa Ł. 207). NÆzov cap je charakteristick(cid:253) aj pre znaŁnœ Łas(cid:157)
ukrajinsk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237), najm(cid:228) pre nÆreŁia Karpatskej Ukrajiny a(cid:160)nÆreŁia na sever od tohto
œzemia. Sœ to d(cid:244)sledne miesta, ktorØ vzÆjomne sœvisia a(cid:160)utvÆrajœ zÆrove(cid:242) aj sœvislœ
nÆreŁovœ oblas(cid:157).
Slovo cap ako nÆzov nekastrovanØho samca kozy zaznamenali explorÆtori jednot-
livo aj v(cid:160)maced(cid:243)nskych nÆreŁiach (tri body). ZnÆme je v(cid:154)ak aj v(cid:160)okolit(cid:253)ch neslovan-
sk(cid:253)ch jazykoch. V(cid:160)jazykovednej literatœre sa uvÆdzajœ doklady z(cid:160)albÆnskych nÆreŁ(cid:237) (cap,
stsap), sporadicky je znÆmy v(cid:160)talianŁine a(cid:160)dostalo sa aj do ma(cid:239)arsk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) (v po-
dobe szÆp). Ako slovo z(cid:160)okruhu pastierskej terminol(cid:243)gie je pr(cid:237)znaŁnØ aj pre rumunŁinu,
a(cid:160)to v(cid:160)podobe (cid:254)ap (porov. aj Cr(cid:226)njalª, 1938, s. 232).
Popri najroz(cid:154)(cid:237)renej(cid:154)(cid:237)ch nÆzvoch kozol (vo v(cid:253)chodoslovansk(cid:253)ch jazykoch), cap
(v oblasti karpatskØho areÆlu) a(cid:160)prŁ(cid:252) i(cid:160)jar(cid:252)æ(cid:252) (na BalkÆne) pou(cid:158)(cid:237)vajœ sa sporadicky aj
inØ nÆzvy. Pri v(cid:253)skume pre Slovansk(cid:253) jazykov(cid:253) atlas z(cid:237)skali bÆdatelia na zÆpado-
slovanskom a(cid:160)v(cid:253)chodoslovanskom œzem(cid:237) œdaje a(cid:160)nÆzvy, ako puk i(cid:160)pukl v(cid:160)Łe(cid:154)tine,
ustÆlenØ spojenie kozacy bok v(cid:160)lu(cid:158)ickej srbŁine, bok i(cid:160)bonek v(cid:160)po(cid:190)(cid:154)tine. Jednotlivo
z(cid:160)rusk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) explorÆroti zaznaŁili aj slovÆ poraz a(cid:160)knoraz ako sekundÆrne nÆzvy
popri kozol.
Aj z(cid:160)ju(cid:158)noslovansk(cid:253)ch jazykov na BalkÆne sa z(cid:237)skali viacerØ nÆzvy, ktorØ sa vysky-
tujœ iba jednotlivo a(cid:160)ani na tejto oblasti neutvÆrajœ sœvislej(cid:154)ie oblasti. Sœ to nÆzvy ako
pok, bak, ku(cid:154)et v(cid:160)slovenŁine, praz, prazijarac, postu(cid:154)at, ovan, kapreto, puk, baka,
kozji baka v(cid:160)srbŁine a(cid:160)chorvÆtŁine, erkeŁ v(cid:160)maced(cid:243)nŁine a(cid:160)napokon tike v(cid:160)bulharŁine.
(cid:218)daje o(cid:160)nÆzve tohto domÆceho a(cid:160)na slovanskom i(cid:160)inom œzem(cid:237) v(cid:154)eobecne znÆmeho
zviera(cid:157)a nÆs presviedŁajœ o tom, (cid:158)e pre slovanskØ jazyky je z(cid:160)geografickØho h(cid:190)adiska
najpr(cid:237)znaŁnej(cid:154)(cid:237) nÆzov kozol, a(cid:160)to najm(cid:228) pre v(cid:253)chodoslovanskØ jazyky a(cid:160)Łas(cid:157) zÆpado-
slovanskØho œzemia. SœvislØ areÆly utvÆrajœ aj nÆzvy cap, prŁ a(cid:160)jarec. OstatnØ nÆzvy
sa vyskytujœ iba sporadicky.
99
NÆzov kozol je utvoren(cid:253) prechy(cid:190)ovacou pr(cid:237)ponou (cid:150)(cid:252)/œ (ako aj latinskØ capreolus
od caprea) k(cid:160)maskul(cid:237)nu od slova koza (Machek, 1968, s. 286). Prekvapuje v(cid:154)ak, (cid:158)e
slovo koza ako nÆzov zviera(cid:157)a sa vyskytuje na celom slovanskom œzem(cid:237) v(cid:160)jednotnej
podobe a(cid:160)(cid:158)e hlÆskovÆ variabilita je minimÆlna. Z(cid:160)lexikÆlneho h(cid:190)adiska sa neŁlenia ani
deminut(cid:237)vne nÆzvy, ktorØ sa vz(cid:157)ahujœ na mlÆ(cid:239)a kozy (porov. slovin. kozlŒ, srb. a(cid:160)chorv.
k(cid:242)zle/kozle, mac. nÆr. kozle, bulh. kozlØ, Łes. køzle, sloven. koz(cid:190)a, hor. lu(cid:158). k(cid:243)zlo, dol.
lu(cid:158). k(cid:243)zle, po(cid:190). kozle, rus. pl. kozljÆta, ukr. arch. kozlja (ZÆkladn(cid:237) v(cid:154)eslovanskÆ slovn(cid:237)
zÆsoba, 1963, s. 183).
LexikÆlna Łlenitos(cid:157) nÆzvov samca kozy je u(cid:158) relat(cid:237)vne v(cid:253)raznÆ. BohatÆ je aj sØman-
tickÆ Łlenitos(cid:157) slova kozol. V(cid:160)prÆci ZÆkladn(cid:237) v(cid:154)eslovanskÆ slovn(cid:237) zÆsoba sa uvÆdza,
(cid:158)e slovo kozol je znÆme nielen ako nÆzov tohto zviera(cid:157)a, ale (cid:158)e sa vo v(cid:253)chodoslovan-
sk(cid:253)ch jazykoch, dol. lu(cid:158)iŁtine, po(cid:190)(cid:154)tine a(cid:160)slovinŁine pou(cid:158)(cid:237)va aj ako nÆzov drevenØho
podstavca (na le(cid:154)enie, na p(cid:237)lenie dreva a(cid:160)pod.). V(cid:160)lu(cid:158)iŁtine, slovinŁine a(cid:160)ukrajinŁine
je znÆme ako pomenovanie hrady na streche i(cid:160)ako nÆzov krokvy; v(cid:160)po(cid:190)(cid:154)tine a(cid:160)slovinŁine
sa pou(cid:158)(cid:237)va aj vo v(cid:253)zname ,skok, kotrmelec(cid:146). Napokon sa slovo kozol v(cid:160)lu(cid:158)ick(cid:253)ch nÆre-
Łiach roz(cid:154)(cid:237)rilo aj na pomenovanie ,gÆjd(cid:146) (1963, s. 183). V(cid:160)Łe(cid:154)tine sa slovom kozel
pomenœva podlhovast(cid:253) stojan na su(cid:154)enie snopov, aj ako ihlan so (cid:154)tyrmi nohami na
su(cid:154)enie (cid:239)ateliny a(cid:160)ihlan, ktor(cid:253) vznikol postaven(cid:237)m vojensk(cid:253)ch pu(cid:154)iek. Toto slovo je
znÆme aj vo v(cid:253)zname ,ochrannÆ hrÆdza pred mostn(cid:253)mi piliermi(cid:146) i(cid:160)ako nÆzov h(cid:224)by
(cid:154)trku ved(cid:190)a cesty (Machek, 1957, s. 229; 1968, s. 286).
P(cid:244)vod slova koza, od ktorØho je utvoren(cid:253) nÆzov kozel, nie je v(cid:154)ak jasn(cid:253), a(cid:160)to aj
napriek œsiliu viacer(cid:253)ch bÆdate(cid:190)ov. O.(cid:160)N. TrubaŁev kon(cid:154)tatuje, (cid:158)e pri nÆzve koza nie
je dostatok preukazn(cid:253)ch dokladov na jeho indoeur(cid:243)psky p(cid:244)vod a(cid:160)(cid:158)e v(cid:160)slovanskej slovnej
zÆsobe patr(cid:237) toto slovo aj zo slovotvornØho h(cid:190)adiska medzi tzv. (cid:132)temnØ(cid:148), resp. (cid:132)izolo-
vanØ slovÆ(cid:148) (1960, s. 83). Pod(cid:190)a neho treba pri slove koza predpoklada(cid:157) turecko-mon-
golsk(cid:253) p(cid:244)vod (sœvislos(cid:157) s(cid:160)tureck(cid:253)m znen(cid:237)m k(cid:228)z(cid:228); TrubaŁev 1960, s. 87(cid:150)88).
Ale ani p(cid:244)vod druhØho najroz(cid:154)(cid:237)renej(cid:154)ieho slova cap nie je celkom jasn(cid:253). Vzh(cid:190)adom
na to, (cid:158)e sa vyskytuje v(cid:160)slovinŁine, srbŁine a(cid:160)chorvÆtŁine, po(cid:190)(cid:154)tine, ukrajinŁine, ma(cid:239)arŁi-
ne, albÆnŁine a(cid:160)rumunŁine, V. Machek ho pokladÆ za pastierske slovo, ktorØ sa vz(cid:157)ahuje
na karpatskœ kultœru. Pod(cid:190)a neho s(cid:160)t(cid:253)mto slovom sœvis(cid:237) aj tal. tsappo, dalmÆtskoro-
mÆnske tsap, perzskØ Łapi(cid:154) (cid:130)jednoroŁn(cid:253) kozol(cid:146), krym. g(cid:243)t. stap (cid:130)koza(cid:146) a(cid:160)jeho zÆkladom
je vÆbiace citoslovce (Machek, 1957, s. 54).
D. Cr(cid:226)njalª spÆja so slovom cap aj miestne nÆzvy ako CÆby, CabÆnky, samota
(cid:132)u CÆbu(cid:148) alebo na CÆbove, CabicÆrna v(cid:160)¨echÆch, Zab, Zapowski vrch a(cid:160)Capowski
les na goralskom œzem(cid:237), Capov a(cid:160)CzÆb(cid:243)cz v(cid:160)Zempl(cid:237)nskej a(cid:160)Caparu, Capova, Capkov
v(cid:160)Marmaro(cid:154)skej stolici (Cr(cid:226)njalª, 1938, s. 231). Znenie cap je pod(cid:190)a neho utvorenØ
od skupiny cab-, cÆb- a(cid:160)na slovanskom œzem(cid:237) ho pokladÆ za cudz(cid:237), a(cid:160)to balkÆnsky
vplyv. Slovo sa v(cid:154)ak neroz(cid:154)(cid:237)rilo na celØ œzemie Rumunska a(cid:160)BalkÆnu, ale iba na jeho
zÆpadnœ oblas(cid:157), Ło svedŁ(cid:237) o(cid:160)tom, (cid:158)e ho dÆcki Rumuni prevzali nesk(cid:244)r, a(cid:160)preto ho na
100
slovanskom œzem(cid:237) nemo(cid:158)no poklada(cid:157) za slovo rumunskej proveniencie. Pod(cid:190)a neho
genØzu tohto slova treba h(cid:190)ada(cid:157) v(cid:160)albÆnŁine (Cr(cid:226)njalª, 1938, s. 232).
M. Vasmer sa nazdÆva, (cid:158)e v(cid:160)karpatskom oblœku sa roz(cid:154)(cid:237)rilo slovo cap prostred-
n(cid:237)ctvom rumunsk(cid:253)ch pastierov a(cid:160)(cid:158)e mÆ p(cid:244)vod v(cid:160)interjekcii pou(cid:158)(cid:237)vanej na privolÆvanie
zvierat (Vasmer, 1973, IV., s.(cid:160)288). Aj O.(cid:160)N. TrubaŁev ho pokladÆ v(cid:160)slovansk(cid:253)ch
jazykoch za prevzatØ slovo, ktorØ svoj(cid:237)m roz(cid:154)(cid:237)ren(cid:237)m vymedzuje charakteristick(cid:253)
karpatsk(cid:253) areÆl. Na zÆklade porovnÆvania viacer(cid:253)ch znen(cid:237) a(cid:160)pod(cid:244)b sa priklÆ(cid:242)a k(cid:160)nÆzoru
J.(cid:160)Hubschmieda, (cid:158)e jeho p(cid:244)vod poukazuje na tureŁtinu (TrubaŁev, 1960, s. 89).
NÆzov prŁ (jeho obmeny, ako perŁ, parŁ, pirŁ; prŁiak, prŁØvit), znÆmy vo v(cid:253)zname
kozol v(cid:160)jazykoch na BalkÆne, je pod(cid:190)a J. Skoka ju(cid:158)noslovansk(cid:253) praslovansk(cid:253) term(cid:237)n.
So zÆkladom prŁ, prk sœvisia aj inØ slovÆ, a(cid:160)to slovin. prskati sa (o koze), po(cid:190). parsk,
parskot, ukr. perŁyty sja, rus. porskat(cid:252), pryskat(cid:252), lit. birk(cid:154)ti, sanskrt. spr(cid:154)at i(cid:160)rum.
pirciu vo v(cid:253)zname ,koza, cap(cid:146) (Skok, 1973, III., s.(cid:160)28(cid:150)29). Etymologicky sa so slovami
prk, prŁ spÆja aj Łes. prŁiti se ,beha(cid:157) sa(cid:146) (o koze) a(cid:160)Łes. nÆr. prkÆ!, prk! (volanie na
kozu).
V(cid:160)slovenŁine je roz(cid:154)(cid:237)renØ rozkazovacie citoslovce prŁ, ktor(cid:253)m sa odhÆ(cid:242)ajœ ovce
a(cid:160)znÆme sœ aj slovÆ prŁi(cid:157) sa (o koze), prŁav(cid:253) vo v(cid:253)zname ,smrad(cid:190)av(cid:253)(cid:146) i(cid:160)prŁek vo
v(cid:253)zname ,mlÆ(cid:239)a alebo (cid:158)ubrienka(cid:146). Pod(cid:190)a V. Machka slovÆ so zÆkladom prŁ, prk sœvisia
s(cid:160)prsl. prkati, s(cid:160)ktor(cid:253)mi je toto(cid:158)nØ aj staroind. pr(cid:156)ati ,dot(cid:253)ka(cid:157) sa, st(cid:253)ka(cid:157) sa(cid:146) (Machek,
1957, s. 392).
NÆzov jar(cid:252)æ(cid:252) (jarac, jarec, jaric) mÆ zÆklad v(cid:160)p(cid:244)v. jar-, s(cid:160)ktor(cid:253)m sœvis(cid:237) aj srb.
a(cid:160)chorv. jare ,koz(cid:190)a(cid:146), bulh. Øre ,kozliatko(cid:146) (TrubaŁev, 1960, s. 91). S(cid:160)t(cid:253)mto zÆkladom
mo(cid:158)no spÆja(cid:157) aj Łes. jaro, jałina, jałice, nov. Łes. jarka ,p(cid:154)enica zasiata na jar(cid:146) (Machek,
1957, s. 171), slov. jar, jarn(cid:253) jarina ,obilie zasiate na jar(cid:146), jarec ,jaŁme(cid:242)(cid:146) (Hordeum),
jarica 1. ,jarnÆ sliepka(cid:146), 2. ,p(cid:154)enica zasiata na jar(cid:146), jarka ,mladÆ, e(cid:154)te neplodnÆ ovca(cid:146),
jari(cid:157) sa ,zaŁ(cid:237)na(cid:157) sa(cid:146) (o jari).
Z(cid:160)rusk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) sa z(cid:237)skal sporadicky sa vyskytujœci nÆzov knoraz, s(cid:160)ktor(cid:253)m sœvis(cid:237)
aj jeho obmena knoroz ,diviak(cid:146), bielorus. knores ,zle vykastrovan(cid:253) diviak alebo (cid:158)rebec(cid:146),
sloven. kunrÆz, po(cid:190). kiernos, kiedros, lu(cid:158). kundros, kjandros. Pod(cid:190)a M. Vasmera prvÆ
Łas(cid:157) tohto slova je p(cid:244)v. kœrn(cid:243) s(cid:160)v(cid:253)znamom ,zmrzaŁen(cid:253)(cid:146) (Vasmer, 1967, s. 246). Slovo
knoraz sa v(cid:154)ak ako nÆzov capa v(cid:160)rusk(cid:253)ch nÆreŁiach prakticky nepou(cid:158)(cid:237)va, lebo tento
ojedinel(cid:253) œdaj sa z(cid:237)skal iba ako sekundÆrny nÆzov ved(cid:190)a slova kozol.
Na nesœvislej oblasti sa vyskytujœ aj slovinskØ znenia a(cid:160)podoby praz, pras, prazovit,
prazijarac sœvisiace s(cid:160)p(cid:244)v. porz(cid:252) (porov. rus. poroz).
Aj ostatnØ nÆzvy, ktorØ sa z(cid:237)skali na slovanskom œzem(cid:237) sa vyskytujœ iba jednotlivo
a(cid:160)sœ cudzieho p(cid:244)vodu. Sœ to nÆzvy ako slovinskØ pok, bak, lu(cid:158)ickØ bok a(cid:160)ŁeskØ puk,
pukl (z nem. Bock ,kozol, cap(cid:146)). Znenie pukl je deminut(cid:237)vna podoba (z nem. Bock-
lein). NÆzov erkeŁ znÆmy sporadicky v(cid:160)maced(cid:243)nskych nÆreŁiach je tureckej prove-
niencie (tur. erkek keŁi); slovinsk(cid:253) izolovan(cid:253) nÆzov ku(cid:154)et je romÆnskeho p(cid:244)vodu a(cid:160)tak
101
isto aj nÆzov kapreto znÆmy jednotlivo v(cid:160)srbsk(cid:253)ch a(cid:160)chorvÆtskych nÆreŁiach (porov.
tal. capretto).
Z(cid:160)nÆzvov, ktor(cid:253)mi sa pomenœva nekastrovan(cid:253) samec kozy si zo slovakistickØho
aspektu zasluhujœ osobitnœ pozornos(cid:157) slovÆ kozol a(cid:160)cap, a(cid:160)to nielen s(cid:160)oh(cid:190)adom na
geografickØ roz(cid:154)(cid:237)renie t(cid:253)chto slov v(cid:160)slovansk(cid:253)ch jazykoch, ale aj pre ich bohatœ poly-
sØmiu v(cid:160)slovensk(cid:253)ch nÆreŁiach. Na zÆklade v(cid:253)skumov sme zistili, (cid:158)e slovo kozol sa
s(cid:237)ce v(cid:160)slovensk(cid:253)ch nÆreŁiach nepou(cid:158)(cid:237)va na pomenovanie samca kozy, ale predsa je
znÆme vo viacer(cid:253)ch hlÆskov(cid:253)ch a(cid:160)slovotvorn(cid:253)ch obmenÆch takmer na celom Slovensku,
a(cid:160)to v(cid:160)nieko(cid:190)k(cid:253)ch v(cid:253)znamoch. NiektorØ z(cid:160)nich sœ znÆme na rozsiahlej zemepisnej
oblasti, inØ iba sporadicky alebo v(cid:160)jednotliv(cid:253)ch obciach.
Slovo kozol (kozel, kozeu) sa pou(cid:158)(cid:237)va najm(cid:228) v(cid:160)zÆpadoslovenskej nÆreŁovej oblasti,
a(cid:160)to nielen na œzem(cid:237) celej Bratislavskej a(cid:160)Nitrianskej stolice, ale aj(cid:160)v(cid:160)Tekove a(cid:160)napokon
aj v(cid:160)dolnej Łasti TrenŁianskej stolice na pomenovanie ve(cid:190)kej kopy slamy, sena a(cid:160)in(cid:253)ch
krmov(cid:237)n alebo plod(cid:237)n. V(cid:160)hornotrenŁianskej oblasti, v(cid:160)stredoslovensk(cid:253)ch nÆreŁiach a(cid:160)na
v(cid:228)Ł(cid:154)ej Łasti v(cid:253)chodnØho Slovenska sa v(cid:160)tomto v(cid:253)zname roz(cid:154)(cid:237)rilo slovo stoh (stuoh,
stuh), v(cid:160)Łasti Zempl(cid:237)na a(cid:160)U(cid:158)skej stolice aj bradlo.
Na hornej Orave, v(cid:160)Łasti Turca, Liptova, Novohradu a(cid:160)Gemera sœ slovÆ kozol
(kozl(cid:237)k) znÆme vo v(cid:253)zname ,œtvar zo snopov obilia v(cid:160)poli(cid:146). Na ostatnom œzem(cid:237) Sloven-
ska sa v(cid:160)tomto v(cid:253)zname pou(cid:158)(cid:237)vajœ nÆzvy kr(cid:237)(cid:158), mandel, panÆk, (cid:158)andÆr, Łutka, maradek,
rakÆ(cid:154) a(cid:160)inØ pomenovania.
Na nieko(cid:190)k(cid:253)ch miestach strednØho Slovenska, najm(cid:228) v(cid:160)zÆpadnom Liptove, na
Horehron(cid:237), v(cid:160)Novohrade a(cid:160)v(cid:160)Gemeri sœ slovÆ kozol, kozelec, kozl(cid:237)k (i koza, koziŁka)
znÆme ako nÆzvy, ktor(cid:253)mi sa pomenœvajœ k(cid:244)pky vymoŁen(cid:253)ch konop(cid:237) postavenØ na
lœke na vysu(cid:154)enie.
V(cid:160)uveden(cid:253)ch v(cid:253)znamoch mo(cid:158)no slovo kozol vymedzi(cid:157) na œzem(cid:237) Slovenska aj
geograficky, lebo sa tam vyskytuje na sœvislej jazykovej oblasti a(cid:160)utvÆra zemepisnØ
areÆly. NiektorØ v(cid:253)znamy slova kozol sa v(cid:154)ak nedajœ bli(cid:158)(cid:154)ie ohraniŁi(cid:157) pre ich sporadick(cid:253)
v(cid:253)skyt na men(cid:154)om œzem(cid:237).
Slovom kozol (kozel) sa miestami v(cid:160)Liptove, najm(cid:228) v(cid:160)jeho v(cid:253)chodnej Łasti,
pomenœva roztrasenØ seno po lœke, ktorØ sa tam dosœ(cid:154)a. Na okol(cid:237) TrenŁ(cid:237)na sa pomenœva
vo v(cid:253)zname ,kopa hnoja, ktorÆ sa vyviezla na pohnojenie viniŁn(cid:253)ch kr(cid:237)kov(cid:146) a(cid:160)v okol(cid:237)
VrÆb(cid:190)ov v(cid:160)Łasti Tekova i(cid:160)vo v(cid:253)zname ,kopa snopov dovezen(cid:253)ch na mlÆtenie(cid:146). V(cid:160)zÆ-
horsk(cid:253)ch nÆreŁiach sme slovo kozel (kozeu) zistili vo v(cid:253)zname ,drevo, haluzie a(cid:160)inØ
predmety ulo(cid:158)enØ do tvaru ihlana(cid:146); v okol(cid:237) Senice vo v(cid:253)zname ,zemiaky uskladnenØ
v(cid:160)podobe le(cid:158)iaceho trojbokØho hranola, ktor(cid:253) sa prikryje slamou a(cid:160)zeminou(cid:146). V(cid:160)okol(cid:237)
BÆnoviec nad Bebravou poznajœ toto slovo vo v(cid:253)zname ,zv(cid:253)(cid:154)enØ miesto v(cid:160)prednej
Łasti voza urŁenØ ako sedadlo pre koŁi(cid:154)a(cid:146).
Ve(cid:190)kÆ sØmantickÆ Łlenitos(cid:157) slova kozol v(cid:160)slovensk(cid:253)ch nÆreŁiach nÆs priam nœti
predpoklada(cid:157), (cid:158)e toto slovo bolo znÆme aj ako nÆzov samca kozy na celom œzem(cid:237)
102
Slovenska. Slovo cap preniklo na slovenskØ œzemia nesk(cid:244)r a(cid:160)nahradilo star(cid:154)(cid:237) v(cid:154)eobecne
znÆmy nÆzov kozol. Iba tak si mo(cid:158)no vysvetli(cid:157) bohatœ polysØmiu tohto slova sœvisiacu
s(cid:160)jeho metaforick(cid:253)m vyu(cid:158)it(cid:237)m. Aj A. BernolÆk uvÆdza vo svojom SlovÆri slovo kozol
vo v(cid:253)zname ,cap(cid:146) a(cid:160)zÆrove(cid:242) aj ako nÆzov kopy slamy alebo sena (SlovÆr II, 1825(cid:150)1827,
II. s. 1055).
PozoruhodnÆ je aj polysØmia slov utvoren(cid:253)ch od slova kozol. Pri v(cid:253)skume sloven-
sk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) sme zistili, (cid:158)e deminut(cid:237)vna podoba kozl(cid:237)k sa pou(cid:158)(cid:237)va nielen vo v(cid:253)zname
,do k(cid:244)pok poukladanØ obilie(cid:146), ale aj vo v(cid:253)znamoch a) ruŁn(cid:253) stroj na rezanie slamy;
truhlica, do ktorej sa vkladÆ slama pri rezan(cid:237) (na okol(cid:237) TrenŁ(cid:237)na); b) zariadenie na
premotÆvanie priadze ((cid:138)ari(cid:154), Zempl(cid:237)n); c) k(cid:244)pky zhrabanØho sena z(cid:160)tzv. radkov (okolie
Lipt. MikulÆ(cid:154)a); d) miesto v(cid:160)œli, kde sa kladœ rÆmiky pre vŁely na znÆ(cid:154)anie medu
(okolie Senice); e) dvojit(cid:253) telef(cid:243)nny st(cid:229)p (dol. Orava); f) Łas(cid:157) krosien ((cid:138)ari(cid:154)); g) trojroh(cid:253)
stolŁek na podopieranie mlynskØho kame(cid:242)a pri kresan(cid:237), ktor(cid:253) sa zhotovuje zo samorastu
(okolie (cid:142)iliny).
Slovom kozelec sa v(cid:160)Zempl(cid:237)ne oznaŁuje (cid:154)tvornoh(cid:253) stojan s(cid:160)otÆŁav(cid:253)m dreven(cid:253)m
kr(cid:237)(cid:158)om v(cid:160)hornej Łasti pou(cid:158)(cid:237)van(cid:253)m na pradivo. V(cid:160)tom v(cid:253)zname sa toto slovo vyskytuje
miestami aj na hornej Orave. V(cid:160)obciach pri Novom Meste nad VÆhom sa slovom
kozelec pomenœva zv(cid:228)zok konop(cid:237).
V(cid:160)tvare pomno(cid:158)nØho podstatnØho mena kozlini sme toto slovo zaznamenali ako
nÆzov drevenØho podstavca pou(cid:158)(cid:237)vanØho pri p(cid:237)len(cid:237) dreva (v ju(cid:158)nej polovici (cid:138)ari(cid:154)a
a(cid:160)v(cid:160)Łasti Zempl(cid:237)na); v(cid:160)ostatn(cid:253)ch slovensk(cid:253)ch nÆreŁiach sœ znÆme v(cid:160)tomto v(cid:253)zname
slovÆ ako kobilina, kuo(cid:242) (kon(cid:237)k), krosnÆ (krosienka), cap, capok, trÆgle alebo (cid:154)rÆki.
V(cid:160)Novohrade, v(cid:160)Gemeri a(cid:160)v(cid:160)(cid:138)ari(cid:154)i sa slovo kozlini pou(cid:158)(cid:237)va na pomenovanie skr(cid:237)(cid:158)en(cid:253)ch
drœkov na (cid:154)t(cid:237)te, ktor(cid:253)mi sa upev(cid:242)oval slamen(cid:253) hrebe(cid:242) strechy. Na okol(cid:237) Prievidze
a(cid:160)(cid:142)iliny je znÆme ustÆlenØ spojenie kozlove Łi(cid:158)my na pomenovanie obuvi s(cid:160)vysok(cid:253)mi
sÆrami z(cid:160)m(cid:228)kkej ko(cid:158)e. Na ZÆhor(cid:237) sme zaznamenali spojenie kozlova plachta vo
v(cid:253)zname ,prikr(cid:253)vka na obilie(cid:146).
Aj pri slove cap sme zistili bohatœ polysØmiu. Okrem najroz(cid:154)(cid:237)renej(cid:154)ieho v(cid:253)znamu
,nekastrovan(cid:253) samec kozy(cid:146) znÆmeho na œzem(cid:237) celØho Slovenska sa pou(cid:158)(cid:237)va slovo cap
v(cid:160)slovensk(cid:253)ch nÆreŁiach vo v(cid:253)znamoch: 1. podstavec pri p(cid:237)len(cid:237) dreva (vo v(cid:253)chodnom
Liptove, Gemeri, na Spi(cid:154)i a(cid:160)v(cid:160)Above; na tejto oblasti sa pou(cid:158)(cid:237)vajœ v(cid:160)tomto v(cid:253)zname aj
deminut(cid:237)vne podoby capok, capek); 2. podpera na nohu pri podkœvan(cid:237) ko(cid:242)a alebo aj
na sud a(cid:160)putiru na sala(cid:154)i (Tekov, Hont); 3. stolŁek pou(cid:158)(cid:237)van(cid:253) pri zobœvan(cid:237) Łi(cid:158)iem
(Gemer); 4. uhliarska m(cid:237)la pri pÆlen(cid:237) uhlia (v(cid:253)chodnØ Slovensko); 5. zariadenie, v(cid:160)kto-
rom sa podÆva so(cid:190) ovciam vo vo(cid:190)nom priestranstve (Liptov); v(cid:160)tomto v(cid:253)zname je
znÆma najm(cid:228) deminut(cid:237)vna podoba cap(cid:237)k.
ZnÆme sœ aj slovÆ odvodenØ od slova cap, a(cid:160)to capina vo v(cid:253)znamoch: 1. m(cid:228)so
z(cid:160)capa (v(cid:154)eob.); 2. cap(cid:237) zÆpach (v(cid:154)eob.); 3. hlœpos(cid:157), nezmysel (v(cid:154)eob.); 4. nÆstroj
v(cid:160)podobe kola s(cid:160)hÆkom na odva(cid:190)ovanie dreva (Orava, Liptov, Spi(cid:154)) a(cid:160)cap(cid:237)n ako nÆstroj
pri dv(cid:237)han(cid:237), po(cid:157)ahovan(cid:237) a(cid:160)obracan(cid:237) dreva (okolie Ban. Bystrice).
103
Na rozdiel od slova kozol slovo cap sa v(cid:160)slovenŁine Łasto vyu(cid:158)(cid:237)va aj v(cid:160)(cid:190)udovej
frazeol(cid:243)gii. SvedŁia o(cid:160)tom viacerØ spojenia ako napr.: spravi(cid:157) capa zÆhradn(cid:237)kom (zle
sa spo(cid:190)ahnœ(cid:157) v(cid:160)robote na niekoho); urob si capa za zÆhradn(cid:237)ka a(cid:160)sedliaka za (cid:154)afÆra;
t(cid:237) ti pom(cid:244)(cid:158)u zo (cid:154)af(cid:190)a do (cid:154)echtÆra a(cid:160)z(cid:160)pece na hlavu (zlÆ vo(cid:190)ba pracovn(cid:237)kov); streli(cid:157)
i(cid:160)zastreli(cid:157) capa (urobi(cid:157) nieŁo zle a(cid:160)unÆhlene); pusti(cid:157) capa do kapusty (da(cid:157) miesto tomu,
kto (cid:154)kodu urob(cid:237), neuskutoŁnite(cid:190)nÆ prÆca); nem(cid:244)(cid:158)e sa bori(cid:157) cap s(cid:160)bujakom (slab(cid:154)(cid:237)
nezv(cid:237)(cid:157)az(cid:237)); star(cid:253) cap a(cid:160)nemÆ rozumu za malØ die(cid:157)a (o nerozumnom konan(cid:237) star(cid:154)ieho
Łloveka); doskÆkal ako star(cid:253) cap v(cid:160)jeseni (zle sa to s n(cid:237)m skonŁilo); smrd(cid:237) ako cap
(o silnom zÆpachu); ulia(cid:157) capa (zle sa rozhodnœ(cid:157), urobi(cid:157) nieŁo zle); odral capa (bol
nesp(cid:244)sobn(cid:253)); zabil capa (spravil si (cid:154)kodu miesto osohu); vyskoŁil ako cap, skÆŁe ako
cap (o nemotorn(cid:253)ch nesp(cid:244)sobn(cid:253)ch skokoch); hlas akoby capa dral (nepr(cid:237)jemn(cid:253));
capovi hrotek podklada(cid:157); (cid:157)a(cid:158)ko nadoji(cid:157) od capa mlieka; doji(cid:157) capa, capovi sito na
mlieko podklada(cid:157) (o zbytoŁnej, bezv(cid:253)slednej robote); s(cid:160)tebou a(cid:160)s(cid:160)capom vravie(cid:157), to je
jedno (o hlœpom rozhovore); od capa ani srsti ani mlieka (je z(cid:160)neho mÆlo œ(cid:158)itku);
(cid:154)ustrovi o(cid:160)kopyte a(cid:160)capovi o(cid:160)zÆhrade sa sn(cid:237)va (ka(cid:158)d(cid:253) mÆ svoje tœ(cid:158)by, zÆujmy); zabili
e(cid:154)te aj capa (o skœposti a(cid:160)lakomstve).
MateriÆl zo slovensk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) ukazuje, (cid:158)e sœ znÆme iba spojenia so slovom cap,
ale frazeologizovanØ spojenia so slovom kozol sme nezaznamenali.
BohatÆ polysØmia a(cid:160)mno(cid:158)stvo frazeologick(cid:253)ch spojen(cid:237) so slovami kozol a(cid:160)cap sœ
pr(cid:237)znaŁnØ pre inØ jazyky, v(cid:160)ktor(cid:253)ch sa tieto slovÆ vyskytujœ. CharakteristickØ vlastnosti
samca kozy a(cid:160)jeho pr(cid:237)znakov(cid:253) zÆpach ako aj jeho funkcia v(cid:160)k(cid:224)dli k(cid:244)z sa vyu(cid:158)(cid:237)vali aj
pri metaforickom utvÆran(cid:237) v(cid:253)znamov viacer(cid:253)ch vec(cid:237) a(cid:160)predmetov.
Postavu tohto zviera(cid:157)a pripom(cid:237)nali rozmanitØ stojany, (cid:154)tvornohØ podstavce pod
le(cid:154)enie a(cid:160)na p(cid:237)lenie dreva, mostnØ piliere, k(cid:244)pky (cid:154)trku ved(cid:190)a cesty a(cid:160)nakopeniny zeminy
v(cid:160)tvare hranola i(cid:160)rozliŁnØ (cid:132)ihlany(cid:148) na su(cid:154)enie trÆvy a(cid:160)(cid:239)ateliny. NÆzov kozol sa vz(cid:157)ahoval
dokonca aj na Łerta, a(cid:160)to pre jeho nepr(cid:237)jemn(cid:253) smrad(cid:190)av(cid:253) pach (Machek, 1957, s. 229).
I(cid:160)rastlina kozl(cid:237)k (Valeriana) dostala nÆzov pod(cid:190)a zÆpachu tohto zviera(cid:157)a a(cid:160)vtÆk kozl(cid:237)k
,druh s(cid:190)uky(cid:146) pod(cid:190)a hlasu, ktor(cid:253) pripom(cid:237)nal zab(cid:190)aŁanie tohto zviera(cid:157)a. Viac v(cid:253)znamov
sa v(cid:154)ak interpretuje aj (cid:157)a(cid:158)(cid:154)ie, a(cid:160)to najm(cid:228) pre nedostatok porovnÆvacieho materiÆlu.
Zo slavistickØho h(cid:190)adiska je pozoruhodnÆ lexikÆlno-sØmantickÆ Łlenitos(cid:157) nÆzvov
tohto zviera(cid:157)a a(cid:160)roz(cid:154)(cid:237)renie slova cap v(cid:160)karpatskom oblœku (o tom pozri aj Habov(cid:154)tiak,
1993), na ktor(cid:253) je pr(cid:237)znaŁnÆ (cid:154)pecifickÆ pastierska terminol(cid:243)gia sœvisiaca s(cid:160)roz(cid:154)(cid:237)ren(cid:237)m
chovu dobytka a(cid:160)oviec v(cid:160)tejto oblasti.
104
LITERAT(cid:218)RA
BERNOL`K, A.: SlowÆr slovensk(cid:237), Łeskola(cid:157)insko-(cid:242)emecko uhersk(cid:237). I. (cid:150) VI. Typis et sumptibus Typogr.
Reg. Univers. Hungaricae, Budae 1825(cid:150)1827.
CR´NJALˆ, D.: RumunskØ vlivy v(cid:160)Karpatech se zvlÆ(cid:154)tn(cid:237)m złetelem k(cid:160)moravskØmu Vala(cid:154)sku. Praha 1938.
Dotazn(cid:237)k pre v(cid:253)skum slovensk(cid:253)ch nÆreŁ(cid:237) II. LexikÆlna Łas(cid:157). Pripravil A. Habov(cid:154)tiak. Bratislava 1964
(cyklostyl).
MACHEK, V.: Etymologick(cid:253) slovn(cid:237)k jazyka ŁeskØho a(cid:160)slovenskØho. 1. vyd. Praha 1957.
MACHEK, V.: Etymologick(cid:253) slovn(cid:237)k jazyka ŁeskØho. 2. vyd. Praha 1968.
HABOV(cid:138)TIAK, A.: Zo slovensko-slovansk(cid:253)ch lexikÆlnych vz(cid:157)ahov (so zrete(cid:190)om na lingvistickœ geografiu).
Bratislava 1993.
Ma‡y at‡as gwar polskich. Opracowany przez Pracownie At‡asu i(cid:160)s‡ownika gwar polskich. Zak‡ady
jŒzykoznawstwa PAN w(cid:160)Krakowie. Tom V. Wroc‡aw-Warszawa-Krak(cid:243)w 1962.
SKOK, P.: Etimologijski rjeŁnik hrvatskogo ili srpskoga jazika. Jugoslavenska akademija znanosti
i(cid:160)umjetnosti. Knjiga prva A(cid:150)J, Zagreb 1971; Knjiga druga K(cid:150)poni, Zagreb 1972; Knjiga tre(cid:230)a poni(cid:150)(cid:142),
Zagreb 1973.
TRUBA¨EV, O. N.: Proischo(cid:158)denije nazvanij doma(cid:154)nich (cid:158)ivotnych v(cid:160)slavianskich jazykach (Etimolo-
giŁeskie issledovanija). Moskva 1960.
VASMER, M.: EtimologiŁeskij slova(cid:224) russkogo jazyka. Tom I (A(cid:150)D), Moskva 1964; Tom II (E(cid:150)Mu(cid:158)),
Moskva 1967; Tom III (Muza(cid:150)Cjat), Moskva 1971; Tom IV (T(cid:150)Ja(cid:154)Łur), Moskva 1973.
ZÆkladn(cid:237) v(cid:154)eslovanskÆ slovn(cid:237) zÆsoba. Zostavil F. KopeŁn(cid:253). Brno 1964.
¨(cid:231) æº(cid:238)(cid:226)(cid:224)(cid:246)Œ(cid:238)Ø Ł æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒ(cid:238)Ø º(cid:229)ŒæŁŒŁ
Anton Habov(cid:154)tiak
(cid:209)(cid:240)(cid:229)(cid:228)Ł æº(cid:238)(cid:226), (cid:238)Æ(cid:238)(cid:231)(cid:237)(cid:224)(cid:247)(cid:224)(cid:254)øŁı (cid:228)(cid:238)(cid:236)(cid:224)ł(cid:237)Łx (cid:230)Ł(cid:226)(cid:238)(cid:242)(cid:237)ßx, (cid:238)æ(cid:238)Æ(cid:238) (cid:239)(cid:240)Ł(cid:236)(cid:229)(cid:247)(cid:224)(cid:242)(cid:229)º(cid:252)(cid:237)ß (cid:237)(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:255) koza Ł cap.
´(cid:160)(cid:242)(cid:238) (cid:226)(cid:240)(cid:229)(cid:236)(cid:255), Œ(cid:224)Œ (cid:243) æº(cid:238)(cid:226)(cid:224) koza (cid:237)(cid:224) æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒ(cid:238)Ø (cid:242)(cid:229)(cid:240)(cid:240)Ł(cid:242)(cid:238)(cid:240)ŁŁ (cid:226)æ(cid:242)(cid:240)(cid:229)(cid:247)(cid:224)(cid:254)(cid:242)æ(cid:255) (cid:242)(cid:238)º(cid:252)Œ(cid:238) (cid:236)Ł(cid:237)Ł(cid:236)(cid:224)º(cid:252)(cid:237)ß(cid:229) (cid:240)(cid:224)æı(cid:238)(cid:230)(cid:228)(cid:229)(cid:237)Ł(cid:255)
(cid:226) (cid:231)(cid:237)(cid:224)(cid:247)(cid:229)(cid:237)Ł(cid:255)ı (Ł (cid:242)(cid:238) (cid:242)(cid:238)º(cid:252)Œ(cid:238) æ (cid:242)(cid:238)(cid:247)ŒŁ (cid:231)(cid:240)(cid:229)(cid:237)Ł(cid:255) (cid:244)(cid:238)(cid:237)(cid:229)(cid:242)Ł(cid:247)(cid:229)æŒŁı Ł(cid:231)(cid:236)(cid:229)(cid:237)(cid:229)(cid:237)ŁØ), (cid:237)(cid:229)Œ(cid:224)æ(cid:242)(cid:240)Ł(cid:240)(cid:238)(cid:226)(cid:224)(cid:237)(cid:237)ßØ æ(cid:224)(cid:236)(cid:229)(cid:246) Œ(cid:238)(cid:231)ß,
(cid:242).(cid:160)(cid:229). kozol, Ł(cid:236)(cid:229)(cid:229)(cid:242) (cid:226) æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒŁı (cid:255)(cid:231)ߌ(cid:224)ı (cid:237)(cid:229)æŒ(cid:238)º(cid:252)Œ(cid:238) (cid:237)(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)ŁØ, (cid:236)(cid:238)(cid:230)(cid:237)(cid:238) (cid:228)(cid:224)(cid:230)(cid:229) ª(cid:238)(cid:226)(cid:238)(cid:240)Ł(cid:242)(cid:252) (cid:238) (cid:231)(cid:237)(cid:224)(cid:247)Ł(cid:242)(cid:229)º(cid:252)(cid:237)(cid:238)Ø
º(cid:229)ŒæŁ(cid:247)(cid:229)æŒ(cid:238)Ø (cid:228)Ł(cid:244)(cid:244)(cid:229)(cid:240)(cid:229)(cid:237)(cid:246)Ł(cid:224)(cid:246)ŁŁ.
˜º(cid:255) æº(cid:238)(cid:226)(cid:224)(cid:246)Œ(cid:238)ª(cid:238) (cid:255)(cid:231)ߌ(cid:224) (cid:255)(cid:226)º(cid:255)(cid:229)(cid:242)æ(cid:255) ı(cid:224)(cid:240)(cid:224)Œ(cid:242)(cid:229)(cid:240)(cid:237)ß(cid:236) (cid:242)(cid:238), (cid:247)(cid:242)(cid:238) (cid:226) (cid:228)Ł(cid:224)º(cid:229)Œ(cid:242)(cid:224)ı (cid:226) Œ(cid:224)(cid:247)(cid:229)æ(cid:242)(cid:226)(cid:229) (cid:237)(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:255) æ(cid:224)(cid:236)(cid:246)(cid:224)
Œ(cid:238)(cid:231)ß (cid:243)(cid:239)(cid:238)(cid:242)(cid:240)(cid:229)ƺ(cid:255)(cid:229)(cid:242)æ(cid:255) (cid:237)(cid:229) æº(cid:238)(cid:226)(cid:238) kozol, (cid:224) æº(cid:238)(cid:226)o cap, Œ(cid:238)(cid:242)(cid:238)(cid:240)(cid:238)(cid:229) æ(cid:242)(cid:224)º(cid:238) (cid:228)(cid:224)(cid:230)(cid:229) (cid:237)(cid:224)(cid:243)(cid:247)(cid:237)ß(cid:236) (cid:242)(cid:229)(cid:240)(cid:236)Ł(cid:237)(cid:238)(cid:236). (cid:209)º(cid:238)(cid:226)(cid:224)(cid:246)ŒŁØ
(cid:255)(cid:231)ߌ (cid:255)(cid:226)º(cid:255)(cid:229)(cid:242)æ(cid:255) (cid:242)(cid:224)Œ(cid:230)(cid:229) (cid:229)(cid:228)Ł(cid:237)æ(cid:242)(cid:226)(cid:229)(cid:237)(cid:237)ß(cid:236) æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒŁ(cid:236) (cid:255)(cid:231)ߌ(cid:238)(cid:236), (cid:226) Œ(cid:238)(cid:242)(cid:238)(cid:240)(cid:238)(cid:236) æº(cid:238)(cid:226)(cid:238) cap (cid:243)Œ(cid:238)(cid:240)(cid:229)(cid:237)Łº(cid:238)æ(cid:252) (cid:237)(cid:229) (cid:242)(cid:238)º(cid:252)Œ(cid:238)
(cid:226)(cid:160)(cid:228)Ł(cid:224)º(cid:229)Œ(cid:242)(cid:224)ı, (cid:237)(cid:238) Ł (cid:226) ºŁ(cid:242)(cid:229)(cid:240)(cid:224)(cid:242)(cid:243)(cid:240)(cid:237)(cid:238)(cid:236) (cid:255)(cid:231)ߌ(cid:229). ˝(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:229) cap (cid:226)æ(cid:229) (cid:230)(cid:229) (cid:239)(cid:240)(cid:238)(cid:237)ŁŒº(cid:238) (cid:237)(cid:229) (cid:242)(cid:238)º(cid:252)Œ(cid:238) (cid:226) (cid:236)(cid:237)(cid:238)ªŁ(cid:229) æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒŁ(cid:229),
(cid:237)(cid:238) Ł(cid:160)(cid:237)(cid:229)æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒŁ(cid:229) (cid:255)(cid:231)ߌŁ. ˜(cid:229)º(cid:238) (cid:226) (cid:242)(cid:238)(cid:236), (cid:247)(cid:242)(cid:238) (cid:253)(cid:242)(cid:238) (cid:237)(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:229) (cid:255)(cid:226)º(cid:255)(cid:229)(cid:242)æ(cid:255) (cid:238)(cid:228)(cid:237)Ł(cid:236) Ł(cid:231) ı(cid:224)(cid:240)(cid:224)Œ(cid:242)(cid:229)(cid:240)(cid:237)ßı æº(cid:238)(cid:226) (cid:242)(cid:224)Œ
(cid:237)(cid:224)(cid:231)ß(cid:226)(cid:224)(cid:229)(cid:236)(cid:238)ª(cid:238) Œ(cid:224)(cid:240)(cid:239)(cid:224)(cid:242)æŒ(cid:238)ª(cid:238) (cid:240)(cid:229)ªŁ(cid:238)(cid:237)(cid:224).
(cid:209)º(cid:238)(cid:226)(cid:238) kozol Ł(cid:231)(cid:226)(cid:229)æ(cid:242)(cid:237)(cid:238) (cid:226) æº(cid:238)(cid:226)(cid:224)(cid:246)ŒŁı (cid:228)Ł(cid:224)º(cid:229)Œ(cid:242)(cid:224)ı, (cid:237)(cid:238) (cid:237)(cid:229) (cid:226) (cid:231)(cid:237)(cid:224)(cid:247)(cid:229)(cid:237)ŁŁ (cid:237)(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:255) (cid:230)Ł(cid:226)(cid:238)(cid:242)(cid:237)(cid:238)ª(cid:238), (cid:224) (cid:226) (cid:231)(cid:237)(cid:224)(cid:247)(cid:229)(cid:237)Ł(cid:255)ı,
(cid:226)ß(cid:240)(cid:224)(cid:230)(cid:224)(cid:254)øŁı (cid:240)(cid:224)(cid:231)ºŁ(cid:247)(cid:237)(cid:238)ª(cid:238) (cid:240)(cid:238)(cid:228)(cid:224) (cid:240)(cid:229)(cid:224)ºŁŁ. (cid:209)º(cid:238)(cid:226)(cid:238) kozol, (cid:224) (cid:242)(cid:224)Œ(cid:230)(cid:229) (cid:237)(cid:224)(cid:231)(cid:226)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:229) cap (cid:238)(cid:242)ºŁ(cid:247)(cid:224)(cid:254)(cid:242)æ(cid:255) Æ(cid:238)ª(cid:224)(cid:242)(cid:238)Ø
(cid:239)(cid:238)ºŁæ(cid:229)(cid:236)Ł(cid:229)Ø Ł (cid:231)(cid:224)(cid:236)(cid:229)(cid:247)(cid:224)(cid:242)(cid:229)º(cid:252)(cid:237)(cid:238)Ø (cid:244)(cid:240)(cid:224)(cid:231)(cid:229)(cid:238)º(cid:238)ªŁ(cid:229)Ø. OÆ (cid:253)(cid:242)(cid:238)(cid:236) æ(cid:226)Ł(cid:228)(cid:229)(cid:242)(cid:229)º(cid:252)æ(cid:242)(cid:226)(cid:243)(cid:254)(cid:242) (cid:236)(cid:237)(cid:238)ª(cid:238)(cid:247)Łæº(cid:229)(cid:237)(cid:237)ß(cid:229) (cid:244)(cid:240)(cid:224)(cid:231)(cid:229)(cid:238)º(cid:238)-
ªŁ(cid:247)(cid:229)æŒŁ(cid:229) æ(cid:238)(cid:247)(cid:229)(cid:242)(cid:224)(cid:237)Ł(cid:255) (cid:237)(cid:229) (cid:242)(cid:238)º(cid:252)Œ(cid:238) (cid:226) æº(cid:238)(cid:226)(cid:224)(cid:246)Œ(cid:238)(cid:236), (cid:237)(cid:238) Ł (cid:226) (cid:228)(cid:240)(cid:243)ªŁı æº(cid:224)(cid:226)(cid:255)(cid:237)æŒŁı (cid:255)(cid:231)ߌ(cid:224)ı.
105
SLAVICA SLOVACA l RO¨N˝K 34 l 1999 l ¨˝SLO 2
PETER RU(cid:138)¨IN*
Najstar(cid:154)(cid:237) rukopisn(cid:253) slovensk(cid:253) katol(cid:237)cky
spevn(cid:237)k
RU(cid:138)¨IN, P. : The Oldest Manuscript Slovak Catholic Hymn Book. Slavica Slovaca, 34, 1999, No 2,
pp. 106(cid:150)123. (Bratislava)
The manuscript SK-Mms, A XXXVIII/51, usually called as (cid:132)Manuscript Version of Cantus Catholici(cid:148)
is described in the article. Analysis of its repertory demonstrates connections besides of the oldest printed
Slovak catholic hymnbook (Cantus Catholici), especially with Czech, German and Hungarian sources from
the 17th century.
Slovak catholic hymn. Hymnology. Musicology. Latin cantio. Multivoice-hymn.
Anonymn(cid:253) rukopis zo 17. stor., oznaŁen(cid:253) pred 30 rokmi P. V(cid:154)evladom Gajdo(cid:154)om
OFM ako RukopisnÆ podoba Cantus Catholici (Gajdo(cid:154), 1969, s. 303), je najstar(cid:154)(cid:237)m
znÆmym rukopisn(cid:253)m katol(cid:237)ckym prame(cid:242)om, ktor(cid:253) mÆ (z v(cid:228)Ł(cid:154)ej Łasti) charakter
notovanØho spevn(cid:237)ka so slovensk(cid:253)mi duchovn(cid:253)mi pies(cid:242)ami. Gajdo(cid:154) datoval vznik
rukopisu do druhej pol. 17. stor. a vyslovil tØzu o jeho pravdepodobnom franti(cid:154)kÆnskom
p(cid:244)vode (Gajdo(cid:154), 1969, s. 304, 306). NÆzov, ktor(cid:253)m rukopis pracovne nazval, odrÆ(cid:158)a
zv(cid:253)(cid:154)en(cid:253) zÆujem prÆve o pies(cid:242)ovœ Łas(cid:157) (okrem nej sœ v rukopise aj chorÆlne latinskØ
liturgickØ spevy) a vychÆdza z jej povrchnØho porovnÆvania s Łasovo a obsahovo pr(cid:237)buz-
n(cid:253)m tlaŁen(cid:253)m spevn(cid:237)kom Cantus Catholici.1 Napriek tomu, (cid:158)e po Gajdo(cid:154)ovi sa dlh(cid:154)(cid:237)
Łas nikto nezaoberal d(cid:244)kladnej(cid:154)(cid:237)m skœman(cid:237)m vz(cid:157)ahu tohto rukopisu ku Cantusu
Catholici, zaŁal sa v odbornej literatœre pou(cid:158)(cid:237)va(cid:157) spom(cid:237)nan(cid:253) nÆzov charakterizujœci
tento prame(cid:242) v podstate ako odpis tlaŁenej predlohy.2 Cie(cid:190)om pr(cid:237)spevku je viac pribl(cid:237)(cid:158)i(cid:157)
repertoÆr pies(cid:242)ovej Łasti rukopisu a osvetli(cid:157) jeho vz(cid:157)ah k dobov(cid:253)m hymnologick(cid:253)m
prame(cid:242)om.
* Mgr. Peter Ru(cid:154)Łin, Katedra hudobnej vedy, Fakulta humanitn(cid:253)ch a pr(cid:237)rodn(cid:253)ch vied Pre(cid:154)ovskej univerzity,
Ul. 17. novembra, 080 01 Pre(cid:154)ov.
1 Gajdo(cid:154) uvÆdza, (cid:158)e 198 piesn(cid:237) porovnÆval s (cid:132)incipitmi piesn(cid:237) v Cantuse Catholici, a to pod(cid:190)a (cid:154)tœdie JÆna
VilikovskØho(cid:148) (Gajdo(cid:154), 1969, s. 306). Nepou(cid:158)il teda samotn(cid:253) prame(cid:242), ale len textovØ incipity piesn(cid:237). Na tomto
zÆklade nemohol identifikova(cid:157) ani pr(cid:237)padnØ odch(cid:253)lky textov v obidvoch prame(cid:242)och, nehovoriac o nÆpevoch
piesn(cid:237). Pochopite(cid:190)ne, porovnÆvanie prame(cid:242)ov duchovnej piesne by sa malo uskutoŁ(cid:242)ova(cid:157) v rÆmci jednej
typologickej skupiny, zah(cid:224)(cid:242)ajœc v pr(cid:237)pade spevn(cid:237)kov nielen samotnØ piesne, ale aj ich pr(cid:237)padnØ nadpisy, nÆzvy
jednotliv(cid:253)ch kapitol, ich radenie, obsah titulnØho listu, predslovu a pod.
2 NÆzov RukopisnÆ podoba Cantus Catholici sa pou(cid:158)(cid:237)va v posledn(cid:253)ch syntØzach dej(cid:237)n slovenskej hudby
(RybariŁ, 1984, s. 112; KaŁic, 1996, s. 100). S rovnak(cid:253)m oznaŁen(cid:237)m sa m(cid:244)(cid:158)eme stretnœ(cid:157) pri zmienkach o prameni
v rÆmci porovnÆvania jeho repertoÆru (Ferenczi (cid:150) HulkovÆ, 1986, s. 17; KaŁic, 1991, s. 45 (cid:150) zaoberal sa len
chorÆlnymi om(cid:154)ami a ich identifikÆciou).
106