Table Of Content

relax Luce Irigaray Hélene 'Cixous .-.5 PE Jessica Benjamin Christina Thurmer-Rohr Gisela Klindworth Jean Rhys .J. Bianca Tarozi Benjamin Sem pie Emily Dickinson Daniela Hodrová Evelyn Schlag Adrienne Ricn JOKO Les Reines Prochaines Alena Wagnerová ' Victor J. Seidler Susan Rae Peterson Pamela Foa Joan Jacobs Brumberg Hana Havelková Natalie Shainess Paula J. Caplan Ester Vilar Maša Arbatovová Erica Pedretti Irena Lifková Zuzana Drábeková Jana Blochová-Wild Mária Stefánková Amnesty International PEN klub Lalia Pol'ná Mojžiš Les Reines Pror.h~inp.s Scéna z predstavenia drámy Hélene Cixous La vi/le parjure ou le .. • réveil des Erinyes; réžia Arianne Mnouchkine. Wiener Festwochen, jún 1995. ASPEKT si mažete objednať: Na Slovensku poštovou poukážkou typu C na P.O.Box 122 ASPEKT 814 99 Bratislava 1 Cena 38,-Sk V Českej rep·ublike poštovou poukážkou typu C prostredníctvom Poštovej banky na P.O.Box 122 ASPEKT 814 99 Bratislava 1 Cena 38,- Kč ,Téma: Strachy a bariéry . ' Luce Irlgaray: Božské ženy ___, _ ___________________ 4 Sú ženy masochistické? ________________________ 11 NIE ________ ______ 12 Paula J. eaplan: Mýtus o masochizme žien ~ ÁNO Natalie Shainess: Citlivosť na násilie - masochizmus ako proces _____ 19 Christina Thiirmer-Rohr: Zakázaná nenávisť _______________ 27 _______ 30 Benjamin Sem pie: Mužská psychika a ženské posvatné telo _________________ _____________ 39 Anorexia ~ ______________ 39 Joan Jacobs Brumberg: Postiace sa dievčatá , Rudolph M. Bell: Svatá anorexia ____________________ 46 Jessica BenJamin: Pouta lásky _____________________ 52 Gisela Kllndworth: Strach zo starnutia __________________ 63 _____________________ Silikónové implantáty ~---70 Znásilnenie ______________________________ 74 Pamela Foa: Čoje zlé na znásil není _______________ -'-___ 74 Susan Rae Peterson: Donucovanie a znásilnenie _____________ 79 Hana Havelková: Český diskurz o ženách a politice ____________ 83 Victor J. Seidler: Znovuobjavenie mužskosti _______________ 89 ~ obsah ASPEKT ·Rozhovor Aspektu Vydáva Záujmové združenie žien ASPEKT, s Ericou Pedretti _________________ ~ _________ 100 Laurinská 2, 811 01 Bratislava, TPe.Ol..jBFoaxx :1 52323, 811245 79.9 Bratislava 1, Erica Pedretti: Engste Heimat _~ ___________________ 104 ASPEKT. Registračně číslo MK SR 688/92. Vychádza nepravidelne. Predstavujeme: Vytlačila Public Malacky 1996. Rozširuje: ________________________________ 113 JOKO Artfórum, Kozia 20, 811 03 Bratislava, TKeDl. SjFlo~xv:a k5la3,1 V1i7no4h6r.a dnícka 3, Aspekt na Festivale akčního umění Serpens I v Prahe _______ -'-__ 117 82106 Bratislava Tel: 240 8161, Fax: 240 83 43. Cena: 38Sk Jean Rhys: Dobré ráno, pol noc ____________ 121 POdávanie novinových zásielok povolilo RP Bratislava, č.j. 4782/95-P, Bianca Tarozzi: Hlavné témy v románe Jean Rhys zo dňa 3. 11. 1995. - Dobré ráno pol noc _________________ 127 Emily Dlckinson: Listy ________________ 132 Redakcia časopisu ASPEKT používa ženské priezviská cudzieho pOVOdu bez prechyrovania. Výnimkou sú Daniela Hodrová: Ztracené děti aneb příbytky paměti __ 135 priezviská v citáciách. Adrienne Rich: Poézia ________________ 142 R. Hélene Cixous: Věrolomné město aneb Probuzení Erínyí _145 Mým tématem je občanská válka ___________ 152 Anna Grusková: Věrolomné město aneb zrození Erínií _ 153 Evelyn Schlag: Poézia ________________ 154 Evelyn Schlag: Púštna infúzia ____________ 155 Listujeme v: Cqnadian Studies ___________________________ 158 Andrea Dworkln: Teror, týranie a odpor _________________ 159 Carla Rice, Leslie Landon: Zápas žien so stravou a váhou ako stratégia prežitia _________________________ 160 Sarah Kaplan: Zneužívanie detí a alkoholizmus žier) ___________ 161 Nószemély ______________________________ 162 Prepadli ma! _____________________________ 163 Ako sa stal Mr, Smith obeťou lúpežného prepadnutia __________ 165 Alena Wagnerová: Potíže s usednutím ________ 166 Alena Wagnerová: Nedel'né raňajky __________ 168 Jana Bfochová-Wlld: Hamlet: diferencie _______ 169 ________________ V3 Irena L1fková: Domov Mira Schrimpelová: Neviditel'ná autorka ________· 174 Anna Grusková: Poézia _____________ c...._176 Zuzana Drábeková: Meno ako bremeno ________ V7 Zodpovedné redaktorky: Jana Cviková, Jana Juráňová Recenzujeme Výtvarná redaktorka: Anna Daučíková Eva Jenčíková: (Daniela Hodrová: Perunův den) _____________ 179 Jazyková redaktorka: Juliana Szolnokiová Marcela Mikulová: (Milena Jesenská: Cesta k jednoduchosti) ______ 180 Jazyková úprava českých textov: Jana Zoubková Stanislava Chrobáková: (Else Lasker-SchGlerová: Zrkadlo tvojej krvi) ___ 182 Obálka: Jana Sapáková Dana Kršáková: (Jana Bodnárová: Bleskosvetlójbleskotma) _______ 183 Grafická úprava: Jana Sapáková Marta Součková: (Jana Bodnárová: Bleskosvetlojbleskotma) _______ 184 Na obálke: JaKO (Karin JOst, Regul\l J. KOpp): Jana Juráňová: (Jana Opočenská: Zpovzdálí se dívaly také ženy) _____ 185 .connected: bOw" performance, Bazilej; 1996 Dagmar Košťálová: (Irena Brežná: Falsche Mythen. Reportagen aus Mittel-und Osteuropa nach der Wende) . ___ .:.... ___________ 187 Těma budúceho čísla: Ludské práva ~ obsah 2 Karen OSmann: (Evelyn Schlag: Unsichtbare Frauen) _____- _____ 188 Juliana Szolnoklová: (Kveta Škvarková: Keď muži plačú celú noc) ____ 189 Jana Juráňová:.(Annie Ernaux: Miesto medzi ruďmi. Žena) ________ 191 _____ 192 Juliana Szolnokiová: (Jozef Vozár: Eutanázia - právne aspekty) OI'ga SlInická: (Sborník z mezinárodního sympozia Praha 24. - 25. listopadu 1994) ____________________ 193 Tatiana Rusnáková: (leh trage das Land. Das Frauen-Buchder Rander) __ 195 Jiřina Šiklová: (Wilma A. Iggers: Women of Prague) ___________ 197 Arthur Schopenhauer: (O ženách) ___________________ 198 Ester Vllar: Katolíčky všetkých krajín spojte sa _____ 199 Maša Arbatovová:Vojna zrkadlení __________ 203 Eva Malitl: Rozhovor s Mašou Arbatovovou ______ 207 ______ 209 Alexandra Pavelková: Zo soboty na nederu Klebetíme Mária Štefánková: Efemérne banálnosti ________________ 211 Šárka Gjurlčová: Filmové scénáre aneb nápady psycholožky v kině ____ 214 Pavla Slabá: Feministický Hip-hop z Německa . ______________ 215 Pavla Slabá: Evropské komisi pro lidská práva _""'"' ___________ 215 Carolyn Gammon: Hodiny feminizmu pro začátečníky __________ 215 t:.alia PÓI'ná: Vyčítanky alebo čo o nej nevieme _____________ 216 Slovník ______________________________ 218 Les Reines Prochaines alebo Krárovné budúcnosti ___ 221 PEN - Writers in Prison Committee __________ 225 Migael Scherer: O vlastnom znásil není ________ 226 Amnesty International ________________ 227 Informujeme ________ 230 Barbara Neuwirth o Viedenskom ženskom vydavaterstve t:.uboslava Klindová o Literárnom almanachu Viedenského ženského vyd avaterstva ____________________________ 231 Wiener Frauenverlag o publikácii Phanomene der Angst ________ 232 Anna Fábryová o knihe Ulice - Silnice - Dálnice ____________ 232 Zuzana Tatárová o Tabu a filme ____________________ 234 Redakcia o sympóziu Po stopách Márie Terézie _____________ 234 Jana Cviková o konferencii Feminizmus a demokracia __________ 235 Perly ženám _______________ ___________ 235 ~ Redakčný matronát Irena Brežná (Švajčiarskol, Heidi Burmeister (Nemeckol, Konstanze Fliedl (Rakúsko), Hana Havelková (českol, Bqzena Choluj (porsko), tubica Jolly (Francúzskol, Zuzana Kiczková (Slovensko), Saša Lienau (Nemeckol, Elzbieta Matynia (USA), Libuše Moníková (Nemecko), Angela Repka (Nemecko), Susanna Roth (Švajčiarsko), Ruth Rosen (USA), Ann Snitow (USA), Jiřina Šiklová (Česko), Alena Wagnerová (Nemeckol, Slawomira Walczewska (porsko), Naomi Woronov (USA), Kateřina Zoufalová(Talianskol ~ obsah 3 ; . ,) ~~. s ." e€ rlgaray Pri písaní knih (Amante Marine Morská milenka, 1980), v rozprávkach, v príbehoch o narodení, o zasvatení, o láske, (Passions élémentaires ElementáT71e vášne, 1982) a (L'oubli o voj ne, o smrti a o vášni, v príbehoch, ktoré sú prenášané de l'air Vzdušné zabudnutie, 1983) som sa rozhodla skúmať cez obrazy a deje so všetkou svojou nevinnosťou poznania. náš vzťah k prírodným živlom: k vode, zemi, ohňu a vzdu Všetko toto, rozprávané ustavične s vel'kým zaujatlm, sa chu. Zatúžila som sa vrátiť práve k týmto základným prv ešte len bude musieť dešifrovať, premyslieť a nanovo vylo kom prírody, ktoré tvoria prapavodný základ našich tiel, žiť, a to nie ako »omyly«, ale ako isté štádium dejín. nášho života, prostredia, v ktorom žijeme, ktoré napokon Mélusine je fúbostným príbehom, a to tak v zmysle súk tvoria živé tkanivo našich vášní. Počúvla som onú hlbokú, romnom, ako aj verejnom. Vzťahuje sa k takému štádiu temnú a prepotrebIiú intuíciu, ktorá zostáva temnou a ne nášho imaginárna,ktoré je pre nás stále vefmi daležité. prebádanou dokonca aj vtedy, ak ju vo svojich myšlienkach Vášne sa tu týkajú ohňa a fadu, svetla a temnoty, vody a s nami zdiefajú aj ostatní. hrozby, že sa utopíme, zeme a našej schopnosti alebo ne Pri čítaní Mélusine1, pri opatovnom čítaní Malej morskej možnosti nájsť pevnú padu pod nohami, a napokon dýcha panny a iných rozprávok som objavila niektoré príčiny tej nia ako najhlbšieho a najtajomnejšieho aspektu nášho živo sily, ktorá ma priviedla k tomu,že som znovu premyslela ta. Naše vášne sa menia alebo menia nás na úkazy, ktoré náš vzťah k moru, k vzduchu, k zemi a ohňu. Teraz už mažu byť spojené s vodou alebo nebesami, mažu súvisieť viem, že sme tento vzťah nikdy skutočne nerozlúštili a on so slnkom alebo sopečnými výbuchmi, mažu byť oslepivo dodnes zostallen témou mýtov a bájí (najma v etymologic žiarivé alebo ponorené do tieňa, rozochvené alebo ospanli kom zmysle tohto slova), čiže zároveň odhafuje aj ukrýva vé. Všetko toto si mažeme pričarovať prostredníctvom ves niečo z našej identity, z našich problém ov, ktoré máme mírnych cyklov či znamení zverokruhu, ich súčasná podo s tým, ako situovať naše ja zoči-voči sebe samým i voči na ba nadvazuje na určité momenty interpretácie a premien šim blízkym, obsahuje čosi z večných kúzel a drám, ktoré dejín a na dnešnú krízu fudskej identity a identity sveta va sa nás zmocňujú, v ktorých sme zajatí, ktoré nás spájajú a bec. Nie je vari pravdou, že sa v tomto našom veku vysoko rozdefujú. vyvinutých a damyselných technických prístrojov tak vy Dodnes prežívame svoje denné životy vo svete, ktorý je trvalo a tak často obraciame do obdobia stredoveku, aby stvorený zo štyroch prírodných živlov a o ktorom my sami sme tam našli ešte nejaké námety, obrazy a tajomstvá? vieme, že je stvorený práve z nich: zo vzduchu, z vody, Je to len preto, že stále ešte túžime aspoň trochu snívať? z ohňa, zo zeme. Sme z nich utvorení a ony žijú v nás, Do Alebo sa to vzťahuje k našej neutíchajúcej túžbe vypracovať istej miery a s istým obmedzením určujú naše záujmy, po a stvoriť nejaký subjekt, predovšetkým ženu, predovšetkým city, vášne, objekty našich vášní, naše vymedzenia, naše Boha? Nie sú naše pokusy o preskúmanie rozličných pred túžby. stáv zhmotnených do obraz ov a celého toho tajomna, ktoré Tieto živly, ktoré boli od počiatkov filozofie centrom každej sa za nimi skrýva, vlastne pokusom o preskúmanie všet meditácie o stvorení sveta, sa v rámci našej kultúry, obme kých možností a stupňov premien, ktoré sú v nich zobraze dzenej naším úzkym okruhom myslenia, ktoré sa už nezao né, ktoré sa v nich spodobňujú bez toho, aby sa pritom vy berá materiálnymi podmienkami svojej existencie, často jadrila celistvosť prapavodného, vrodeného tajomstva, súvi dezinterpretovali. Spomína si na ne poézia aj veda, hoci za siaceho vždy s dotykom? Pravdaže, ryba, vták! Ale čo sa sa inak, tým, že donekonečna definuje a opiSUje stále nové ukrýva za týmito čiastkovými vteleniami, za týmito mon a nov.é častice hmoty, z ktorých sa skladáme a ktoré nás ob štruóznymi časťami skladačky, ktorou je žena, alebo napo klopujú, bez toho, aby sme ich my sami pomenúvali alebo kon aj muž, za týmito stupňami vo vývoji, v stávaní sa nie pociťovali, aspoň nie vedome. Naše takzvané humanitné čím, v premene, ktorá možno nikdy nebude odhalená fud vedné odbory i naše dennodenné rečové prejavY sa im vy skému zraku a nikdy sa nevyjaví navonok vo svojej telesnej hýbajú, prechádzajú skrz ne, pričom používajú jazyk, ktorý nahote, v prípade že ide o manželku, a v rodokmen i, pokiaf zabúda na podstatu označovanej veci, ktorú označuje a . ide o manžela, keďže k absolútnemu naplneniu manželstva vďaka ktorej sa dokáže vabec vysloviť. Stopy a zvyšky tých sme sa nikdy nedostali. to prvkov sú často hlboko ukryté ako záhady a mystériá Och, tie manželstvá - nutné pre zachovanie jedného aj dru- ~ strachy a bariéry 4 ft hého, toho aj onoho vo svojej telesnej a osudovej predurče ako beztvarú, priepasť a hlbočinu, ktorá ohrozuje jeho von nosti, či už v živej, alebo prázdnej formálnej podobe - vždy kajšiu podobu? zostanú podmienečné. SÚ bezpochyby pokračovaním urči Mélusine je celkom iste príbehom o vzťahu k matke, aj tej symbolickej i sociálnej úlohy. lch funkciou je plodiť deti, o vzťahu k matke prírode, je príbehom o tom, ako zapadá stavať hrady, obrábať pOdu, budovať mestá. Nech sa však me alebo nezapadáme do prírody. Tento mýtus, podobne deje čokoťvek, láska je v týchto príbehoch vždy prenasledo ako príbeh Malej morskej panny nás konfrontuje s precho vaná osudom. Telo, duch, meno v nich nie sú spriaznené, dom z imútromatemicového života do života na vzduchu: neregenerujú sa ani neplodia, neprekvitajú. Mélusine a po do života, ktorý je situovaný do nejednoznačných vzťahov dobné mýty, najma ten o Rytierovi na labuti - vo svojom k spoločenstvu dvojíc, čo prinášajú plody svojho života - príbehu skrývajú práve túto drámu telesného určenia ženy potomkov, qo sotva možno o nich hovoriť ako k dvojiciach a symbolického určenia muža, takže aj v naplnení svojho ťúbostných. Je to preto, lebo sme ešte stále polo-ryby, polo manželstva zostávajú· oddelení. vtáci? Ešte nie ženy, znovuzrodené ako ženy (a koniec kon Keď vážne preskúmame túto zložitú a nedokončenú inkar cov ani muži)? Zatiaf ešte nie rudské a božské? Čo spolu nácÍu muža a ženy, privedie nás to spať k zmyslu, ktorý je tesne súvisÍ. A súvisí s tým aj fakt, že takmer niet dvojic, v pozadí všetkých ostatných zmyslov, ktorý v nich jestvuje ktoré by boli plodné inak ako cez telo v tom najprísnejšom alebo pretrváva, je to náš prvý zmysel, ten, ktorý určuje náš zmysle slova. Tým možno vysvetliť aj to, že otcovia a matky priestor: dotyk, hmat. Tento zmysel nás sprevádza od mo sa ustavične stretávajú s dilemou a sú raz a navždy paraly mentu materiálneho počatia až po najvyšší stupeň milosti, zovaní povinnosťami, ktoré nie sú podstatou nášho osudu: nebeskú rahkosť či slávu. Musíme sa vrátiť k tomuto zmys plodiť fudské, božské v nás a medzi nami navzájom. lu, aby sme si mohli uvedomiť, kde sa v prechode od najele Ako mažeme rozumieť etapám Vývinu a regresu v našej mentárnejšich po najzložitejšie podoby vývinu práve dotyk premene na božskú ženu - spolovice vodného živočicha a ochromil, kde hmat ako zmysel znecitlivel. To vyžaduje spolovice tvora žijúceho na súši, etapám, ktoré vlastne zod zostať zároveň stálym i pohyblivým, vždy verným dimenzii povedajú zobrazeniu aožskej Trojice (otec, syn-ryba, duch dotyku. vták)?2 Náš vývin smeruje k horšiemu alebok lepšiemu, pričom Keď sa bližšie pozrieme na mýtus o Mélusine, na to, ako je tento vývin je nášmu zraku neviditefný a je to vývoj od tých vo svete rozšírený, aké sú jeho rozličné verzie, v skutočnos najprimitívnejších až po tie najvycibrenejšie podoby hma ti skúmame čosi, čo nás priťahuje, dokonca fascinuje ako tu. Cez hmat dostávame vlastne všetko, a pritom práve na nejaké tajomstvo, ktoré je kfúčom k našej identite. toto médium, na tohto sprostredkovatera ustavične zabúda Nechcem tým povedať, že sa dnes máme opať zbožšťovať me. Všetko, čo sa nám javí ako viditefné, teda predstavy, na spasob našich predkov a ich zvieracích totemov, začať ktoré viditefnou formou zobrazujú človeka a svet, zostáva opať uctievať bohyne - sirény (víly, morské panny), ktoré iba momentom dejín, ale toto vizuálne zrodenie nenapÍňa bojujú s mužskými božstvami, ale predsa si myslím, že by naše vrodené schopnosti. Symboly stelesnené do podoby sme sa mali usilovať o návrat ku kozmickému a položiť obrazov ešte nevypovedali a nevyjadrili všetko o sile inkar otázku, prečo sme v našej premene na božské ženy ustrnuli. nácl.e. Cez tajomné obrazy, ktoré stvorila rudová obraznosť Nemali by sme zabúdať, že musíme rešpektovať prírodu alebo literárna predstavivosť, a v obludných obrazoch, kto v jej cykloch, v celom jej živote, v jej raste, mali by sme si ré tvorí kultúra, sa mažeme pokúsiť nájsť zmysel tých naj pripomínať, že dejinné udalo sti, Dejiny samotné nemažu, a temnejšich stránok nášho utvárania sa a stávania sa, našej ani nesmú prekrývať kozmické udalosti a rytmy. Ale všetko premeny, stránok, ktoré v tom najhlbšom zmysle súvisia toto musíme robiť preto, aby sme sa stávali viac ženami, a shmatom. nie menej. Ak budeme vzdorovať hierarchii, či už hierarchii Je to skutočne tak, že viditefné je privilégiom muž ov preto, muž-žena, štát-žena, nejaká podoba Boha-ženy, stroj-žena že im to pripomína únik z maternice? Je to naozaj tak, že to len na to, aby sme upadli naspať do moci, ktorá sa pripisuje súvisí s ich víťazstvom nad materinskou mocou a s tým, že žene ako súčasti prírody, ako žene-zvieraťu, Či dokop.ca že prekoná, zdolá svoju matku, ktorú zakúsil vo svojom živote ne v rámci matriarchátu, vefa toho nedosiahneme. Aj ~ strachy a bariéry 5 keď uznávame vesIIÚr ako jednu z našiCh najdoležitejších vať, ani spolu zdierať vieru. Ak sa majú čo len trochu zdie životných a kultúrnych dimenzií, ako jeden z makrokoz fať, potrebujú, potrebujeme nekonečno. V opačnom prípa miCkých kl'účov k nášmu mikrokozmu, musí nás to nútiť de prináša zdiel'anie medzi nimi a v niCh zmatok, rozdele stávať sa viac ženami, a nie sa ešte viac odcudziť sebe sa nie a rozvrat. Ak nie som schopná budovať vzťah, ktorý by mým, ocitnúť sa v ešte uzavretejšom exile, ako sme boli mal istý horizont čo do napíňania mojho rodu, potomnie predtým. som schopná ani zdiel'ať čokol'vek s inými bez toho, že by Muž može existovať preto, lebo Boh mu pomáha definovať som neohrozila svoju premenu. jeho rod (genderJ, pomáha mu situovať jeho smrternosť vo Naša teologiCká tradícia sa stavia dosť problematicky k Bo~ vzťahu k nekonečnu. Oživenie náboženstva sa vlastne mo- . hu v ženskom rode. Nejestvuje nijaká žena Boh, žiadna že interpretovať ako určitý obranný val, ktorý si muž posta ženská trojiCa: matka, dcéra, duch. Tým sa paralyzuje mož vil na obranu svojej mužskosti. né stávanie sa ženy nekonečnou, pretože je viazaná len Pre vytvorenie rodu treba Boha: záruku nekonečna.3 Veda k úlohe matky, prostredníctvom ktorej sa syn Boha stáva nemá kapacitu na to, aby stále postulovala nekOIlečno v ko ,človekom. V priebehu dvetisíc rokov sa Boh v našej tradícii nečne. Tento problém vlastne vedu ani príliš nezaujíma. zobrazuje ako mužský trojjediný Boh a panenská matka: Veda určuje hraniCe vecí tým, že iCh uzatvára. Zakazuje matka Božieho syna, pričom o jej vzťahu k Otcovi sa privel' tým premenu? Robí to vedome? Alebo nemá veda vlastnú mi neuvažuje. Je jeho manželkou? A akým prostredníc voru? Veda, ktorá nemá nijaký predmet, može pracovať len tvom? Cez ducha? Ten má podobu anjela, mladého muža s takou teóriu alebo víziou sveta, ktorá nemá svoju vlastnú, alebo vtáka? Vzťah panenskej matky k Otcovi zostáva za čiže nemá nijakú vol'u. stretý. ·Rovnako ako aj samotný Otec? Jeho vzťah k duchu je Možeme žiť, keď nemáme nijakú voru? Je to nemožné, nie vyobrazený viac ráz: napríklad ako Zvestovanie alebo Svia však kvoli našej morálke, ale pre samotný náš život. Chcieť tok zoslania Ducha Svatého. Predstavitermi alebo nástroj mi je podmienkou života. Aby sme však mohli niečo chcieť, ducha vo viditel'nej podobe by mali byť anjel (neskór v iko musíme mať nejaký cier. Najhodnotnejším cierom je done nografii vták) a oheň. konečna pokračovať v premene. Je teda anjel Zjavenia Pána zároveň zobrazením Otca Na premenu však treba mať ako horizont rod alebo esenciu (a rovnako aj ducha)? PriChádza navštíviť pannu a zvesto rodu (odteraz pohlavne rozlíšenú). Ak to tak nie je, preme vať jej, že počala. Otec však nie je jeden. Je traja. Pannaj.e, na sa neudeje celkom, ale iba čiastkovo, a navyše len vo osamotená vo svojom rode. Nemá dcéru ani vzájomnú l~s_ vzťahu k niečomu. Keď sa stávarne súčasťou niečoho a tak ku iCh dvoch, nemaže sa premeniť na božskú inak než ce~ isto keď sa množíme bez vízie vlastnej budúcnosti, zname svojho syna: Boh - muž, nie však božský ženích. Doposiaf ná to, že svoje ja a svoju budúcnosť jednoducho odovzdá sme v západnej kultúre poznali iba dve éry a tá tretia, éra vame tomu druhému, alebo Druhému toho druhého, aby ducha a svadby s nevestou, by mala ešte len prísť. nás k sebe pripojil. Zodpovedalo by to tomu, ČO astrológovia ohlasujú ako štá Premena znamená zavíšiť plnosť ·toho, čím možeme byť. dium vedy? Aké štádiurn? Túto epochu však už predzname . Samozrejme, je to cesta, ktorá sa nikdy nekončí. Sme doko náva q prorokuje Starý aj Nový Zákon. -. nalejší ako sme boli v minulosti? Nie je to celkom isté. Nie Ak je to pravda, potom by ženy urobili dobre, keby sa zaují je to aj preto, že žene chýba rod, aby sa mohla premeniť? mali o náboženstvo, o vedu a o to, v akom sú veda a nábo A muž, samozrejme, nemože naplniť svoju podstatu bez to ženstvo vzťahu, pretože ženy sú zobrazované ako prijíma ho, aby potvrdil svoju odlišenosť v rode. Ak neexistuje vo teľky ducha, a nielen ako mierne spotvorené príšery: ako svojom rode, chýba mu jeho vzťah k nekonečnu, a napokon zobra,zenie prechodných období, období medzi dvoma od aj ku konečnosti. lišnými inkarnáciami. Aby sa muž vyhol tejto konečnosti, našiel si jediného muž ského Boha. Boh bol stv~Jrený z rodu muža. Málokedy si vy Božia láska bola často útočiskom žien. Ženy sú strážkyňami medzuje hraniCe v Ňom, medzi Ním: On je otcom, synom, náboženskej tradície. Niektoré ženské mystičky dokonca duchom. Muž nepripustil, aby ho definoval iný rod: žen patrili k tým vzácnym ženám, ktoré mali v spoločnosti sku ský. Celkom samozrejme sa predpokladá, že jeho jediný točne aj nejaký vplyv, predovšetkým politiCký. Boh bude mať rudské atribúty, ktoré, ako vieme, nemožu Náboženstvo označuje miesto absolútna pre nás, cestu byť z hradiska rozdielu pohlaví neutrálne. . k nemu, nádej v jeho naplnenie; ktorá sa často odsúva ale Isteže, kresťanstvo nám hovorí, že Boh je v troch osobách, bo odkladá do akéhosi transcendentálneho času a priesto že je trojjediný, a že Boh sa vo svojej tretej osobe predsta ru. Neinterpretuje sa ako nekonečno, ktoré spočíva v nás a vuje ako svadba ducha a nevesty. Má toto byť inaugurácia medzi narni, ako boh v nás, ako ten Druhý pre nás, ktorý sa božského pre ženu, v žene, so ženou? So .ženským? stáva niekým až s nami a v nás - ktorý je zatial' známy len Potrebujeme práve božskosť na to, aby sme sa stali auto prostrednfctvom svojho stvoriterského diela (Otec), ktorý je nómnymi a zvrchovanými. Žiadna rudská subjektivita a prítornný vo svojej podobe (syn) a ktorý je prostredníkom žiadna·-l'udská spoločnosť nikdy nevznikla bez pomoci bož medzi nimi (duch). Veľkým začiatočným písmenom sa ského. SÚ aj obdobia ničenia. Ale skor než može prísť k deš označuje horizont naplnenia určitého rodu, a nie nadzmys trukcii, je nutné, aby existoval Boh alebo bohovia. lová (transcendentná) podstata bez možnosti premeny. Do kážeme si tohto Boha predstaviť ako ženu? Mažeme ho as Ak ženy nemajú Boha, nemožu navzájom ani komuniko- poň nejasne vidieť ako dokonalú podobu našej subjektivity? ~ strachy a bariéry 6 Ako čosi, čomu nemožno uprieť rešpekt k týrrito našim zviera je pri sexuálnej hre pekné, prívlastok animálny - dvom rozmerom: ako temnú a vnútomú dimenziu mater beštiálny - je vlastnosť zvierat v negatívnom zmysle pripi stva, ktorého prah je počas tehotenstva uzavretý 'a počas sovaná človeku), alebo na materstvo, ktoré asociuje defor porodu a po ňom otvorený (až privel'mi otvorený?); a di máeiu tela a často sa v predstavách spája s cudnosťou. menziu ženskosti, na rozhraní tmy a svetla, ktorej prah je vždy. pootvorený, ne-konečný. Premena na ženu sa nikdy o ženskej kráse sa vždy hovorí len ako o ozdobe, ktorá je celkom nedokoná, nikdy nebude ukončená, je vždy v stave v konečnom důsledku určená na to, aby priťahovala toho zrodu. Subjektivita ženy musí nápÍňať dimenziu ma~y_ i druhého. Takrner nikdy nie je manifestáeiou niečoho,jave milenky a zároveň spojenie medzi oboma. ním sa niečoho skrze nejaký fenomén, ktorý by vyjadroval Naša tradícia nám predkladá a zobrazuje blahoslavený roz zameranie sa do vlastného vnútra - či už do vnútra lásky, kvet matky, ale iba zriedka naplnenie ženstva. A to nás núti myslenia, tela. Pozeráme sa na seba v zrkadle preto, aby k vražedným alternatívam: buď matka (pričom iba dieťa sme sa páčili niekomu, a len málokedy preto, aby sme skú chlapec z nás urobí skutočnú matku), alebo žena (prostitút mali stav svojho tela alebo ducha, málokedy pre nás samé a ka a majetok muža, jeho potešenie). Nemáme ženskú troji v hl'adaní vlastnej premeny. Zrkadlo nám takrner vždy slúži cu. Bez božského, ktoré by jej vyhovovalo, však žena ne ako prostriedok, ktorým sa redukujeme na púhu vonkaj může naplniť svoju subjektivitu, zodpovedajúcu jej záme škovosť - a aj to len vonkajškovosť vel'rni čiastkového dru ru. Chýba jej ideál, ktorý by bol jej eiel'om i cestou k preme hu. Zrkadlo nám slúži ako možný sprostredkovatel' akýchsi ne. Triešti sa na kúsky a stáva sa z nej ničivá a zhubná sila, obrazoviek medzi tým ,druhým a mnou. Svojím spasobom lebo jej chýba tá druhá v nej, na ktoIÚ by sa ~ohla preme je v kontraste so živosťou a p6rovitosťou pokožky, ktorá je niť. živým, priechodným médiom na dosiahnutie komunikáeie, Tento iný (mužský) ideál nanútili ženám muži. Predpokla ako aj na rozlíšenie jedného od druhého, zrkadlo je zbra dá sa, že muž je ženiným dokonalejším druhým, je pre ňu ňou l'adového a polemického odstupu ... Láske vystavujem_ _ vzorom, je jej podstatou. Najvyšším eiel'om z l'udského hl'a iba svojho dvojníka. Neodovzdávam sa a ani sa nedávam diska a najbožskejš[m eiel'om pre ženu maže byť len to, že 'celým teiom, telesnosťou a v bezprostredných poeitoch, sa premení na muža. Ak sa má žena stať ženou, ak má napl ktoré sú odveké, geologické, genealogické. Zrkadlo označu niť svoju ženskú subjektivitu, potrebuje boha, ktorý by ste je utvorenie umelého (ženského) druhého, ktoré/ktoIÚ bu lesňoval v celej dokonalosti jej podobu subjektivity. dem namiesto seba ponúkať ako prostriedok na zvádzanie. Bezmocnosť, neforemnosť, znetvorenie a prispasobovanie, Chcem byť zvodná a zhodcivať sa s obrazmi, ktoré som vy ktoré sa v predstavách vždy spájajú so ženami, to, ako sa tvorila, umelecky zrealizovala ja sama.' Ešte som sa neodha prirovnávajú vždy k niečomu inému než je l'udské a ako'sa lila, nedemaskovala ani nezahalila pre seba, preto, alJ.y ~Q.r.rl delia medzi l'udské a ne-l'udské (polo-žena, polo-zviera), napríklad prijala samu seba, aby som sa znovu dotkla po ich povinnosť byť stále obdivovanými, ich povinnosť mas hl'adom seba samej ako hranice vystavovania sa druhému, kovať sa, ozdobovať sa, mafovať atď., namiesto toho, aby ale aj svojimi gestarni, oblečením, aby som sa znovu za nechali vyniknúť svoju fyzickú, telesnú krásu, svoju pleť a hniezdila vo svojej vízii a kOI)templácii seba samej a cez ňu. tvary, to všetko je pre ne príznakom abseneie ženského bo To nie je chladný nareizmus, ale spasob, ako si vo svojom ha, ktorý bY.!11l otváral perspektívu transfiguráeie ich tela. živote dospelej mažem zabezpečiť zastúpenie a prítomnosť Jediné, Čo'jě-v ženách skutočne diabolské, je to, že nemajú raznych domov, raznych tiel, ktoré ma nosili, držali v náru svojho Boha, a keďže nemajú svojho Boha, sú nútené po- ( čí, kolísali, bo:z;kávali, objímali, prepletali sa so mnou ... ~r~ drobovať sa vzorom, ktoré im nevyhovujú, vylučujú ich, kadlo, a vlastne aj uprený pohlad sa často používajú ako zdvojujú, robia z nich maškarádu, trhajú od seba samých i nehmatové zbrarie alebo nástroje, nepriepustIl~!.. rušiace v sebe a znemožňujú im tak postupovať smerom k láske, fluiditu dotyku, vrátane dotyku pohl'adom. k umeniu, smerom k svojmu ideálu a božskému naplneniu. Zrkadlo - a aj pohl'ad ako zrkadlo - je niekedy nevyhnutné pre rozlíšenie, malo by však zostať prostriedkom, a nie eie Ženy len zriedka používali krásu ako zbraň pre seba samé, l'om, ktorému sa podriaďujem. Z;rkadlo by sa mala zúčast a ešte zriedkavejšie ako duchovnú zbraň. Krása tela sa ňovať na mojej inkarnácii, a nie ju obmedzovať. Zrkadlo vo zriedka stala hybnou silou pre dosiahnutie sebanaplnenia, všeobecnosti odráža iba ploché a umelé obrazy. SÚ aj iné lásky k sebe samej. obrazy, vytvárajúce vačší objem ako zrkadlový odraz. Zve Krása materstva sa v našej náboženskej tradícii a v našich l'aďovanie krásy spočíva rovnako, ak nie viac, v zvel'aďova spoločenských systémoch vždy glorifikovala, kým ženská ní gest vo vzťahu k priestoru a k druhým, a nielen v skúma krás~ sa celé storočia považovala výlučne len za pascu pre vom a často úzkostlivom pohl'ade do zrkadla. Zrkadlo iných. Transfiguráeia ženského tela prostredníctvom krásy, zmrazuje možnosť našej premeny na vánok, v ktorom je aktívnou účasťou, akú v nej maže mať žena, sa dnes často obsiahnutý aj náš dych, na priestor. Možno dokonca našu zaznáva. Možno sa na ňu už zabudlo? Krása sa nepredsta premenu na vtáka? Hoei nám niekedy pomáha vynoriť sa, vuje ani nezobrazuje ako duchovný predikát tela. A predsa vyjsť z vody, zároveň ochromuje náš elán, náš pohyb, naše nevylučujeme predstavu, že telo maže byť, a najma sa ma krídla. To, čo machráni pred druhým,' a zároveň mi umož že stať inteligentným alebo hlúpym, že náš prístup k teles ňuje vyjsť mu alebo jej v ústrety, je skar obývanie vzdušné nej láske maže byť aktívne estetický alebo pasívne podria ho priestoru než razne rozmiestnenie zrkadiel a skiel, kde dený-, redukovaný: napríklad na pseudoanimalitu (pritom mi neustále hrozí, že ich ostré hrany sa mažu hocikedy o,b- ~ strachy a bariéry 7 r4tiť aj proti mne. Keď sme už raz opustili vody maternice, boh? Máme nejakú vlastnosť, ktorá by mohla zmeniť onú musíme si vytvoriť priestor vo vzduchu, v ktorom strávíme vlastnosť, predikát na podmet, tak ako to robí Feuerbach vo zvyšok svojho času tu na zemi ~ vzduch, v ktorom maže vzťahu Boh a človek v rozbore Podstaty kresťanstva? A ak_ me slobodne dýchať a spievať, kde sa mažeme vorne pohy nejestvuje len jedna vlastnosť, ktoré z nich by sme vybrali, bovať a prejavovať. Raz dávno sme boli ryby. Zdá sa, že aby sme sa stali dokonalými? To nie je prepych, je to nevy~ sme predurčené na to, aby sme sa stali vtákmi. Ale to sa bu hnutnosť, potreba zaVÍšiť istú aktivitu, teoretickú, praktic de macť udiať až potom, keď si slobodným pohybom svoj kú, špekulatívnu i morálnu. Každý muž (podra Feuerba ho tela obsadíme vzdušný priestor. cha) a ka~lf~ _ž ena, aspoň tá, ktorá nie je osudom určená, Je absolútne nevybnutné vytvoriť si a obývať náš vzdušný aby zostala otrokyňou esenciálneho mužského logického priestor. Je to priestor našej te'lesnej autonómie, priestor uvažovania, si musí predstaviť Boha, určité objektívne a nášho slobodného dýchani;l, priestor reči a spevu, priestor, . ~J,1bjektí~e miesto či cestu, 'kadiaf si maže nájsť podobnosť v ktorom sa mažeme prejaviť na javisku života. Ešte stále so sebou v priestore a čase: v jednote inštinktu, srdca a po sme sa nenarodili ako teny. Sme ešte stále a vždy strážky znania, v jednote prírody a ducha, ktoré sú podmienkou tr- ňami fylogenézy rudského rodu (muž si chráni skar svoju . vania a svatosti. lba určitý Boh nás mOže spasiť a zachrániť. ontogenézu?), ešte stále a vždy sa nachádzame medzi ra2: Vedomie alebo skúsenosť pozitívnej, objektívnej, blahosla nymi inkarnáciami, sme stále odsúdené na to, aby sme sa venej existencie je pre nás nevyhnutné. Teda Boh, ktorý zúčastňovali na inkarnácii muža: sme pozemským a mor nám pomáha a vedie. nás po ceste k našej premene, stráži ským miestom jehopočatia a zrodenia, sme matkami, ktoré mieru a hranice nášho vymedzenia v ženskom rode a nášho ho dojčia a bdejú nad jeho rastom, jeho prvými krokmi a je vzťahu k nekonečnu, inšpiruje nás v našich plánoch. Tieto ho premenou smerom k naplneniu jeho rodu, 'k jeho muž naše plány by mohli obsahovať nielen opozici u, kritiku, ale skému Bohu. Ženy sú teda tradične ochrankyňami mnoho aj tvorbu nových hodnot, esenciálne božských. Mať cier je tvarého embrya, rastúceho dieťaťa, trpiaceho muža~ Taká vo svojej podstate esenciálne, náboženské (podra Feuerba by mala byť ich úloha vo Vykúpení sveta. A vyzerá to tak, chovej analýzy). Náboženské je to jediné dostatočne zásad že do neba sa dostanú až vtedy, keď syn bol vyzdvihnutý né v nás a mimo nás, čo by nám umožnilo objaviť, potvrdiť, v sláve a príde si vziať svoju pannu-matku. naplniť ciele (bez toho, aby sme boli podriadené a aby nás Takéto poslanie vo vykúpení sveta cez utrpenie a cudnosť zvazovali nejaké následky alebo účinky). Cier nám bol vždy (chápanú ako odriekanie) by nemale zostať _naším jediným ponúkaný zvonka, mimo nás: muž, dieťa, mesto. Zatiaf sa osudom, naším jediným horizontom, nemale by sa nám nám nepodarilo vložiť náš cier do nás a mimo nás, aby sme vnucovať ako prostriedok alebo cesta rozvíjania4 našej žen mali rady samy seba a aby sme chceli samy seba a aj drue skosti, podmienka našej sebarealizácie, našej svatosti. Nie hých. Niečo takéto maže byť len božím plánom .. aoh je p~~ je to vlastne jediný obraz ó nás, ktorý sa nám predkladá ako vodcom svojich myšlienok a rru,!uje sám seba. Táto stránka hodnotný? A nekoluje vart ešte aj medzi nami samotnými Boha nám bola vždy odopieraná. Takto sme sa my ženy sta ako nástroj utláčania jedných žien druhými? li nedokonalými, beztvarými, neistými, agresívnynů, odo~ Utrpenie v nijakom zmysle neznamená dokonalosť, je to . vzdanými tomu druhému, leb o sme si neboli vedomé seba, len prostriedok obnovy a: vyliečenia. Utrpenie ako také ne boli sme podriadené druhému, lebo sme si nemohli vytvoriť má v sebe nič svaté, skar je dakazom o tom, že rudská pri svoj vlastný poriadok. Aby sme sa nemuseli stále podriaďo rodzenosť je zakotvená v zvrátenosti. Ak trvá dlhšie než čas vať druhému, musíme si stanoviť svoj vlastný cier a vytvoriť potrebný pre spásu, stáva sa jednoducho popretím bož~ké si vlastný zákon či zákony. Ak sa chceme vyhnúť otroctvu, ho. »Ak sa ti cit javi ako atribút slávy, potom je preteba bót na to nestačí len zničiť svojho pána. lba božské nám maže ským atribútom.« (L. Feuerbach: Podstata kresťanstva, ponúknuť slobodu a pomaže nájsť zal'úbenie v tom, že bu s. 188.) deme slobodné. lba Boh pre nás maže vytvoriť to miesto sú »Boh je zrkadlom človeka.« (lbid, s. 187) Žene však chýba stredenia, v ktorom sa mažeme oslobodiť - nič iné, iba zrkadlo, s ktorým by sa stala ženou. Mať Boha a stotožniť sa Boh. Tieto slová nie sú ničím iným ako logickým tvrdením. s nejakým rodom to spolu úzko súvisL Boh je tým druhým, Potiafto si to celé nevyžaduje nijakú inú vieru než vierl!... ktorého bezvýhradne potrebujeme. Potrebujeme mať tuše v možnosť našej autonómie, našej spásy, našej lásky, ktorá nie naplnenia, aby sme sa mohli premeniť, nepotrebujeme nie je len vykúpernm, ale je aj oslavou nášho sebauvedome vopred určenú úlohu, jeden naveky platný postulát, ale sú nia: čiže myslenie, ktoré smeruje k sebe a pre seba, ktoré držnosť a horizont, ktoré nám zabezpečia prechod z minu dokáže slobodne milovať, no nie je to preň povinnosťou. losti do budúcnosti, akýsi most súčasnosti, ktorý sa pamli. Byť schopné autonómie, vytvoriť si vlastného Boha (ešte tá, nie je púhym upadnutím do zabudnutia a stratou a ne v šere, trne, ale už stelesneného, prostredníka »medzi«), va znamená ani rozdrobenie našej existencie, nie je, to treba ri to nie je skúška, ktOfÚ by mall ženy podstúpiť, aby sa sta poznamenať, jednoducho naším zlyhaním. li tým, čím sú, a naplnili tak iným spasobom svoju individu Že~lgíJlo.hJ:JYJnMgš.te.Jep..prísť. Nie sme ani púhe vykupi álnu a kolektivnu úlohu? V spoločenstvevzniká závislosť terky, ani púha telesnosť, ani závoj svetskej múdrósti, nie vtedy, keď každý/každá nie je schopný/schopná slobody a sme ani výlučné matky, ani púhe diablice ... Všetky tieto zvrchovanosti.Láska k druhému bez lásky k sebe, bez lás vlastnosti hovoriao niečom z nás a často hovoria o nás ky k Bohu znamená podriadenosť ženského subjektu, ale aj z pohladu mužov, ktorí nás takto potrebujú vidieť. podriadenosť druhého a napokon podriadenosť celého spo Ako si máme predstaviť .svojho Boha? A je to vabec náš ločenstva. r..1 strachy a bariéry 8